Kto je Ježiš? (prvá časť)

Úvod

Pred takmer dvetisíc rokmi sa Ježiš spýtal farizejov: „Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn?“ (Matúš 22:42) Táto otázka uvádzala mnohých ľudí do rozpakov. Všeobecná verejnosť bola zmätená, pokiaľ išlo o Krista. Niektorí si mysleli, že je prorokom Jeremiášom, zatiaľ čo iní si mysleli, že je Eliáš. Kráľ Herodes si myslel, že Ježiš bol Ján Krstiteľ, ktorý vstal z mŕtvych. Väčšinou bol Ježiš považovaný za Mesiášovho predchodcu — človeka s Bohom danými zázračnými schopnosťami — nie za vtelenie Boha samého.

Ježiš je Boh

Počas histórie sa veľká časť sveta snažila nejakým spôsobom hovoriť o Ježišovi s vysokou úctou, no bez toho, aby rozoznali Jeho božstvo a vládu.

• Pontský Pilát povedal: „Ja na tomto človeku nenachádzam vinu“ (Lukáš 23:4).
• Napoleon povedal: „Poznám ľudí, a Ježiš nebol žiadnym obyčajným človekom.
• Strauss, nemecký racionalista, vravel, že Ježiš je „najvyšším modelom náboženstva“.
• John Stuart Mill povedal, že Ježiš je „vodcom ľudstva“.
• Francúzsky ateista Renanas sa o Ježišovi vyjadril ako o „najväčšom medzi ľudskými synmi“.
• Theodor Parker povedal, že Ježiš je „mládenec s Bohom vo svojom srdci“.
• Robert Owens vravel o Ježišovi ako o „tom, ktorý je bezúhonný“.

Všetky tieto popisy a tituly však zlyhávajú v úplnej identifikácii toho, kým Ježiš je — Mesiášom, Bohom v ľudskom tele.

Ľudia sú dodnes z Ježiša zmätení. V skutočnosti dnes oveľa viac ľudí ako kedykoľvek predtým vyznáva vieru v Ježiša bez toho, aby vedeli, kým On je. Všetci musíme vyriešiť rovnaké otázky, ktorým čelil Pilát: „Čo teda urobím s Ježišom, ktorý sa volá Kristus?“ (Matúš 27:22)

C. S. Lewis napísal: „Musíte urobiť vlastné rozhodnutie. Buď tento muž bol a je Synom Božím, alebo je šialencom či čímsi horším. Môžete Ho zavrhnúť ako blázna, môžete na Neho pľuť a zabiť Ho ako démona; alebo môžete padnúť k Jeho nohám a volať Ho Pánom a Bohom. Neprichádzajme však s akýmsi blahosklonným nezmyslom o tom, že bol skvelým ľudským učiteľom. Nenechal nám otvorenú túto možnosť. Nemal to v úmysle.“

Ježiš je súčasťou Trojice.
Ježiš sa nikdy nestal Bohom. On bol Bohom predtým, ako sa narodil, a zostal Bohom po tom, čo sa stal človekom. Jeho božskosť tu bola pred tým, ako bol človekom, pred Betlehemom, pred Máriou.

Keď bol Ježiš na zemi, nikdy svoju božskosť neopustil, len ju na istý čas zahalil. Vieme to, pretože Ježiš chvíľkovo odhalil Svoju slávu pri premenení na hore s Mojžišom a Eliášom (Matúš 17:1–5). V tom čase žiaril ako slnko. (Skutočným zázrakom bolo, že nežiaril po celý čas!)

„Nekonečný a zároveň nemluvňa. Večný a zároveň narodený zo ženy. Všemocný a zároveň zavesený na prsiach ženy. Podopierajúci vesmír a zároveň potrebujúci byť nosený v matkinom náručí. Kráľ anjelov a zároveň údajný Jozefov syn. Dedič všetkých vecí a zároveň tesárov syn.“ (C. H. Spurgeon)

Ježiš sa narodil z panny.
Narodenie z panny nie je voliteľná súčasť viery; je to základ pre vzťah s Bohom a vieru v Jeho Slovo.

Bezpochyby by pre Boha bolo možné poslať Ježiša na zem ako úplnú, no zároveň bezhriešnu ľudskú bytosť aj bez rodičov. Ale pre nás by bolo ťažké chápať, ako mohol byť Ježiš úplne ľudský. Na druhej strane bolo pre Boha možné aj poslať Ježiša na svet s dvoma ľudskými rodičmi, s Jeho božskou prirodzenosťou akýmsi spôsobom spojenou s Jeho ľudskou prirodzenosťou. Ale potom by pre nás bolo ťažké veriť, že Ježiš bol skutočne Bohom.

Tí, ktorí hovoria, že narodenie z panny je nemožné, v zásade popierajú Božie Slovo a Božiu schopnosť konať zázraky, kedy a kde sa On rozhodne.

Ježiš odpúšťal hriechy.
Odpúšťanie hriechov je vyhradené jedine Bohu. V piatej kapitole Lukášovho evanjelia je chromý muž cez strechu spustený pred Ježiša a On povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy“ (Lukáš 5:20). Keď to farizeji videli, správne sa opýtali: „Kto môže odpúšťať hriechy, ak nie sám Boh?“ (Od Ježiša nedostali žiadny argument.)

Ježiš odpovedal: „Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy! — a či povedať: Vstaň a choď? Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi, — povedal ochrnutému: — Hovorím ti: Vstaň; vezmi si nosidlá a choď domov!“ (Lukáš 5:23–24)

Ježiš si jasne nárokoval božstvo.
Ježiš povedal: „Ak neuveríte, že, JA SOM', umriete v hriechoch“ (Ján 8:24). Ak veríme, že On je Bohom v ľudskej podobe, potom musíme tiež prijať spôsob, ktorý Boh použil, aby nám Ho dal. Ježiš tvrdil, že je Bohom, pri mnohých príležitostiach. Vieme napríklad, že Ježiš pri mnohých príležitostiach prijímal uctievanie. Ale Ježiš tiež povedal, že uctievanie je vyhradené jedine Bohu (Matúš 4:10).

Písmo nám tiež hovorí, že farizeji „sa ho snažili zabiť… lebo nazval Boha svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu“ (Ján 5:18). Takže Ježiš bezpochyby tvrdil, že je Boh, a bol Bohom.

Aj keď bol Ježiš Bohom, prijal všetky obmedzenia ľudstva, okrem samotného hriechu. Ježiš prišiel z prítomnosti anjelov do jaskyne plnej zvierat, z nebeského trónu do jasličiek. Ten, ktorý bol väčší ako vesmír, sa stal embryom. Ten, ktorý podopiera svet slovom, sa rozhodol stať sa závislým od starostlivosti mladého dievčaťa. Ježiš vstúpil do sveta ako bezmocné ľudské bábätko neschopné robiť nič, iba ležať bez pohybu, zízať, vrtieť sa a vydávať detské zvuky. Potreboval byť kŕmený, prebaľovaný a musel sa naučiť rozprávať ako ktorékoľvek iné dieťa.

Ježiš bol človekom
Je pre nás náročné porozumieť, že Ježiš, ktorý mal božské vlastnosti ako vševedúcnosť a všemocnosť, prešiel normálnym ľudským vývojom. Predstavte si Ježiša, ako sa učí písať a čítať! Mal ľudské obmedzenia, ale nie obmedzenia, ktoré do ľudského života prináša hriech.

Ako človek bol Ježiš unavený, hladný a osamelý. Je nám povedané, že keď išiel do Samárie, aby napokon stretol ženu pri studni, bol ustatý (Ján 4:6). Keď bol na kríži, bezpochyby extrémne dehydrovaný, povedal: „Žíznim!“ (Ján 19:28) Keď sa postil štyridsať dní na púšti, čítame, že vyhladol (Matúš 4:2).

Ježiš zakúšal fyzickú slabosť.
Keď bol na ceste na Kalváriu, nesúc Svoj kríž, spadol pod jeho váhou. Muž menom Šimon z Cyreny mal veľké privilégium Mu ho chvíľu niesť (Matúš 27:32). Napokon Kristus zomrel ako človek vo význame, že Jeho telo prestalo fungovať presne tak, ako prestane fungovať naše, keď zomrieme.

Ježiš mal ľudskú myseľ.
Z Biblie sa zdá, že prechádzal vyučovacím procesom. „Dieťatko rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom… a Ježiš prospieval múdrosťou, vzrastom a bol milý Bohu aj ľuďom… našli Ho v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich“ (Lukáš 2:40; 2:52; 2:46).

Ježiš zažíval ľudské emócie.
Krátko pred Svojím ukrižovaním Ježiš povedal: „Teraz je moja duša vzrušená… “ (Ján 12:27) V príbehu o Lazarovi vidíme Ježiša vyjadriť široké spektrum ľudských emócií. „Keď Ježiš videl, že plače a že plačú aj Židia, ktorí prišli s ňou, zachvel sa v duchu a vzrušený riekol: Kam ste ho položili? Povedali Mu: Poď, Pane, a pozri sa! A Ježiš zaplakal“ (Ján 11:33–35).

Sme povolaní, aby sme sa v našich činoch podobali Kristovi (Filipským 2:5). Mať Kristov postoj nie je nejaký mystický, nedosiahnuteľný cieľ. Je to hlboko praktické a uskutočniteľné. Musíme jednoducho nadovšetko hľadať Božiu vôľu. Musíme držať Božiu vôľu na prvom mieste v našich životoch. Kresťania sa musia vyprázdňovať, musia dávať nabok ambície a osobnú slávu, aby našli Boží recept na opravdivý úspech!

Ježiš bol úplným Bohom a úplným človekom

Je pre nás záhadou, ako sú v Ježišovi Kristovi zmiešané ľudskosť a božstvo. Ježiš je jednoznačne Boh a aj to o sebe pri mnohých príležitostiach tvrdil (Kolosenským 2:9; Filipským 2:6–8). No zároveň si umožnil byť pokorený, dobrovoľne zakúšajúc ľudské obmedzenia.

Záznam o tom, ako Ježiš prešiel cez Galilejské more so Svojimi učeníkmi, poskytuje príklad toho, že bol podriadený ľudským obmedzeniam a zároveň aj vlastnil Božiu všemocnosť. Čo by mohlo byť ľudskejšie ako spánok nášho Pána od úplného vyčerpania na člne? A čo by mohlo byť božskejšie ako Jeho upokojenie vetra a vĺn? (Marek 4:36–41)

Ježiš tiež čelil pokušeniu rovnako ako my. Niektorí ľudia premýšľajú, či bol Ježiš naozaj zraniteľný voči pokušeniu. Toto je veľmi dôležitá otázka, pretože odpoveď na ňu vyjasňuje neuveriteľné a neopakovateľné spojenie božstva a ľudskosti v jednej osobe (Lukáš 4:1–13).

Aj keď Ježiš mohol na Satanove ponuky reagovať s plnou silou Svojej božskosti, Ježiš sa rozhodol stretnúť so Satanom v pokore, zadržiavajúc Svoju obrovskú nadprirodzenú moc. Neodohnal Svojho pokušiteľa ani sa neodstránil z prítomnosti pokušenia. Ukázal zviazanú moc. Ježiš bezpochyby cítil prítomnosť a tlak pokušenia tak, ako ich cítime my, ale pamätajte si, že Ježiš nezdieľal našu hriešnu prirodzenosť, takže nevyhnutný prvok pre úspech pokušenia nebol prítomný (Židom 4:15; Jakubov 1:14).

Ježiš nám zanechal príklad, ktorý máme nasledovať, keď čelíme pokušeniu. Môžete si myslieť, že Jeho pokušenia neboli skutočné, pretože ako Boh v ľudskom tele nemal naozaj schopnosť padnúť. Ale dovoľte mi spýtať sa toto: Boli ste niekedy pokúšaný a odolali ste? Alebo veríte porekadlu: „Jediným spôsobom, ako sa zbaviť pokušenia, je vzdať sa mu?“ Je pokušenie skutočné iba vtedy, keď sa mu odovzdáte? Určite nie; jednoducho sa stáva pokušením, ktorému bolo odolané. Prítomnosť a tlak pokušenia sú dosť silné bez ohľadu na našu odpoveď.

Bolo dôležité, aby bol Ježiš pokúšaný. Jeho skúsenosť s pokušením nám ukazuje, že Boh sa o nás stará a že môže naplno porozumieť tlakom, ktorým čelíme (Židom 2:1–7). Pretože čelil diablovým posmeškom a odolal im, je schopný pomôcť nám, ktorí sme podobne pokúšaní. Jeho príklad nás tiež učí, ako efektívne odolávať pokušeniam. Ukázal nám, ako používať Božie písané slovo, aby sme sa ubránili proti diablovi.

Prečo Ježiš prišiel?

Keď Adam v záhrade zhrešil, stratil raj a tento svet v prospech Satana, ktorý sa stal bohom tohto sveta (Efezským 2:2). Satan dostal vládu nad planétou a naplnil ju otrasnými zvrhlosťami. Je primárne zodpovedný za nespravodlivosť, násilie a vzdorovitosť voči Bohu. Infiltroval politiku, médiá a dokonca aj náboženstvo prostredníctvom sŕdc zlých ľudí.

Keď hriech vstúpil do sveta, Boh vo Svojej svätosti nemohol naďalej tvoriť spoločenstvo so Svojím stvorením. Ale Boh sa o Svoje milované deti postaral. Poslal Ježiša, aby zvrátil dôsledky hriešnej voľby ľudstva a obnovil ľudstvo vo vzťahu s Bohom. Ježiš prišiel, aby vykúpil späť to, čo bolo stratené v záhrade. Prišiel, aby preklenul trhlinu medzi Bohom a hriešnym človekom (Matúš 20:28; Zjavenie 5:2; 6:13; Ján 3:16).

Z tohto dôvodu sú všetky pokusy zreformovať tento svet, kultúru a spoločnosť skrze vzdelanie, politiku a ekonomiku márne. Jediná zmena, ktorá môže mať akýkoľvek význam, je zmena srdca spôsobená Bohom, ktorá nastáva, keď človek nasleduje Ježiša Krista.

Nie je pravda, že „všetka pravda je Božia pravda“, pretože mnoho z toho, čo nazývame „pravdou“, nie je Božia pravda.

Satan vo svojom pokúšaní ponúkol Ježišovi možnosť obísť kríž, a aj tak vlastniť zem. To je presne dôvod, prečo mu Ježiš odpovedal ostro. Satan nemohol Ježišovi ponúknuť skutočnú zmluvu o zemi. Iba „Baránok, ktorý bol zabitý“, by bol hoden nárokovať si vládu. Ukrižovanie nebolo bezočivým prerušením inak úžasného života skvelého humanitára či morálneho učiteľa. Bol to Ježišov zámer a cieľ od samého počiatku času.

Ježiš o kríži hovoril často a dokonca podal živé detaily Svojej hroziacej smrti. Presne vedel, čo sa má v Jeho živote stať. Aj tak však odolal pokušeniu a zvolil si ísť na kríž namiesto nás. Toto bol Kristov čin lásky (Ján 2:19–23; Marek 10:32–34). Božia spravodlivá prirodzenosť vyžadovala, aby trest patriaci nám za naše hriechy bol naplnený. Na kalvárskom kríži sa Božia spravodlivosť a láska stretli (Rímskym 3:25–26).