Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Evanjelizácia v prvotnej cirkvi

Photo by Debby Hudson on Unsplash, https://unsplash.com/photos/qa74Yh6-xlc

  • 8. Jan '20
  • 3 minúty
  • 227
  • 3

Kresťania mali vždy silnú tendenciu utiahnuť sa do uzavretej evanjelikálnej kláštornej komunity, ako hovorí John Stott v knihe Motives and Methods, str. 14. Ale takto to na začiatku cirkvi určite nevyzeralo.

Vo svojej knihe Evangelism in the Early Church Michael Green poukazuje na to, že prudký nárast počtu konvertitov v čase raného kresťanstva bol v skutočnosti následkom práce neoficiálnych, neformálnych misionárov. (Green, str. 243) To znamená, že obyčajní kresťanskí laici, nie trénovaní kazatelia a evanjelisti, niesli úlohu cirkvi nie cez formálne kázania, ale skrze neformálne rozhovory — vo svojich domovoch, vinotékach, na prechádzkach, okolo stánkov na trhoviskách… robili to prirodzene a s radosťou… vďaka tomu, že našli poklad a chceli sa s ním podeliť s ostatnými, a to až po hranicu svojich schopností. (Green str. 243 — 244)

Z Nového zákona a iných historických dokumentov jasne vyplýva, že jedným z hlavných centier kresťanskej evanjelizácie bol oikos — z gr. dom/domov. Najsilnejšie vzťahy mali ľudia vo svojich domovoch — so svojimi pokrvnými príbuznými, sluhami, zákazníkmi a priateľmi, takže keď sa niekto stal kresťanom, jeho domov bol tým miestom, kde ho ostatní úprimne vypočuli. Ak sa hlava domu stala veriacim človekom (ako napríklad Lýdia, obchodníčka s purpurom alebo väzenský dozorca vo Filipách), tak sa celá jeho/jej domácnosť stala misijným poľom, kde sa vyučovalo a ohlasovalo evanjelium všetkých domácim členom, a taktiež susedom. Ak sa však stal kresťanom nejakí iný člen domácnosti než hlava rodiny — manželka, deti, sluhovia alebo pracovníci –, evanjelium sa šírilo menej priamo. Green načrtáva rozličné spôsoby, akými sa evanjelium šírilo v domácnostiach, a to práve na základe toho, kto bol prvý obrátený. (str. 322)

Evanjelizácia v domácnostiach bola nesmierne dôležitá, no z Biblie, ale aj zo skorých historických záznamov vieme, že jednoduché priateľstvá boli jedným z hlavných prostriedkov šírenia evanjelia. Vidíme to v prvej kapitole Evanjelia podľa Jána, keď Filip hovorí svojmu priateľovi Natanaelovi o tom, že pozná Ježiša.

Green poukazuje na to, ako Pantaenus viedol ku Kristovi Klementa Alexandrijského, Justín viedol Tatiana zo Sýrie, Octavius viedol Marcusa Minuciusa Felixa — všetko sa to dialo skrze priateľstvo a vzťah, ktoré boli v staroveku brané veľmi vážne.

Michael Green nám podáva podrobnú správu o tom, ako sa neskorší svätý Gregor dostal k viere. Keď mal Gregor osemnásť rokov, s bratom odcestovali, aby študovali právo vo vtedajšej rímskej kolónii Berytus (dnešný Bejrút). Ale na svojej ceste prišli do Cézarey v Palestíne, kde sa stretli s dobre známym a rešpektovaným učiteľom Órigenom. Presvedčil týchto bratov, aby na určitý čas zostali v Cézarey, a dovolili mu, aby ich vyučoval históriu filozofie. Zostali a na svoje prekvapenie zistili, že Órigenes si neudržuje tradičný odstup medzi profesorom a študentom, ale otvoril sa im ako priateľom. Prepojil princípy filozofie s kresťanským učením a ukázal im, ako toto učenie mení ľudský život veľmi osobným a praktickým spôsobom. Gregor zostal v Cézarey a v priebehu siedmich rokov pod Órigenovým učením získal úplné vzdelanie a počas tohto procesu konvertoval na kresťanstvo. (Green, str. 342)

Sú to neformálne, ale pevné vzťahy a rozhovory, ktoré sa v našom stále viac a viac sekulárnom svete stávajú čoraz dôležitejšími, keďže pre mnohých ľudí sa kresťanská viera stala útočnou, tak ako tomu bolo aj v prvom storočí. Tak ako vtedy, aj teraz väčšina ľudí nepríde niekam kvôli tomu, aby si vypočula na verejnosti nejakého kresťanského rečníka. Pohyb ku kresťanskej viere sa musí stať osobnejším, prirodzenejším a postupnejším. Musíme konfrontovať naučené a formálne odpovede našich priateľov a pýtať sa ich na ich zmysel, na otázky o smrti, identite a nádeji. A taktiež si musíme nájsť čas, aby sme im odpovedali na ich otázky ohľadom kresťanstva.

Ale nedávajme tomu názov „priateľská evanjelizácia“. Priatelia žijú spolu svoje životy a robia to, čo je najlepšie pre toho druhého. Ak si kresťanom, a pokiaľ sa nenecháš umlčať svojou pýchou, strachom a pesimizmom a nebudeš skrývať pred priateľmi svoju vieru, a tým pádom sa s nimi budeš deliť o osobný život, potom evanjelizácia tvojich priateľov bude pre teba niečím prirodzeným a organickým. Evanjelium je tou správou, ktorá nám hovorí, že sme úplne prijatí v Kristovi. To odstraňuje aj strach, ktorý nám bráni byť zraniteľnými pred ostatnými, a pýchu, ktorá nás vedie k tomu, aby sme svojich priateľov brali iba ako „evanjelizačný projekt“. To je neľudský prístup. Nie si ich priateľom len kvôli tomu, aby si im odovzdal dobrú správu. Zvestuješ im túto dobrú správu, pretože ich miluješ ako svojich priateľov. Čím živšie je táto prirodzená evanjelizácia prítomná v našich životoch, tým viac budeme priťahovať nových ľudí ako magnet (Sk 2:47) a pomôžeme im nájsť vieru úplne dôveryhodným, prirodzeným spôsobom, ktorý prinesie ovocie.

TIMOTHY KELLER. PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA REDEEMER.COM

4,6/5 (14 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.