Modlil si sa?

Nemodlenie môžeme rozdeliť na viaceré skupiny. Sú ľudia, pre ktorých je modlitba len formalita. Modlia sa málo a len v štýle pozdravu, keď si spravia čas. Iní sa zas modlia, len keď majú pre niečo súrnu a zúfalú potrebu. Správajú sa, ako keby bola modlitba tiesňovou linkou a v inom prípade sa neozývajú. Ďalší sa síce modlia často, ale ich modlitby sa časom vzdialia od skutočnosti a stávajú sa suchými, neosobnými a opakovanými frázami. Dokonca aj tí najlepší z nás sa zvyknú prikláňať k tomu, že si cenia modlitbu, keď vedia, že ju potrebujú, a inokedy zabúdajú na modlitebný život, keď sa zdá, že je v živote všetko v poriadku.

Modlitba ale nie je poslednou možnosťou. Práve naopak, mala by byť prvou zbraňou, ktorou sa bránime, keďže Boh je prvý a nie posledný, na ktorého by sme sa mali obrátiť. Modlitba je silná, pretože Boh spôsobuje najväčšie zmeny v našich životoch.

O aký pokoj mnohokrát prídeme,

Koľko bolesti zbytočne prežijeme

Len kvôli tomu, že všetko v modlitbe

Pred Boha nepredložíme.

Hrozilo, že aj medzi učeníkmi bude chýbať modlitba. To ako tomuto problému čelil Ježiš, by nás malo silno zasiahnuť a dať nám nádej v ťažkostiach a skúškach.

Zúfalá situácia

V 9. kapitole Evanjelia podľa Marka čítame o mužovi, ktorý zúfalo hľadá Ježiša. Hľadá uzdravenie pre svojho démonom posadnutého a sebadeštruktívneho syna. „Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne… “ (Mk 9:17–18)

Možno si rodičia malých detí vedia ako tak predstaviť, aká hrozná a ochromujúca bolesť to musela byť. Je niečo, čo by tento otec nespravil, aby bol jeho syn uzdravený?

Predtým ako došiel Ježiš, sa Jeho učeníci snažili zbaviť démona, ktorý bol v chlapcovi. Neboli toho schopní (Mk 9:18), aj keď mali autoritu nad nečistými duchmi (Mk 6:7). Počas toho, ako sa namáhali s bezmocným chlapcom, prišli zákonníci so zástupom a začali sa s nimi hádať (Mk 9:14). Isto sa pre to stala situácia viac stresujúca a tragická.

Jednoducho modlitba

„Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva.“ (Mk 9:21) Nedialo sa to niekoľko týždňov alebo mesiacov, ale roky, možno aj dekády. „A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami!“ (Mk 9:22) Ježiš je, samozrejme, schopný čohokoľvek. „Povedal mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné!“ (Mk 9:23)

„Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Mk 9:24) Ježiš teda uzdraví chlapca. „… Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho!“ (Mk 9:25) Ten duch, ktorý prekonal učeníkov, sa ihneď vzdáva. (Mk 9:26) Stačilo, že počul Ježišov hlas.

Neskôr je sám so svojimi učeníkmi, ktorí sa cítia zmätene a porazení svojím zlyhaním. Vtedy sa Ho pýtajú: „… Prečo sme ho my nemohli vyhnať?“ (Mk 9:28) Je to hlboká a stále  otázka. „Povedal im: ‚Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.‘“ (Mk 9:29 ekum. preklad — niektoré manuskripty pridávajú a pôstom.)

Možno sa učeníci nemodlili vôbec, možno sa modlili málo a možno sa modlili formálnym, prázdnym a bezcitným spôsobom. Bez ohľadu na to Ježiš vraví, že modlitba, teda prosenie Boha, je to, čo im chýbalo. Mohol povedať, že nik okrem Neho toho nie je schopný, no On odpovedal: „Tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou.“ Možno sme prekvapení tým, že učeníkom nenapadlo sa modliť (alebo modliť sa viac), no ako často by to isté mohol povedať Ježiš aj nám?

Čo im prekážalo?

Prečo sa teda učeníci nemodlili? Prečo neprosili Boha o pomoc, o to, aby zasiahol a aby spravil to, čo bolo mimo ich moci? Nemôžeme si byť istí, ale je veľa možných dôvodov. Mnohé z nich sú možno prekvapujúco podstatné (a vážne) aj pre naše modlitebné životy.

ROZPTÝLENÍ HLUKOM

Po prvé, pozoroval (a rušil) ich službu veľký zástup ľudí (Mk 9:14). Nebojovali s duchovým svetom v súkromí domova. Z bolestivej situácie sa stávalo divadlo. Čím viac učeníci zlyhávali a čím dlhšie chlapec trpel, tým viac ľudí ich prichádzalo pozorovať. Koľkí z nás by sa pod dohľadom toľkých zvedavých a podozrievavých ľudí odvážilo zastaviť, pozrieť sa smerom na nebo a modliť sa? Ako často nám hluk okolitých davov (ktoré neustále berú našu pozornosť prostredníctvom elektroniky) bráni, aby sme počuli Ježišove slová „Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené.“ (Mt 7:7)? Často nám v modlitbe bránia rozptýlenia v rôznych formách.

SPOCHYBNENÍ ĽUĎMI

Nie všetci tam však boli pozorovať. Zákonníci sa pridali k davu, hádali sa s učeníkmi a presviedčali ich, že to je nemožné. (Mk 9:14, 16). Duchovný nepriateľ bol očividný, mali však aj ľudských nepriateľov, ktorí ich spochybňovali, nepriali im dobro a posmievali sa im. Nečakali, ako zvyšok davu, na to, že učeníci chlapca uzdravia. Túžili po tom, aby Ježišovi nasledovníci zlyhali (Mk 11:18). Možno nečelíme presne takýmto problémom (aj keď mnohí kresťania áno), no kdekoľvek sme, mnohí chcú, aby naše modlitby zlyhali. Chcú dokázať, že Ježiš bol len človek, že Biblia je len kniha a že naše modlitby sú len optimistické priania. Vieme, že oddanosť Kristovi nás bude stáť priazeň a obľúbenosť tohto sveta, preto nám často strach z človeka bráni v tom, aby sme sa modlili.

DIABOL SA VZOPREL

Zákonníci však neboli ničím oproti neviditeľným nepriateľom. Učeníci čelili démonovi, skutočnému, deštruktívnemu, duchovnému nepriateľovi. Bol to duchovný nepriateľ schopný chlapca hodiť do ohňa a do vody „aby ho zahubil“ (Mk 9:22). Ešte horšie bolo možno to, že ho démon robil nemým (Mk 9:17), chlapec teda nemohol volať o pomoc, ani vysvetliť, čo sa mu deje. Čo by si v prípade, že vidíš, ako ho to láme, robil ty? Aj keď nezažívame takúto vtelenú démonickú opozíciu, každý deň čelíme „zlým duchom v nebesiach.“ (Ef 6:12). Naše modlitby sa stretávajú so závalom agresívnych nepriateľov. Ako často nám diabol bráni a robí všetko pre to, aby sme si nekľakli na kolená v modlitbe?

FRUSTROVANÍ Z TOHO, ŽE SA NIČ NEMENÍ

Aj keď sa učeníci veľmi snažili uzdraviť toho chlapca, nič sa nezmenilo. Nevieme, čo skúsili, ale vieme, že sa snažili (Mk 9:18) a že skúsili všetko, čo vedeli (Mk 9:28). Keď Ježiš spomínal, že „tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou,“ narážal na ich márne pokusy. Chlapcom stále lomcovalo, penili mu ústa, stonal na zemi tak, ako už dlho predtým. Isto si začínali myslieť, že to je zbytočné. Podarilo sa im uzdraviť mnohých predtým, no tento duch sa nechcel vzdať. Možno nebolo možné tohto chlapca vyliečiť. Ako často sa vzdáme modlitby za niečo, pretože máme pocit, že výsledok je jasný a že už prešlo príliš veľa dní, mesiacov či rokov? Frustrácia z modlitieb bez odpovede nás často odradzuje od samotného modlenia.

Ježiš sa skutočne modlil

Mnoho veci nám bráni v tom, aby sme sa modlili. Ježišovi však nebránilo nič, aby svojho Otca o niečo prosil, pretože vedel, že nič nie je podstatnejšie a silnejšie než modlitba. Vedel, že nič nie je podstatnejšie a silnejšie než modlitba, lebo nik nebol podstatnejší a mocnejší ako Jeho Otec.

Keď povedal, že „tento druh nemožno vyhnať ničím, iba modlitbou,“ vedel to z osobných a dlhotrvajúcich skúseností. Bol skúšaný v každom ohľade ako my, no nikdy sa neprestal modliť. Vieme, aký bol závislý na Bohu. Vstával skoro ráno (Mk 1:35), trávil osobný čas s Otcom (Mk 6:46) a vylieval Mu svoje srdce (Mk 14:35). Vieme, že to robil pravidelne (L 5:16). Nerozptyľovali Ho davy a nerušil Ho strach z ľudí. Neľakal Ho démonický svet či Božie načasovanie. Poznal ducha udržiavateľnú, démonov prekonávajúcu, hory prenášajúcu moc modlitby. Chcel, aby sme ju poznali aj my.

Niektoré útlaky nezmiznú bez modlitby. Niektoré zranenia sa nezahoja bez modlitby. Niektoré skúšky neprejdú bez modlitby. Niektoré hriechy bez modlitby nezahynú. Niektoré vzťahy sa bez modlitby nenapravia. Niektoré veci, aj keď veľmi túžime, aby sa zmenili, sa nezmenia, kým nebudeme dôsledne pokorní, a nebudeme kľačať a prosiť nášho Otca v nebi. Vševediaci, všemilujúci a všemocný Boh sa rozhodol v našom svete spraviť veľa vecí skrze naše modlitby, pretože modlitba je súčasťou Jeho vzácneho vzťahu s Jeho deťmi a povyšuje Ho to na miesto naslúchajúceho a odpovedajúceho Boha.

Takže, čo sa v tvojom živote ešte stále nezmenilo pre nedostatok modlitby?