Jadro kresťanskej viery

https://unsplash.com/photos/H3c5gN8LoqA

  • 25. Apr '22
  • 6 minút
  • 229
  • 25

Jadrom kresťanskej viery je Ježiš Kristus a večná spása, ktorú pre nás vydobil. Kresťania sa neuspokoja s nejasnou a hmlistou predstavou o Bohu alebo utopistickou víziou pre ľudstvo. Odmietame zredukovať našu vieru na zoznam pravidiel alebo vzor morálneho správania. Kresťanská viera je oveľa konkrétnejšia.

Zameriava sa na Božiu záchrannú misiu, ktorá veľmi jasne ukazuje, aký je Boh a aké sú jeho plány s nami. To znamená, že v jadre všetkého, v čo veríme, je konkrétna osoba a konkrétny súbor udalostí: osoba Ježiša Krista a dielo, ktoré prišiel vykonať. Vieme, aký je Boh, a vieme, čo s nami Boh zamýšľa, pretože Ježiš prišiel a objasnil to.

Ježiš vynaložil veľké úsilie, aby svojim učeníkom vysvetlil, prečo prišiel. „Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“ (Mk 10:45)

Keď hovoril o vzkriesení, používal jazyk nevyhnutnosti, aby vysvetlil, čo sa stalo: „Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnikom a ukrižovaný, ale tretieho dňa musí vstať z mŕtvych.“ (Lk 24:7)

Ježiš dal svoju smrť a vzkriesenie do jadra svojho diela pre nás. Niet divu, že apoštol Pavol tvrdí: „Rozhodol som sa totiž, že medzi vami nebudem poznať nič iné okrem Ježiša Krista, a to ukrižovaného.“ (1. Kor 2:2) V tom istom liste naznačil, čo „predovšetkým“ dostal:

Že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. (1. Kor 15:3–5)

OD ZAČIATKU DO KONCA

V najširšej miere sa s krížom počíta už na začiatku biblického príbehu (Gn 3:15) a je stále v centre pozornosti aj na konci, keď v strede trónu stojí „Baránok akoby zabitý“ (Zj 5:6). Kresťanstvo, ktoré nie je zamerané na kríž, nie je pravé.

Z týchto dôvodov, rovnako ako z iných, je dôležité, aby sme si ujasnili naše zmýšľanie o Ježišovej smrti (ktorá sa, samozrejme, nikdy nedá oddeliť od jeho vzkriesenia). Čo bolo na jeho smrti na kríži také dôležité, že táto jediná udalosť je pre kresťanské myslenie a život kľúčová? Prečo jednoducho nestačí hovoriť o Ježišovi učiteľovi, Ježišovi uzdravovateľovi alebo Ježišovi víťazovi bez toho, aby sme hovorili aj o Ježišovi ukrižovanom a vzkriesenom? O tom, ktorý zomiera za svoj ľud a tým ruší moc samotnej smrti? Ako máme rozumieť udalosti v ten piatok za hradbami Jeruzalema a jej nevyhnutnému pokračovaniu o tri dni neskôr?

ZÁKLADNÝ PROBLÉM

Aby sme pochopili kľúčový význam Kristovho kríža vo všetkých Božích zámeroch, musíme spraviť krok vzad. Prečo je kríž nevyhnutný? Ak Biblia hovorí o Božom zámere v Ježišovi ako o záchrannej misii, z čoho musíme byť zachránení? Čo je podľa Boha ľudským problémom?

Domnievam sa, že za súčasným zanedbávaním kríža aj za mnohými nedávnymi pokusmi o jeho nové definovanie sa skrýva značný zmätok v súvislosti s ľudským stavom. Väčšina ľudských diagnóz nedokáže preniknúť za hranice symptómov k skutočnej príčine našich problémov. Ľudské utrpenie, pocit vzájomného odcudzenia, až dokonca odcudzenia od nás samých, útlak, nespravodlivosť, krehkosť ľudského života, rozpad komunitných väzieb a spoločnej morálnej vízie — to všetko sú len symptómy. Biblická diagnóza hovorí, že v pozadí je naša vzbura proti Bohu, ktorý nás stvoril, a dôsledky, ktoré takáto vzbura nevyhnutne prináša. Útok človeka, stvorenstva na Stvoriteľa a jeho slovo poškodzuje jeho obraz. Nesieme stopy Adamovho a svojho rozhodnutia (Rim 5:12–21).

DESIVÉ DÔSLEDKY

Ľudský hriech má tri desivé dôsledky, ktoré sa týkajú každého z nás: vinu, skazu a zotročenie. Všetci stojíme vinní pred Pánom, ktorého sme ignorovali alebo otvorene odmietli, a preto prichádza Boží hnev (Rim 1:18–20Ef 2:1–3Kol 3:6 atď.). Všetko, čím sme a všetko, čoho sa dotýkame, sme narušili, keď sme odmietli uznať jeho autoritu (Mk 7:20–23) a naša skazenosť sa najsilnejšie prejaví pri konečnom rozklade našich tiel v smrti.

Sami sa z tejto situácie nedokážeme vymaniť (Rim 6:7). Je pravda, že stále sa môžeme rozhodovať, ale naše rozhodnutia sú formované naším charakterom, ktorý nezmazateľne poznačila naša vzbura. A čo je ešte desivejšie, za našimi rozhodnutiami stojí zlý zámer dávneho nepriateľa, ktorý bol od začiatku klamár a vrah (Jn 8:44Gn 3:1–7). Každodenné príznaky súvisia s tromi dôsledkami ľudského hriechu: s našou vinou, s našou skazou a s naším zotročením.

Tým sa však dôsledky hriechu nekončia. Nesmieme zastierať osobné rozmery, ktoré sú skutočne hrozitánske, no Biblia má ešte širší pohľad. Hriech je útokom na stvorenie práve preto, že útočí na Stvoriteľa, ktorého dobrá vôľa neustále stvorenie udržiava. Svet, stvorený ako aréna spoločenstva s Bohom, je nevyhnutne narušený tým, čo sme urobili. Sme „podrobení pominuteľnosti,“ v „otroctve skazy,“ „spoločne vzdycháme a trpíme pôrodné bolesti“ (Rim 8:20–22).

Svet sa zmieta v dôsledkoch ľudského hriechu. Fascinujúce však je, že túto vesmírnu márnosť, skazu a deformáciu môže zrušiť len tá úžasná činnosť, ktorá „zjavuje Božích synov“ (Rim 8:19). To je spása, na ktorú svet netrpezlivo čaká.

Keď takto rozumieme krížu, je jasné, že ak má byť skutočnou odpoveďou na ľudský problém, musí vyriešiť všetky tri osobné rozmery hriechu. Naše vykúpenie musí vyriešiť našu vinu pred Bohom a trest, ktorý z nej spravodlivo vyplýva (smrť). Musí vyriešiť neporiadok, ktorý hriech urobil v mojom živote. Musí vyriešiť moje uväznenie v špirále hriechu, neschopnosť vymaniť sa zo svojho sebectva. A musí naštartovať „zjavenie Božích synov,“ ktoré predznamenáva oslobodenie stvorenia.

IBA CEZ KRÍŽ

Svedectvo Písma hovorí, že toto všetko sa uskutočňuje iba vďaka krížu. Trest, ktorý si zaslúžime, na seba berie sám Boh v osobe svojho Syna (Ga 3:131. Pt 2:24). Tu nám naše chápanie Boha ako Trojice bráni postaviť Otca proti Synovi, ale skôr vidieť Ježišov život, smrť a vzkriesenie ako Božie dielo, ktoré nás zachránilo. Otec, Syn a Duch sú v pláne na našu záchranu úžasne zjednotení. Ježišova smrť nás očisťuje od skazy, ktorú v nás spôsobuje hriech (1. Jn 1:7). Vďaka Ježišovej smrti, vzkrieseniu a nanebovstúpeniu sa tým, ktorým bolo odpustené, dostáva dar Ducha, ktorý prináša ovocie zbožného života, o ktorom hovorí Pavol v Galaťanom 5. Popri oboch rozmeroch je víťazstvo, ktoré pre nás dosahuje kríž. Tí, ktorí nás predtým zotročovali, boli definitívne porazení a my sme boli oslobodení, aby sme mohli žiť ako Božie deti (Kol 2:13–15Ga 3:26 — Ga 5:1). Život a nesmrteľnosť boli vynesené na svetlo skrze evanjelium o našom ukrižovanom a vzkriesenom Spasiteľovi (1. Tim 1:10).

VIAC AKO PRÍKLAD

V niektorých kruhoch ľudia radi hovoria o kríži ako o príklade sebaobetovania, skutku lásky, víťazstve nádeje a Božích zámerov bez toho, aby sa vzťahoval na problém nášho hriechu a jeho desivých dôsledkov. Nová zmluva nám to nedovolí. Jadrom všetkého, čo sa v Biblii hovorí o Ježišovej smrti, je zástupné vykúpenie z trestu. „Podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy“ (1. Kor 15:3). Kristus skutočne „trpel raz navždy za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu“ (1. Pt 3:18). „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2. Kor 5:21). Toto zďaleka nie je jedno z mnohých možných vysvetlení, jedna z teórií vykúpenia, ktoré ľudia vymysleli, aby vysvetlili vykúpenie, ale je to biblický — a teda Boží — vysvetľujúci kľúč ku všetkým ostatným opisom toho, čo Boh pre nás urobil v Kristovi.

Ako napísal jeden veľký austrálsky kresťan pred viac ako päťdesiatimi rokmi:

Z toho všetkého jasne vyplýva, že v novozmluvnom pohľade je kríž absolútne ústredný. Je prostriedkom, ktorý nám priniesol spásu, a je základom nášho spaseného života. Je, alebo by mal byť, jadrom nášho kázania. Kresťanstvo, ktoré nie je zamerané na kríž, nie je vôbec kresťanstvom. Je to nesmierne dôležité pre naše chápanie viery i pre jej ohlasovanie. Slabinou mnohých moderných kázní je, že kríž sa takmer nespomína. V dejinách kresťanskej cirkvi však malo kázanie silu práve vtedy, keď sa kríž hlásal odvážne a jasne. Veľkí kazatelia, podobne ako veľkí teológovia, oslavovali kríž a vykladali ho ako Božiu odpoveď na ľudské potreby. A keď to robili, moc kríža zachraňovať bola vždy potvrdená.

(Leon Morris, Glory in the Cross: A Study in Atonement (London: Hodder & Stoughton, 1966), 91–92.)

Trevin Wax. ČLÁNOK PREBRATÝ ZSPOLOCENSTVOEVANJELIA.SK

4,6/5 (14 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.