Milujeme pocit vianočnej atmosféry

Tak ako každý rok, aj počas týchto Vianoc sa strhne boj. Boj, v ktorom ide o omnoho viac, ako len o to, či ľuďom zaželáme „Veselé Vianoce“ alebo „Veselé sviatky“. Skutočnou výzvou pre veriacich je niečo úplne iné. Je to boj o naše srdce, našu radosť a o naše uctievanie Boha.

Nie som ako pán Scrooge z novely Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Ja milujem vianočné sviatky. Dokonca aj niektoré z tých malých nepodstatných zvykov, ktoré zachovávame, a majú len málo spoločného s narodením Ježiša. Nie som zástancom názoru, že Vianoce sú pohanským sviatkom. Ale musíme jasne vedieť, proti čomu sme, čo sa týka Vianoc. Takmer každá reklama, televízny špeciál a klasické vianočné filmy nám sľubujú falošnú realitu Vianoc. Hovoria nám, že sa stretneme ako rodina, objímeme sa počas krájania šunky a všetci sa spolu smejeme v nefalšovanej čistej radosti. S týmto obdobím prichádza určitý pocit, a my ho milujeme.

Ale tým, že každým rokom začíname oslavovať Vianoce skôr a skôr — obliekame si vianočné svetre, keď je vonku tridsať stupňov Celzia –, musíme sa samých seba spýtať: Čo skutočne očakávame od tohto obdobia? V čo dúfame, že urobí naše Vianoce „veselými“? Čo túžime mať, čo urobí z Vianoc najkrajšie obdobie v roku? Tisíce odpovedí na tieto otázky trochu (alebo dosť) bojujú s týmto: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný“ (Iz 9:5).

Náš boj spočíva v tom, že sa potrebujeme dostať za horizont všetkých reklám a konzumu, aby sme mohli skutočne zažiť Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, ktorý prišiel a ktorý príde znovu.

Menej veselé, než dúfame

„Čo túžime mať, čo urobí z Vianoc najkrajšie obdobie v roku?“

Ak sa odvrátime od skutočného zmyslu Vianoc, ak budeme hľadať niečo iné, čo by malo byť naším zdrojom „veľkej radosti“ (L 2:10), tak túžime po niečom, čo nikdy nepríde. Prečo? Pretože žijeme v padlom svete.

Niečo v tebe sa pokazilo. Niečo vo mne sa pokazilo. Niečo sa pokazilo vo vesmíre. Niečo je nesprávne. Toto oddelenie, ktoré nastalo medzi Bohom a ľudstvom, viedlo k narušeniu, ktoré sa premietlo do narušenia systémov, ktoré sme zriadili, do vlády, do biznisu a do našich rodín. Nemáme absolútne žiadnu moc zachrániť samých seba. Žiadna miera moci ani vzdelania nespôsobí pokoj na zemi (ani v našich rodinách).

Namiesto zatvárania očí pred realitou si uvedomme, že je to práve tá súvislosť, ktorá robí zo skutočného významu Vianoc niečo nenahraditeľné. Vianočná radosť, kresťanská nádej, dieťa nám dané z lásky (J 3:16), Jeho meno je „Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja“ (Iz 9:5). Predivný radca pre tých, ktorí plačú a stratili cestu. Mocný Boh schopný zachrániť svoj ľud z jeho minulých, súčasných aj budúcich hriechov. Otec večnosti — nepreberá miesto prvej Božej osoby — Otca, ale poukazuje na jeho otcovskú starostlivosť o svoj ľud. Knieža pokoja vyhral vojnu a priviedol na svet niečo, čo by žiadna vláda, žiadne podpísané zmluvy ani prezident nikdy nemohol: pokoj so samotným Bohom. 

Aby sme nestratili tento rok podstatu Krista vo víre vianočného ošiaľu, musíme vážne uvažovať nad touto dobrou správou úžasnej radosti, ktorá bola daná ľuďom žijúcim v narušenom a padlom svete. Môže sa nám zdať iracionálne premýšľať nad narušenosťou a tým, že niečo nie je v poriadku práve počas „najkrajšieho obdobia v roku“. No namiesto toho, aby bola naša pozornosť upriamená na svetielka, pozlátka a vianočné stromčeky — veci, ktoré vo svojej podstate nie sú zlé –, by sme sa mali zamyslieť nad realitou hriechu, aby sme pamätali, prečo potrebujeme Spasiteľa, ktorý sedel v temnote, aby sme my mohli s úžasom hľadieť na Svetlo nebies, ktoré zostúpilo dolu na zem.

Znovu vybudujme naše očakávania

„Aby sme zachovali Krista ako stredobod našich Vianoc, považujeme túto zlú správu o hriechu za niečo, čo urobilo dobrú správu úžasnou.“

Takže, aby sme zachovali Krista ako stredobod našich Vianoc, považujeme túto zlú správu o hriechu za niečo, čo urobilo dobrú správu úžasnou. Ale tam by sme nemali skončiť. Mali by sme znovu vybudovať naše očakávania.

Dokonca aj v našej spoločnosti toto obdobie vzbudzuje určité očakávania. Vyvesíme von svetielka, postavíme stromček, pod ten stromček položíme darčeky. Toto všetko robíme v očakávaní vianočných sviatkov. Ale my veríme, že ten istý Boh, ktorý zasľúbil, že Ježiš prvýkrát prišiel, aby zvíťazil a zachránil svoj ľud, taktiež povedal, že Ježiš sa vráti, aby ho vzal k sebe domov. Oslavujeme prvé Vianoce, pretože vieme, že prídu druhé Vianoce.

V prvom advente Ježiš prichádza ako dieťa v jasliach, aby otvoril dvere svojho kráľovstva. Keď sa Kristus vráti, nastane druhý advent, a On dovŕši dielo svojho kráľovstva. Kristus nepríde ako dieťa, ktoré potrebuje byť zavinuté v plienkach, ale ako muž s menom napísaným na svojich bedrách a mečom vychádzajúcim z jeho úst (Zj 19:15–16).

Náš Spasiteľ sa vráti, aby súdil živých aj mŕtvych a aby stvoril všetko nové. Keď sa vráti, Ježiš Kristus premení naše srdcia, a nakoniec aj tento svet. On nadobro a úplne opraví a zacelí všetko, čo bolo narušené. Správa o tom, že naplnené lono ženy, ktoré viedlo do naplnenej kolísky, ktorá viedla k prázdnemu hrobu, by nás mala naplniť obrovskou radosťou z jedného jednoduchého dôvodu: On sa vráti. Boh povedal, že raz príde, a tak urobil. Povedal, že položí život za svoj ľud a potom si ho vezme späť (J 10:14–18) a tak aj urobil. Povedal, že sa vráti a tak aj urobí (J 14:1–3). Oslavujeme Kristove narodeniny vediac, že jedného dňa ich budeme oslavovať spolu s Ním tvárou v tvár.

Vráťme sa k adventu

„Oslavujeme Kristove narodeniny vediac, že jedného dňa ich budeme oslavovať spolu s Ním tvárou v tvár.“

V dravo tečúcej rieke komercie a konzumu počas týchto Vianoc, v zhone nákupov, cestovania a návštev potrebujeme zakotviť. A ja verím, že tou kotvou je advent. Toto tradičné kresťanské obdobie nás volá k tomu, aby sme premýšľali nad narušením, ktoré je našich srdciach a v tomto svete a aby sme hľadeli vpred na ten deň, keď všetko, čo bolo narušené, bude po Jeho príchode napravené raz a navždy

To je ten skutočný (a menej zjavný) boj, ktorý prebieha aj počas týchto Vianoc. Nie je to akási debata o politickej korektnosti, ale je to zámerná a vášnivá snaha vyťažiť z tohto obdobia čo najviac, namiesto toho, aby naša pozornosť bola zasypaná pod množstvom vianočných dekorácií a darčekov. Namiesto toho, aby sme boli zamilovaní do pocitov vianočnej atmosféry, sa budeme učiť, ako si naozaj užiť Kristove narodenie.