Keď ti matka zostarne

„Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla.“ (Pr 23:22)

Ak si považovaný za mladého človeka, tak ja som považovaná za staršiu ženu. Som už totiž starou mamou siedmim vnúčatám. Minulý týždeň sme so šesťročnou vnučkou spoločne skákali na trampolíne, keď zrazu ostala stáť. Obzrela si moje ruky a nohy a s detinskou nevinnosťou sa ma opýtala, prečo mám také vrásky a prečo je mi tak vidieť žily.

Dovŕšenie šesťdesiatky mi dalo úžasný nový pohľad na starobu. Nie som už mladá, ale ešte nie som tým, koho mnohí považujú za starú, ako napríklad moja mama, ktorá je vdova po deväťdesiatke. Väčšina z nás nerada rozmýšľa nad starnutím. Medzi ženami je táto téma častejšie považovaná za neslušnú. Trávim v domove dôchodcov so svojou mamou veľa času a všimla som si, že mnohé ženy sa tam hanbia za svoj vek. (Moja mama s tým však nemá problém. Je hrdá na svojich 93 rokov!)

Písmo sa tejto téme nevyhýba. Príslovia (ktoré sú vzácnou knihou pre mladých) túto tému riešia veľmi priamo. Sama na sebe si všímam a zároveň na mame sledujem to, ako človek starne. Chcem ťa teda poprosiť, aby si sa, ako mladý človek, zamyslel obzvlášť nad starými ženami. Možno ti to rozjasní terajší pohľad a možno ti to pomôže mať v nasledujúcich rokoch širšiu perspektívu.

Keď ti matka zošedivie

Príslovia sú známe textami, v ktorých otec oslovuje syna. Je však dobré si všimnúť, že táto starozmluvná kniha múdrosti často spomína spoločné zodpovednosti, potešenia a zármutky oboch rodičov. Prvý príkaz autora Prísloví je: „Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie“ (Pr 1:8).

V Prísloviach 23:22 je napísané niečo veľmi podobné: „Poslúchaj svojho otca, on ťa splodil, a nepohŕdaj svojou matkou, keď zostarla.“ (Pr 23:22) Piate prikázanie káže: „Cti svojho otca a svoju matku“ (2. M 20:12). Zjavne tento príkaz a taktiež zasľúbenie, ktoré ho nasleduje, platí vo všetkých štádiách života.

Ja ale píšem o matke, špecificky o matke, keď zostarla. Prečo nás autor žiada, aby sme ňou nepohŕdali? Čím som staršia, tým viac si vďaka vlastným skúsenostiam uvedomujem odpoveď. O to viac to vie žena ako moja mama, ktorá je už považovaná za starú a ktorá na odpoveď prišla už mnohými bolestivými spôsobmi.

Z časti ide o čoraz výraznejšie vrásky na tvári (atď.), o spomalenú chôdzu (alebo o to, že nechodí vôbec). Ide o to, že nerozumie (alebo nepočuje) všetkým vtipom o najnovších filmoch a hudbe, necíti sa schopne ohľadom najnovšej technológie alebo sa jej bojí (dokonca niekedy aj tej nie úplne novej). Časom príde aj to, že jej po obede ostane jedlo na tvári. Pohŕdanie nie vždy značí, že sa nahlas vysmievame. Niekedy to robíme už len tým, že sa k starším správame ako k smiešnym, hlúpym alebo neviditeľným.

Aj keď to často prežívajú inými spôsobmi, muži a ženy rovnako zápasia s procesom starnutia. Je ale dobre sa zamyslieť nad nezvyčajným povolaním nepohŕdať svojou matkou, keď zostarla. Mohli by sme sa na toto prikázanie pozrieť z mnohých rôznych pohľadov, tu sú však tri špecifické.

1. Nežiaľte za vädnúcou krásou

Staršie ženy už nemajú tú krásu, ktorá sa spája s mladosťou. Mnoho žien sa to dlhé roky snaží poprieť, no táto pravda nás naďalej prenasleduje. V dnešnej komercializovanej kultúre do nás svet vkuse tlačí, že si máme ceniť krásu a večne vyzerať mlado. Samozrejme, mladistvá krása je poklad, z ktorého sa máme tešiť, či už keď ho máme, alebo vidíme. V dobe krémov proti vráskam a starobe je však ťažké pre ľudí oslavovať hodnotu, ktorú žena má potom, ako tá mladá krása upadne.

Mladá žena, nie je ľahké si v našich zaneprázdnených životoch nájsť čas na dennú úpravu a očistenie, ktoré vedú k neporušiteľnej kráse (ozdobe), o ktorej rozpráva apoštol Peter (1. Pt 3:4). Mladý muž, nie je ľahké nastaviť svoje oči na hľadanie takej krásy, kým si ešte mladý. Mohli by sme sa dlho hádať o tom, čo sa Pavol snaží povedať, keď káže, nech sme „skrytý človek srdca, to jest neporušiteľný a pred Bohom veľmi vzácny duch krotkosti a tichosti“ (1. Pt 3:4). Mali by sme sa teda modliť, nech nám Boh dá porozumieť tomu, čo tieto slová znamenajú, a nech nám pomôže si vážiť túto vnútornú krásu na žene, či už je stará, alebo mladá, pretože to je pred Bohom veľmi vzácne.

2. Nežiaľte za plodnosťou

Starším ženám sa postupom času pozastaví istá činnosť tela na rozdiel od mužov, ktorým sa to nedeje. Ide o reprodukčné orgány. Ako ženy vnímajú toto obdobie? Ako ho vnímajú iní? Niektorí to vnímajú ako vyslobodenie, no mnohí to považujú za príznak staroby a ako dôvod pre úzkostlivé pocity. Pre všetkých to aspoň nepriamo značí stratu, keďže ide o zmenu, ktorá ukončí možnosť vytvoriť ďalší život.

Kým sa v kostole tešíme z novorodeniatok a z Božej milosti voči každej novej generácii, je dôležité, aby ženy budovali a aj naďalej sa učili budovať mladé životy. Mali by sme sa o to snažiť tak dlho, ako len vládzeme a dokým máme silu, hoc len na modlitbu. Mám na mysli budovanie duchovného života a modlitby zaňho, ktoré smerujeme jedine Kristovi, nášmu Spasiteľovi. Je neskutočne podstatné, aby si mladé ženy a mladí muži vážili túto výchovu a hlavne tie modlitby. Potrebujú ich tak, ako kedysi potrebovali matkine mlieko.

Vychovalo a viedlo ma mnoho Božích žien. Boli mi matkami v Božej rodine. Takou mamou chcem byť aj ja až do konca svojho života. Mladá žena, modlím sa, aby si takou mamou bola aj ty. Mladí ľudia, modlím sa, aby ste si cenili takéto ženy. To je identita, ktorá pretrvá: „matka v Izraeli“ (Sud 5:7).

3. Nepohŕdajte spoločenstvami naplnenými ženami

Ženy mnohokrát žijú dlhšie ako muži. Podľa amerického inštitútu staroby sú približne dve tretiny Američanov nad 85 rokov ženy. Bez viery vo večnosť, a hlavne, keď človek navštívi isté domovy dôchodcov, sa môže zdať, že sú všade len vyhodené ženy, ktoré nemajú zmyslel života. Je ich neskutočne veľa. Predĺžili sme ľudský život a vďaka tomu máme veľkú skupinu žien, ktoré sú často opustené a pohŕda sa nimi.

Aké je neskutočne dôležité, aby sme v cirkvi milovali a rešpektovali „staršie ženy ako matky“ (1. Tim 5:2). Majú veľa múdrosti, o ktorú by sa vedeli podeliť. Mala som úžasné školenie od svojej mamy a jej priateliek, už len tým, že som im načúvala. Mnohé z nich verne žili ako vdova, ktorú spomína Pavol: „zložila svoju nádej v Boha a dňom, nocou zotrváva v modlitbách a prosbách“ (1. Tim 5:5). To je skupina, ktorú si treba vážiť, od ktorej sa potrebujeme učiť, ktorej potrebujeme svedčiť a ktorú potrebujeme vtiahnuť do rodiny, ak už nie sú jej súčasťou.

Krajší obraz

V Biblii nachádzame veľa žien, ktoré boli verné a ktoré si ľudia vážili až do konca. Hneď uprostred toho všetkého je Ježiš, ktorý aj kým znášal naše hriechy na kríži, myslel na svoju matku. Požiadal Jána, aby sa o ňu postaral (J 19:26–27). Taktiež je tu Lukášov príbeh o krásnej Anne, ktorá bola „pokročilá vekom,“ ktorá „nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci“ a ktorá malá tú možnosť privítať Mesiáša (L 2:36–38). Nemôžeme zabudnúť ani na Abrahámovu manželku Sáru, ktorá so smiechom a vierou porodila Bohom sľúbené dieťa, aj keď už dávno bola za vekom rodičky. Timotejovu starú mamu Loidu apoštol Pavol špecificky spomína ako ženu, ktorá podávala vieru ďalším generáciám (2. Tim 1:5).

Tento biblický obraz nám dáva trošku perspektívy. Pripomína nám príbeh spásy, v ktorom sme muži a ženy rovnako volaní zohrať svoju rolu od mladosti do večnosti. Pomáha nám smiať sa ako Sára, ale s plnou vierou. Naplní nás vytrvalosťou hľadať Ježiša vo dne i v noci, tak ako to robila Anna. Vedie nás k tomu, aby sme svoju vieru podávali ďalej, tak ako to robila Loida. Vieru v Božieho Syna, ktorý prišiel kvôli nám na zem, ktorý sa narodil ľudskej matke, ktorý nezhrešil, ale náš hriech zobral so sebou na kríž a ktorý vstal z mŕtvych. Vieru v nášho Spasiteľa a večného Kráľa. V Ňom je dostatok života, sily a krásy pre všetkých z nás v Jeho rodine na veky.

Je dobré uvažovať nad týmito vecami, kým je človek mladý. Knihy múdrosti v tom povzbudzujú mladých ľudí, aby boli pripravení nasledovať Pána až do konca svojich dní. Je rovnako dobré, aby sa nad touto témou spoločne zamýšľali mladí a starí, Boží muži a Božie ženy, lebo všetci smerujeme k dňu, keď naše vzkriesené telá už nikdy nezostarnú. Teda aspoň nie tak, ako poznáme starnutie teraz.

Dovtedy budeme všetci, muži a ženy, postupne starnúť. Modlím sa hlavne za to, aby bola cirkev plná krásnych Božích žien, či už sú mladé, alebo staré. Taktiež sa modlím za nás všetkých, aby sme nepohŕdali svojimi matkami, keď zostarnú.