Milovanie tmy

Farizeji nespochybňovali Ježiša preto, že s Ním len nesúhlasili. Pochybovali o Ňom preto, že sa voči Nemu zatvrdili.

Pochybnosť je záležitosťou mysle. Aj kresťania majú chvíle pochybností. Nie vždy rozumieme tomu, čo Boh robí, alebo prečo to robí. Naproti tomu je nedôvera vecou vôle. Je to rozhodnutie, ktoré urobíme.

Farizeji boli plní nedôvery. Neodmietali Ježiša preto, že mali málo dôkazov, či preto, že by nežil v súlade s tým, čo hovoril. Veď Ježiš bol dokonalým príkladom. Dokonca aj Pontský Pilát, ktorý súdil množstvo ľudí, povedal: „Ja na tomto človeku nenachádzam vinu.“ (Lukáš 23:4) a „Čistý som od krvi tohto Spravodlivého“ (Matúš 27:24). Judáš Iškariotský, ktorý prežil s Ježišom tri intenzívne roky a potom Ho zradil, povedal: „Zhrešil som, zradiac krv nevinnú“ (Matúš 27:4). Ježiš bol teda naozaj príkladom všetkého, čo hovoril.

Farizeji odmietali Ježiša, pretože im prekážal v ich spôsobe života. A to je dôvod, prečo Ho ľudia odmietajú aj dnes. Ježiš povedal: „A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo.“ (Ján 3:19–20)

Ľudia neodmietajú Ježiša preto, že by starostlivo preskúmali dôkazy a zistili, že nie sú dostatočne presvedčivé. Neodmietajú Ho ani preto, že prečítali Písmo a našli zjavný rozpor. Ani preto, čo volajú pokrytectvom niektorých členov cirkvi. Odmietajú Ho, lebo im prekáža v spôsobe života, ktorý si vybrali.