Kde môžeme nájsť trvalé šťastie?

Chvíľu sa zamyslite nad svojou odpoveďou.

Na čo ste prišli? Viac peňazí? Viac vecí? Váš vlastný ostrov?

Ak ste na tom podobne ako ja, možno ste zistili, že hneď ako ste na niečo prišli, vaša myseľ automaticky prešla do polohy „áno, možno, ale čo tak… ?“ Je to vlastne trochu zvláštne. Všetci chceme byť šťastní, ale nie sme si istí, kde to šťastie nájdeme.

Na život bohatých a slávnych sa pozeráme ako na príklad šťastného života. Majú veľa peňazí, rýchle autá, oblečenie, chodia na večierky — všetko, čo chcú, môžu mať. Dokonalý život. Ale je to naozaj tak?

Nesprávne dvere

Keď sa pozrieme trochu bližšie, zistíme, že mnohé z najúspešnejších hviezd nie sú obrazom šťastia, aký očakávame.

Ed Sheeran má majetok v hodnote približne 60 miliónov dolárov. V jednom momente mal deväť piesní v prvej desiatke britskej hitparády. Je jedným z najúspešnejších hudobníkov. Napriek tomu nám v úvodnej skladbe na svojom albume Divide (2017) dáva nahliadnuť za tento úspech:

Kedysi som si myslel, že nič nemôže byť lepšie ako cestovať po svete a spievať svoje piesne.

Naháňal som sa za predstavou dokonalého života, myslím, že ho vykreslili nesprávne.

Myslím, že peniaze sú koreňom všetkého zla a sláva je peklo.

Vzťahy a srdcia, ktoré ste napravili, sa tiež zlomia.

Justin Bieber predal len v USA takmer 50 miliónov nahrávok a jeho majetok sa pohybuje okolo 200 miliónov dolárov. Zdá sa, že má všetko, čo si kedy mohol priať. V jednom rozhovore však povedal toto:

„Keď ste na cestách, cítite sa osamelo. Ľudia vidia ten lesk a úžasné veci, ale nepoznajú druhú stranu. Tento život vás môže roztrhať na kusy… [Mám depresie] po celý čas. A cítim sa izolovaný. Neprial by som to nikomu.“ [1]

Je to vlastne trochu zvláštne. Všetci chceme byť šťastní, ale nie sme si istí, kde to šťastie nájdeme.

Ľudia znova a znova zisťujú, že keď dostanú všetko, o čom boli presvedčení, že chcú, nič im to neprinieslo. Namiesto šťastia nachádzajú izoláciu, strach a smútok. Život, ktorý mal uspokojovať, nie je dostatočný.

Táto skúsenosť však nie je nová. Ľudia v celej histórii prežívali rovnaký zápas pri hľadaní šťastia. Čo robíme zle?

Francúzsky filozof Voltaire (1694 — 1778) videl tento problém. Povedal:

„Všetci hľadáme šťastie, ale nevieme, kde ho nájsť: ako opilci, ktorí hľadajú svoj dom, matne vediac, že nejaký majú.“ [2]

Je to pravda, však? Matne vieme, čo hľadáme, ale nevieme, kde to máme hľadať. A tak tápame od jednej veci k druhej v nádeji, že konečne nájdeme tie dvere, ktoré náš kľúč odomkne.

Ale podobne ako opilec, ktorý sa potáca ulicami a skúša kľúč v každej zámke, aj my hľadáme šťastie na rôznych nesprávnych miestach. Jeho kľúč nefunguje, pretože nie je určený na otváranie iných dverí ako jeho vlastných. Z toho istého dôvodu nemôžeme nájsť šťastie. Skúšame kľúč v nesprávnych dverách.

Stačí nám málo, aby sme boli spokojní?

Šťastie hľadáme vo veciach, ktoré nám ho nikdy nemali dať. Snažíme sa, aby nás viac peňazí, viac sexu, viac jedla, viac Netflixu urobilo šťastnejšími. Ale viac niečoho, čo vás nemôže urobiť šťastnými, neprispieva k šťastiu. Ale namiesto toho, aby sme sa vzdali neuspokojivých vecí a hľadali inde, utiekame sa ku krátkodobým radostiam.

Namiesto toho, aby sme sa vzdali neuspokojivých vecí a hľadali inde, utiekame sa ku krátkodobým radostiam.

C. S. Lewis, autor série Kroniky Narnie, to vyjadril takto:

„Sme polovičaté stvorenia, zabávame sa alkoholom, sexom a ambíciami, keď sa nám ponúka nekonečná radosť, ako nevedomé dieťa, ktoré chce ďalej vyrábať koláčiky z piesku v slume, pretože si nevie predstaviť, čo znamená ponuka dovolenky pri mori.“ [3]

Lewis hovorí, že sme sa uspokojili s príliš malým množstvom, „sme príliš ľahko spokojní.“ To je náš problém. Nemôžeme nájsť trvalé šťastie, pretože sa pozeráme na dočasné veci. Chceme nekonečnú radosť, ale hrabeme sa a hľadáme ju v bahne namiesto toho, aby sme hľadeli na toho, kto ju ponúka zadarmo — na kresťanského Boha.

Možno vás tento návrh prekvapí. Možno keď si predstavíte „nekonečnú radosť,“ posledná vec, na ktorú myslíte, je Boh, Ježiš alebo vôbec nejaké náboženstvo. Náboženstvo je predsa o pravidlách, nie? Boh je ten chlapík, ktorý vždy čaká, kým si nájdete niečo zábavné, len aby vám mohol povedať, že to nemáte robiť!

Je to tak? Boh je ten, kto nám chce pokaziť zábavu?

Hľadanie správneho paliva

Možno vás to prekvapí, že nikde v Biblii nenájdete príkaz „nebudeš si užívať.“ Nič také tam nenájdete. V skutočnosti už samotná existencia takej veci, ako je pôžitok, a to, že sme schopní ho prežívať, je dôkazom toho, že Boh nie je ničiteľom radosti. Stačí sa pozrieť na svet, v ktorom žijeme, zamyslieť sa nad tým, ako funguje naše telo. Keby Boh nenávidel pôžitok, svet by vyzeral úplne inak: mohol spôsobiť, aby všetky jedlá a nápoje chutili ako hlina, mohol spôsobiť, aby hudba a umenie boli urážkou našich zmyslov, mohol spôsobiť, aby bol svet prírody škaredý a nudný.

Ale svet taký nie je. Potešenie a šťastie sú skutočné; svet je plný radostí a pôžitkov, ktoré môžeme zažiť. Boh ani náhodou nechce, aby sme boli nešťastní, v Biblii o ňom ľudia hovoria toto: „Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Ž 16:11)

Na inom mieste C. S. Lewis uvádza, že dejiny ľudstva sú „dlhým a strašným príbehom človeka, ktorý sa snaží nájsť niečo iné ako Boha, čo by ho urobilo šťastným.“ [4] Ďalej vysvetľuje, prečo to nikdy nemôže fungovať:

„Boh nás stvoril: vymyslel nás tak ako človek vymyslel motor. Auto je vyrobené na pohon benzínom a na ničom inom by nefungovalo správne. A Boh navrhol ľudský stroj tak, aby fungoval na ňom samom. On je palivom, na ktorého spaľovanie boli naše duše navrhnuté. Žiadne iné neexistuje. Boh nám nemôže dať šťastie a pokoj mimo seba, pretože tam nie je. Nič také neexistuje.“ [5]

Keď teda hľadáme šťastie niekde inde, sme ako niekto, kto neustále tankuje do auta nesprávne palivo a čuduje sa, prečo sa mu pokazí. Tak ľahko sa uspokojíme s niečím, čo nie je najlepšie a sme prekvapení, prečo nie sme šťastní.

Ale čo ak Boh stvoril dobré, príjemné veci na svete, aby poukazovali na zdroj všetkého potešenia — na neho samého? A čo ak sme sa celý čas zastavovali na krátkej ceste, čo viedlo k nespokojnosti a zúfalstvu? Čo ak sa šťastie nenachádza vo veci alebo zážitku, ale vo vzťahu — v človeku?

Preto prišiel Ježiš. Prišiel, aby pozdvihol naše oči od našich márnych pokusov uspokojiť sa a ukázal nám, kde nájdeme pravé potešenie, pravé šťastie, pravé uspokojenie.

Niekde, kde nás nikdy nenapadlo hľadať

Ježiš povedal: „Ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!“ (J 10:10) Náznak toho ukazuje vo veciach, ako je premena vody na víno, aby ľudia mohli oslavovať na svadbe, ale nezastavuje sa pri tom. Ponúka nám skutočný život, skutočnú radosť — nie nudnú, obmedzujúcu a najjednoduchšiu verziu života.

Vedeli ste, že Biblia sa končí veľkou oslavou? V skutočnosti je to svadobná oslava. Je to obraz toho, ako bude vyzerať nebo — nie množstvo ľudí, ktorí sa vznášajú na oblakoch a hrajú na harfy. Bude to skutočné, fyzické miesto, kde budeme hodovať, piť a spievať. Budeme tam oslavovať s čestným hosťom — samotným Ježišom. Každý okamih radosti a potešenia, ktorý prežívame teraz, je len tieňom tej najvyššej radosti, ktorá trvá naveky.

Najlepšie na tom je, že na túto svadobnú oslavu sme pozvaní všetci. Prídete?

[1] Justin Bieber: The Full NME Cover Story. NME, 13 November 2015

[2] Voltaire, Leningrad Notebook

[3] C.S. Lewis, The Weight of Glory and Other Addresses (HarperOne, 2001) str. 26

[4] C.S. Lewis, Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve: Vydanie k päťdesiatemu výročiu (HarperCollins, 2002) str. 49

[5] C.S. Lewis, Hovory o (ne)obyčajnom kresťanstve: Vydanie k päťdesiatemu výročiu (HarperCollins, 2002) str. 50