Hľadaj Božiu dobrotu

Boh nám neprestáva zjavovať slávu Krista v Jeho slove. Začína vtedy, keď sa znovu narodíme a naďalej pokračuje v odhaľovaní Ježišovej slávy. To, že máme nový život, je zázrak, a všetko, čo sa deje ďalej, je tiež zázrakom.

Zázrak, akým v nás Boh pôsobí svojím Duchom, je, že postupne rastieme do podoby toho, ktorého milujeme a z ktorého máme radosť — v podobu Krista. Apoštol Pavol píše:

„Keď my všetci s odhalenou tvárou akoby v zrkadle pozeráme na slávu Pána, premieňame sa na taký istý obraz v stále väčšej sláve.“ (2. K 3:18)

Slová „pozeráme“ a „premieňame sa“ sú v prítomnom čase. To znamená prebiehajúcu činnosť — nie raz a navždy, ale kontinuálne. „Pozeráme na slávu Pána a sme premieňaní.” Toto je to, čo Boh denne robí, keď Ho hľadáme v Jeho slove. To robí každý týždeň, keď počúvame Jeho slovo kázané v zhromaždení. A modlím sa, aby to robil aj práve teraz, keď toto čítaš.

Daj si pozor na rastové schémy

Mnoho kresťanov, obzvlášť mladších vo viere, túži po nejakej metóde učeníctva, ktorá ich dodržiavaním určitých jasných a uskutočniteľných krokov zmení hneď, úplne a nadobro. Chcel by som ťa varovať pred touto jednoduchou metódou. Takéto postoje voči duchovnému rastu a zmene často vedú k vytriezveniu a niekedy aj ku kríze viery — „prečo to u mňa tak nefunguje?“

„Je zázrak, že máme nový život — a všetko, čo sa deje ďalej, je tiež zázrakom. “ 

Božia cesta k rastu sa podobá viac polievaniu rastliny alebo kŕmeniu bábätka, než stavaniu steny. Tehla po tehle s manuálom v ruke. Keď takto staviame stenu, sme schopní vidieť každú jednu tehlu na svojom mieste a vieme merať pokrok. Držíme tehlu v ruke, dáme maltu, aby držala na mieste, a nakoniec položíme tehlu. Voila! Vidíme, ako múr rastie! Náš kresťanský rast takto nefunguje. Je prirodzenejší, máme ho menej pod kontrolou, a zvyčajne je pomalší.

Dajme si pozor na schémy a metódy, ktoré dávajú veci pod našu kontrolu a sľubujú viac, než nám sú v skutočnosti schopné dať.

Túž po duchovnom mlieku

Zamysli sa nad obrazom opísaným v 1. liste Petra 2:2–3: „… a ako práve narodené deti túžte po čistom duchovnom mlieku, aby ste od neho rástli na spásu, keď ste už okúsili, že Pán je dobrý.“ Tento obraz hovorí o dieťati, ktoré rastie. Si schopný vidieť jeho rast na konci dňa? Nie. A čo na konci týždňa? Ani nie. Ale čo po roku? Áno! Mal si pod kontrolou jeho rast tým, že by si mu pridával centimetre a kilogramy? Nie. Kŕmil si ho. Umýval si ho. Chránil si ho pred zranením. Ale Boh mu dal vzrast.

Peter nám hovorí, aby sme túžili „po čistom duchovnom mlieku“ v takom zmysle, ako dieťa túži po jedle, keď je hladné. Veľmi po ňom túži! Plače za ním. Nebude ticho, pokým ho nedostane. Čo je tým mliekom? Dve veci. Po prvé, Peter práve opísal novonarodeného kresťana v 1. liste Petra 1:22–25. Hovorí, že „ste znovuzrodení… živým a večným Božím slovom… a to je to slovo, ktoré sa vám ohlasovalo v evanjeliu.”

Takže ak o dva verše neskôr hovorí o tom, že tento kresťan by mal túžiť po duchovnom mlieku, aby rástol, je prirodzené rozmýšľať nad tým, že Peter má stále na mysli to slovo, ktoré nám dalo život na začiatku. 

Ako čítať Bibliu

A tá druhá vec, ktorú mal Peter na mysli, keď hovorí o mlieku, je v nasledujúcom verši: „keď ste už okúsili, že Pán je dobrý“ (1. Pt 2:3). Slovo „okúsili“ nám naznačuje, že Peter stále poukazuje na túžbu po nápoji. A toto je chuť toho nápoja — „že Pán je dobrý.“ Mlieko, po ktorom máme túžiť, aby sme rástli, je dobrota a milosrdenstvo Pána zjavené v Jeho slove. Alebo ak by sme to chceli povedať inak — čítanie Písma so zámerným účelom zakúsenia Pánovej dobroty.

„Čítaj Bibliu so zámerným účelom zakúsenia Pánovej dobroty.“

Peter hovorí, že efekt tohto pravidelného sýtenia duchovným mliekom Božej dobroty v Jeho slove bude „rásť na spásu“. Náš rast smeruje k úplnému vyvrcholeniu transformácie, keď sa Ježiš po nás vráti. Ale dovtedy budeme reálne, ale postupne rásť. Aj keď občas bude náš rast pomalší.

Tento rast je zázrakom a nie je nami plne ovládaný. Ale jedna vec je istá. Nemáme byť pasívni. Ale rozhodujúca duchovná práca je Božia. 

Boh dáva vzrast

Ježiš povedal podobenstvo, aby zdôraznil nadprirodzenú prácu v našom raste:

„Ďalej povedal: S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. Keď potom úroda dozreje, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva“ (Mk 4:26–29).

Toto podobenstvo je o Božom kráľovstve na zemi. Ale princíp platí aj o Božom kráľovstve, ktoré prináša rast do života veriaceho. Pointou tohto podobenstva je, že aj keď my sejeme semeno (keď pijeme duchovné mlieko Božej dobroty z Jeho slova), stonka, klas a zrno rastú, aj keď samo nevie, ako. Nie je to pod našou kontrolou. Boh dáva vzrast.

Alebo ako Pavol povedal o raste viery u Korinťanov: „Ja som sadil, Apollo polieval, ale Boh dáva vzrast. A tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast“ (1. K 3:6–7).