Maj trpezlivosť so svojím pomalým rastom

Žijeme v ére rapídneho technologického pokroku a v spoločnosti, ktorá si cení efektivitu, produktivitu a okamžité výsledky až natoľko, že si nevieme pomôcť a predpokladáme, že čím rýchlejšie sa veci spravia, tým lepšie. Preto si často nevážime vzácne výhody pomalého rastu.

Formuje nás rýchlosť

Väčšinou boli v histórii životy ľudí naviazané na relatívne pomalý cyklický rytmus ročných období. Život bol náročný, pretože sa prevažne, a niekedy aj neľútostne, sústredil na obživu, a preto sa vo veľkej miere prispôsoboval každoročným migračným trasám rýb a stád zvierat, pestovaniu rastlín a plodín, a taktiež ich zberu, sezónam dažďov a dostupnosti slnečného svetla.

Viedlo to k tomu, že ľudské mysle začali z čírej nevyhnutnosti chápať a vážiť si pomalé, postupné kroky k žiadanej odmene. Potravu, šatstvo a obydlie sa získavali namáhavou, nepretržitou snahou a starostlivosťou.

Z pamäti Američanov sa to všetko vytratilo. Už niekoľko generácií máme obrovský nadbytok a široký výber predvarených, zabalených a štátom skontrolovaných potravín v relatívne krátkej vzdialenosti od domova. Nemusíme na potraviny, vodu a prístrešie pracovať zďaleka tak tvrdo, ani nemusíme minúť taký veľký podiel nášho ročného príjmu, ako museli kedysi naši predkovia.

Celkovo sme nesmierne požehnaní. Náš blahobyt a rastúce pohodlie vo všetkých oblastiach však vyformovali a určitým spôsobom pokrivili naše vnímanie času. V súčasnosti očakávame, že sa skoro všetko udeje rýchlo a bez väčších problémov.

Pomalý rast

Faktory, ktoré sú prospešné pre poháňanie produktivity, ekonomického rastu a pre zlepšenie telesného zdravia jedincov a miest, nie sú nevyhnutne prospešné aj pre poháňanie duchovného rastu a pre zdravie duše alebo zboru.

Boh nás stvoril ako organizmy, nie ako stroje. Existuje milión dôvodov, prečo plnosť času na zoslanie Božieho Syna nastala v prvom storočí (G 4:4). Jedným z nich bolo aj to, že mohol často využívať poľnohospodárske metafory na ilustrovanie duchovných právd. Spomeň si na podobenstvo o rozsievačovi (Mt 13:1–9), o kúkoli medzi pšenicou (Mt 13:24–30), o horčičnom zrne a kvase (Mt 13:31–32). Spomeň si na metaforu o dobrom a planom strome (Mt 7:16–18), o vínnom kmeni a ratolestiach (J 15:1–8) a o žatve a pracovníkoch (Mt 9:37–38; J 4:35–38). Ježišovi apoštoli taktiež využívali metafory, napríklad o ovocí Ducha (G 5:22–23) a Božej roli (1. K 3:6–9).

Pôvodní poslucháči týchto podobenstiev mohli vďaka svojej znalosti o fungovaní poľnohospodárstva porozumieť tomu, že tieto procesy pôsobia postupne a pomaly. Mnohým z nás pravdepodobne uniká ich zmysel, pretože spomenuté procesy sú pre nás neznáme. Kresťania rastú pomaly a ovocie prinášajú zväčša po náročnom období dozrievania.

To isté platí pre cirkevné zbory. Nie je to náhodou, že proces zakladania nových zborov nazývame „sadenie zborov“ a nie „výroba zborov“. Príbehy o rýchlom raste zboru obdivujeme tak, ako obdivujeme príbehy o rýchlom raste firmy. Nie je na tom nič zlé, no nie je to ani typické. A dokonca aj to, čo vyzerá ako nečakane skorá úroda, zvyčajne príde vďaka neviditeľnému a dlhotrvajúcemu obdobiu namáhavého rozsievania, polievania a obrábania (J 4:35–38).

Výhody pomalého rastu

Boh nás stvoril tak, aby rozvíjal naše návyky poslušnosti a svätosti pomaly a postupne, pretože tento proces nás učí žiť vierou a nie našimi často nesprávnymi predstavami a emóciami. Čakanie nás učí veriť viac pravdivosti toho, čo hovorí Boh, než impulzom, ktoré vidíme alebo cítime.

Pomalá a postupná premena prostredníctvom návyku má, na rozdiel od impulzívnosti, dlhotrvajúci priaznivý účinok, keďže, po dlhej dobe, vytvorí hlbšiu, bohatšiu, komplexnejšiu a rozmanitejšiu náklonnosť k Bohu a zjednotí naše presvedčenie s celým naším bytím. Niektorým veciam, ktorým som nerozumel, keď som bol mladší, začínam skutočne rozumieť až teraz v strednom veku.

Boží prístup k nám sa nám možno nezdá efektívny. Možno si dokonca myslíme, že je zbytočne pomalý a neefektívny. Ale Boh nič nerobí zbytočne. Boh nie je pomalý — je trpezlivý (2. Pt 3:9). Chce od nás, aby sme sa aj my naučili byť trpezlivími — je to súčasť Jeho pomaly rastúceho ovocia (G 5:22). Nenechaj sa odradiť svojím pomalým rastom ani pomalým rastom svojho zboru. Nezabudni: „bývaj vo vlastnej krajine a zachovávaj vernosť“ (Ž 37:3, Ekumenický preklad). Maj na pamäti širší význam zachytený v Ježišových slovách Petrovi: „Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš“ (J 13:7).

Zamysli sa nad silami, ktoré formujú tvoje očakávania. Nedovoľ, aby chybné domnienky viedli ku sklamaniu a rozčarovaniu. Tvoj kresťanský život a kresťanský zbor sa podobajú omnoho viac na trpezlivé, verné, pomalé farmárčenie než na modernú, efektívnu továrenskú výrobu. Dôveruj svojmu božskému Hospodárovi, svojmu Vinohradníkovi. Má veľmi dobré dôvody, aby kresťanov a zbory neprodukoval masovo — namiesto toho ich necháva dozrieť pomaly.