Deti potrebujú krízu viery

S manželkou máme päť detí. Naše dve najstaršie už vyrástli a vydávajú sa na dobrodružnú cestu do nepreskúmanej dospelosti. Naše tri mladšie deti sa plavia cez zradné vody dospievania. Ako rodičia máme to posvätné, nádherné, strašidelné a niekedy bolestivé privilégium, že s nimi môžeme zdieľať všetky tieto jedinečné cesty životom.

Spravidla sa nenáhlim s rozdávaním rodičovských rád. Postaviť sa do úlohy kvalifikovaných expertov by bolo už príliš. Väčšinu času chceme rady dostávať, a nie rozdávať.

Jeden úžasný zdroj rád sme našli vo svojich dospelých deťoch. Ich zážitky z detstva a dospievania, dobré a nie až tak dobré spôsoby, akými sme ich vychovávali, sú ešte čerstvé. Medzi ich detstvom a dospelosťou však prešlo dosť času, a preto o svojich skúsenostiach vedia premýšľať dospelo. Stále nám dostatočne dôverujú (vďaka Ti, Bože!) na toľko, aby boli voči nám úprimné. Je to vzácne a pokorujúce, keď z vašich detí vyrastú vaši radcovia.

Kde sa to pre deti začína

Moja manželka sa nedávno zdieľala s jedným z našich dospelých detí o duchovných bojoch a otázkach mladších súrodencov. Naše dospelé dieťa odpovedalo: „Tam sa to všetko začína.“

Bola to múdra odpoveď a túto múdrosť si muselo naše dieťa ťažko vybojovať. Hovorilo zo skúsenosti, ktoré získalo tak, že vydržalo ťažké a temné obdobia duchovných zápasov počas vlastného dospievania. V takýchto obdobiach objavilo to, čo skôr či neskôr objavia všetci kresťania: to Svetlo svieti v tme — v našej vlastnej tme (J 1:5). Aby sme naozaj videli Ježiša Krista, vychutnali si Ho, cenili si Ho a dôverovali Mu, musíme sa skoro stále najprv dostať do krízy.

„Aby sme naozaj videli Ježiša Krista, vychutnali si Ho, cenili si Ho a dôverovali Mu, musíme sa skoro stále najprv dostať do krízy.“

Toto má znepokojujúce následky pre kresťanských rodičov. Ak majú vaše deti vidieť Svetlo, veľmi pravdepodobne budú musieť prekonať tmu. To znamená, že ju budeme prekonávať spolu s nimi a zažívať bezmocnosť nad výsledkom, ktorý sa nám zvyčajne nesie ťažko.

Ako rodičia venujeme veľa času a energie na ochranu svojich detí pred zlými silami a hriechom na tomto svete, čo by sme aj mali. Veľmi sa snažíme nasmerovať ich na evanjelium, aby unikli hroznému otroctvu vlastných hriechov, čo by sme tiež mali. Utešujeme a upokojujeme ich, radíme im, napomíname a karháme ich, čo by sme takisto mali.

Všetky tieto snahy, ktoré venujeme ochrane a učeniu svojich detí, nás však môžu spraviť náchylných na klam, že ak si spravíme svoju prácu poriadne, naše deti preplávajú z detstva do dospelosti cez pokojné moria a doplávajú tam s obrovskou vierou v Krista. Zabúdame, že toto nebola ani Kristova skúsenosť s „rodičovstvom“ pri Jeho učeníkoch. Práve na rozbúrenom mori začali učeníci rozumieť tomu, čo je v skutočnosti viera (Lk 8:22–25).

Verne vychovávať

Aj keď nerád rozdávam rodičovské rady, s manželkou sme sa zviezli aj spolu so svojimi deťmi na dostatočnom počte vĺn, aby som sa s vami mohol podeliť o nejaké lekcie. Nie však ako expert na rodičovstvo počas detských kríz viery, ale ako „spoluputujúci“, ktorý sa zdieľa s vlastnými skúsenosťami — zo svojich vlastných kríz viery a kríz viery svojich detí.

1. Očakávajte, že vaše dieťa zažije krízu viery.

Vlastne, nestačí len očakávať, modlite sa za to. „Krízou viery“ nemyslím stratu viery, teda obdobie odpadnutia od viery, hoci pre niektorých kríza viery asi takto vyzerá. Myslím tým hocijakú udalosť alebo udalosti, o ktorých Boh vie, že sú potrebné na to, aby vzbudili skutočnú vieru v našich deťoch. Ide o obdobie alebo okolnosti, keď čelia kríze, ktorá ich núti, aby prejavili vlastnú vieru a na vlastnej koži zažili, že Boh existuje a je odmenou pre tých, ktorí Ho hľadajú (Žid 11:6). Viem, že to znie divne, že sa máme modliť za krízu viery svojich detí, ale ak chceme, aby naše deti zažili väčšiu radosť, budeme sa modliť za to, aby ich viera bola pokúšaná (Jk 1:2–4).

2. Očakávajte, že kríza viery vašich detí bude iná ako tá vaša.

Boh vás určitými spôsobmi naučil chodiť vo viere, a nie vo videní. Je pravdepodobné, že vaše dieťa to bude učiť inak, keďže možno sa bude trápiť iným spôsobom a nad inými problémami, otázkami ako vy. To neznáme sa môže zdať strašidelné. Nie je to ale neznáme Bohu.

3. Očakávajte, že sa budete cítiť trocha bezmocne.

Príde čas, keď sa Boh rozhodne použiť spôsoby mimo nás, aby naučil naše deti veriť Mu. On nás zvyčajne neinformuje vopred, kedy s tým začne. Jednoducho sa zrazu ocitneme na okraji problémov svojich detí, bez možnosti prístupu alebo vplyvu, ktorý sme mali (alebo sme si mysleli, že máme). Nemáme istotu, kam to auto ide, a nie je v našej moci riadiť ho. Musíme sa vzoprieť panikáreniu alebo nutkaniu zmocniť sa volantu, pretože to zvykne veci iba zhoršiť. Takýto moment sa často stáva krízou viery aj pre nás, keď sa musíme naučiť veriť Bohu aj ohľadom našich detí, a to úplne novými spôsobmi.

4. Snažte sa byť v čase krízy bezpečným miestom.

V určitom bode krízy sa mi zverilo jedno moje dieťa, že sa necítilo bezpečne, keď sme spolu riešili určité teologické otázky, s ktorými bojovalo. Jeho otec bol spoluzakladateľ a pastor na polovičný úväzok nášho zboru. Zdalo sa, že je len jedno akceptovateľné miesto na pristátie. 

„Práve na rozbúrenom mori začali učeníci rozumieť tomu, čo je v skutočnosti viera.“

Odvtedy som sa snažil viac zdieľať so všetkými svojimi deťmi o svojich cestách viery, krízach a o všetkom, čo ma priviedlo tam, kde práve som. Snažím sa dať viac najavo to, že hoci úprimne verím svojmu teologickému presvedčeniu, neočakávam, že ho nekriticky moje deti odo mňa prevezmú, alebo že dospejú rýchlo, keď mne samotnému to trvalo roky a stálo ma to veľa skúšok.

Nemáme stále pod kontrolou to, či nás naše deti vnímajú ako bezpečné miesto, no musíme sa snažiť, ako sa len dá, aby sme pre ne boli tým miestom, kde sa diskutuje o ťažkých otázkach bez odsudzovania. Nie je to jednoduché pre zapáleného rodiča, no musíme sa snažiť o to, aby sme boli (hlavne) rýchli, keď treba počúvať a pomalí, keď treba hovoriť.

5. Nemýľte si kapitolu s príbehom.

Musíme sa snažiť udržať krízu viery svojho dieťaťa v nadhľade, bez ohľadu na to, na aký dlhý čas. Nie sme Boh. Vopred nevieme nič. Nesmieme predpokladať, ako sa príbeh skončí. Väčšina biblických postáv mala vo svojom živote kapitoly, v ktorých to vyzeralo tak, že ich vlak v určitom bode zíde z trate.

6. Snažte sa o vernosť.

Nie sme autormi príbehov svojich detí. Ani ony nimi nie sú. Boh je Autorom. Boh nás nepovoláva, aby sme určovali výsledok viery svojich detí. Povoláva mňa aj teba: „… bývaj vo vlastnej krajine [rodičovstva] a zachovávaj vernosťaj!“ (Ž 37:3) Naším cieľom je, aby sme verne nasledovali Ježiša, verne hovorili to, čo chce, aby sme hovorili, a milovali deti, ktoré nám Boh dáva, nech sa deje čokoľvek.

7. Neprestajne sa modlite.

Súčasťou vernosti je to, že sa neprestaneme modliť k Bohu za naše deti, aby ich „vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej“ (1. Pt 1:3) a naplnil poznaním Božej vôle vo všetkej duchovnej rozumnosti a múdrosti (Kol 1:9).

8. Dôverujte Bohu.

Toto je alfa a omega rodičovstva, či už na búrlivých vlnách alebo na pokojnom mori. Chceme, aby naše deti dospeli v Kristovi. „A ja sa o to aj namáham a bojujem v Jeho moci, ktorá mocne pôsobí vo mne“ (Kol 1:29). Nedôverujeme však výlučne svojej námahe, dôverujeme výlučne Božej moci. Ak naše deti prekonávajú rôzne krízy viery,  „očakávaj na Hospodina!“ (Ž 27:14).

Kde sa to všetko začína

„Očakávajte, že vaše dieťa zažije krízu viery. Očakávajte, že kríza viery vašich detí bude iná ako tá vaša.“

Oveľa viac by sa toho mohlo a malo povedať. Som si vedomý, že krízy viery našich detí, to čo ich urýchlilo a to ako dlho trvajú, sa odlišujú tak, ako sa odlišujú ľudia a ich skúsenosti. Ako rodič viem, že to môžu byť hrôzostrašné momenty, pretože pre niektorých vyústi kríza viery do odmietnutia a nie prijatia viery. Ani v takomto prípade to ale nie je koniec príbehu.

Rodičovstvo nie je pre slabé srdce. Je pre srdce viery, pre ktoré je Boh silou (Ž 73:26). On je Autorom a Dokonávateľom našej viery, a viery našich detí (Žid 12:2). Veľký oblak biblických a historických svedkov nám pripomína (Žid 12:1), že často práve vtedy, keď príde kríza, prichádza aj začiatok.