Modlitby 24/7 a ich história

1. Časť: Prvé milénium po narodení Ježiša Krista

Vzhľadom na udalosti predošlého týždňa sa učeníci vrátili do Jeruzalema, kde „všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách" (Sk 1:14). Jednoducho sa modlili a čakali 24 hodín, 7 dní v týždni, v miestnosti na to určenej, poslušný Kristovmu rozkazu. Potom, počas svätodušných sviatkov, sa ich Boh dotkol takou nepredstaviteľnou silou, z ktorej sa v tejto miestnosti modlitieb 24/7 zrodila cirkev a zvyšok príbehu je nám dobre známy.

Prvotná cirkev v Jeruzaleme

Tisícky ľudí zrazu zistili, že môžu byť priamo v Božej prítomnosti kedykoľvek a kdekoľvek budú chcieť. Chrámová opona sa roztrhla a tak umožnila prístup bežných ľudí na bežných miestach k Svätému svätých. V dôsledku toho začali vznikať modlitebné miestnosti všade a mali prekvapujúce výsledky. Vedúci tejto vzrušujúcej činnosti zotrvávali v apoštolskom učení a postavili modlitbu nad všetko ostatné a boli obľúbení u všetkého ľudu (Sk 2:42) a robili tak po domoch, v Šalamúnových sieňach, na lodiach, na strechách, dokonca aj vo väzení.

Naskytuje sa nám úžasný obraz, ako sa toto modlitebné spoločenstvo zachovalo, keď Petra zatkli. Jakuba, Jánovho brata práve popravili, takže keď Petra uväznili, tiež nemal k tomu ďaleko. Niet divu, že sa „cirkevný zbor horlivo modlil k Bohu za neho" (Sk 12:5). Táto horlivá modlitba trvala jednoznačne 24 hodín denne, pretože keď bol Peter zázračne vyslobodený napriek 4 oddielom strážcov väznice a našiel cestu na miesto, kde boli zhromaždení, našiel ich modliť sa, hoci bola polnoc.

Pri inej príležitosti, keď sa muž, ktorý mal v krajine najväčšiu moc, vyhrážal Petrovi a Jánovi, reagovali modlitbou. A z Biblie sa dozvedáme, že miesto, kde sa modlili, sa zatriaslo, všetci boli naplnení Duchom svätým a smelo hovorili Slovo Božie (Sk 4:31). V Jeruzaleme sme svedkami spoločenstva, ktoré ustavične hlása Krista a modlí sa bez prestania. Niet divu, že ich Božia sila sprevádzala, kdekoľvek išli.

Táto modlitbou a kázňou vykladaná cesta k Ježišovmu učeniu mala hlboký dosah. V období niekoľkých rokov boli dokonca Pavol a Sílas obvinení z toho, že „rozvracajú celý svet" (Sk 17:6).

Ako kresťanstvo rástlo, vznikalo prudké prenasledovanie, ktoré rozohnalo veriacich až za hranice Rímskej ríše. Ale, samozrejme, že keď utekali, roznášali vírus evanjelia kdekoľvek šli, takže sa správa rýchlo rozširovala a cirkev rástla.

Severná Afrika a Blízky Východ (1. — 3. storočie)

Neprestajné modlitby boli stále základom pre cirkev v prvých troch storočiach. V roku 250 vyzval Cyprián afrických kresťanov, aby boli „v noci takí bdelí, ako za denného svetla" a pokračoval: „Neprestaňme sa ani vtedy (v noci) modliť a ďakovať Bohu." Atanázius Alexandrijský nám vraví, že takéto obdobia 24 hodinových modlitieb boli v cirkvi bežné v priebehu prvých troch storočí.

Egypt a Rím: Otcovia púšte

V štvrtom storočí sa kresťanstvo napriek veľkému prenasledovaniu stalo nezdolateľnou silou v Rímskej ríši, takže cisár Konštantín v roku 313 vydal Milánsky edikt, ktorý zakazoval prenasledovanie kresťanov a určoval im nedeľu ako oficiálny sviatočný deň. Sám Konštantín tvrdil, že sa stal kresťanom, hoci veľa ľudí pochybovalo o jeho úprimnosti. Čo však vieme, je, že od toho momentu Konštantín vychovával svoje deti ako kresťanov a taktiež sa nechal menovať ako pontifex maximus — hlavný kňaz ríšskeho náboženstva — až do svojej smrti. Či už bol Konštantín politicky motivovaný k tomu, aby konvertoval, alebo nie, smutnou pravdou je, že so štatutárnou mocou cirkvi rástlo aj jej vnútorné zlo — duchovná korupcia.

Kvôli zúfalému stavu spoločnosti a zoslabeniu prvotného evanjelia, niektorí radikálni kresťania (ktorí sa stali známymi ako „otcovia púšte") odišli na pustatiny stíšiť sa k neprestajnej modlitbe a žiť asketickým spôsobom života — sebazapieraním. A toto prostredie samoty, od ktorého by to nik nečakal, vyslalo prvých misionárov povedať evanjelium pohanským Keltom v severnej Európe. Mnoho Keltov sa obrátilo, plne dôverujúc učeniu svojich Otcov vo viere, začali sa modliť 24 hodín denne, ale o Keltoch viac neskôr. Najprv vám musíme predstaviť jedného z najúžasnejších neospevovaných hrdinov, priekopníka modlitieb 24/7.

Sýria: Alexander Nespavý (narodený roku 355)

Jedna z najzaujímavejších osobností v histórií modlitieb 24/7 je (právom) známa ako Alexander Nespavý. Narodil sa bohatým rodičom na gréckom ostrove a kresťanom sa stal počas štúdií v Konštantínopole (dnešný Istanbul). Okamžite rozdal všetok svoj majetok, presťahoval sa do Sýrie a vstúpil do kláštora. Tu tento mladý horlivec čoraz viac rástol, ale bol aj frustrovaný maskou kresťanstva, ktorú vnímal. Po štyroch rokoch to už nemohol zniesť. Dostal sa k opátovi a pýtal sa: „Je všetko v evanjeliách naozaj pravda?" Keď ho opát ubezpečil, že evanjelium je vskutku dôveryhodné, Alexander položil svojmu nadriadenému ďalšiu závažnú otázku: „Tak potom prečo ho nepraktizujeme?" Keď opát odpovedal, že „v skutočnosti ho nikto nedokáže dodržať", Alexander vybuchol hnevom, zbalil si Bibliu a nadobro opustil kláštor.

A naozaj to bolo „na dobro": začal okolo seba zhromažďovať iných radikálne zmýšľajúcich mníchov, ktorých majetky tiež rozdal chudobným a zaviazal ich k jednoduchému a modlitebnému životu. Toľkí sa k nemu pripojili, že bol nútený rozdeliť ich podľa jazykov — Rimania, Gréci, Sýrčania a Egypťania. Zmobilizoval tieto „kmene" k tomu, aby sa modlili bez prestania, na zmeny (takto nadobudol prezývku „Nespavý"). Tu nastáva podobnosť so súčasnou, medzinárodnou komunitou modlitieb 24/7.

Alexandrove kmene sa modlili ustavične, kdekoľvek šli: či kempovali na púšti alebo boli v hlučných mestách a pomáhali chudobným. Keď vstúpili do miest, zväčša boli napadnutí a vyhnaní cirkevnými mocnármi, ktorí sa cítili zastrašení týmto značne radikálnejším životným štýlom Alexandrových modlitebných légií. Jeden bádateľ načrtáva spôsob, „akým Alexandrov herecký súbor kombinuje charizmatický dynamizmus pojazdného domu modlitby s potencionálnou hrozbou, akú by predstavoval akýkoľvek dobre organizovaný stočlenný oddiel. Bolo by nemožné ignorovať ich príchod na mestskú scénu."

Pri jednej príležitosti sa dokonca Alexandrovi modlitební „siláci" modlili 24 hodín 7 dní v týždni, zatiaľ čo sa plavili hore dole po rieke Eufrat!

Konštantínopol a oblasť Čierneho mora: Akojmetáni (5. až 9. storočie)

Bol to pravdepodobne Alexander Nespavý, ktorý v roku 400 založil rád Akojmetánov. S istotou však vieme povedať, že táto jediná komunita, ktorá sa modlila 24/7, rýchlo rástla a vybudovala niekoľko obrovských kláštorov v okolí Konštantínopolu. Akojmetáni boli po generácie známi vďaka svojim vedomostiam a oddanosti nepretržitej modlitbe.

Švajčiarsko: Saint-Maurice (515 — súčasnosť)

Najstaršie sídlo nepretržitých chvál v Západnej Európe je kláštor v Saint-Maurice vo Švajčiarsku. Tam už 1,5 milénia ľudia milujúci Ježiša zriadili tzv. „laus perennis" — nepretržitý spev žalmov — prameň požehnania pre Švajčiarsko a centrum štúdií a vplyvu, známe po celom svete.

Začiatky tohto 1500 ročného bdenia v modlitbe sú fascinujúce: V 3. storočí cisár Maximián poslal rímskeho veliteľa z Tébskej (severoafrickej) légie potlačiť povstanie v Alpách, ale keď dorazil, zistil, že tí rebeli sú vlastne koptskí kresťania ako on — jeho bratia v Kristu. Výsledkom bolo, že Móric a jeho légia povestne odmietli zaútočiť na spoluveriacich a povedali cisárovi: „Cisáru, sme tvojimi vojakmi, ale predovšetkým sme služobníci Boží… Kážeš nám zabiť kresťanov; nehľadaj ich ďalej, tu sme!"

7000 členov tébskej légie bolo popravených ich vlastným cisárom za to, že odmietli porušiť ich najzákladnejší sľub vernosti, a to vernosti Kristovi Kráľovi. V dejisku tejto krutosti následný kráľ Žigmund vybudoval kláštor v roku 515 ako miesto modlitieb 24/7 na pamiatku mučeníkov Tébskej légie.

Írsko: Opátstvo Bangor (558 — 810)

Akojmetáni pokračovali v modlitbách deň-noc v súčasnom Turecku ako to robili aj ortodoxní mnísi v Saint-Maurice vo Švajčiarsku. A práve v ten čas mal mladý misionár v zelenom írskom údolí víziu anjela. Tu, v Údolí anjelov St. Patrick, bola riadne založená kresťanská komunita, ktorá sa postupne stala jedným z najvplyvnejších domov modlitieb nielen v Írsku, ale hneď v Európe. Väčšinu svojej existencie sa Opátstvo Bangor takmer určite modlilo 24 hodín 7 dní v týždni, až kým ich Vikingovia nevyrabovali v roku 810, kedy zabili 900 ľudí v jeden jediný deň.

Modlitby Bangoru posilnili špeciálnu misiu z Írska do Európy až po krajiny ako Bulharsko a Ukrajina počas vrcholu temného stredoveku. A ako mnoho iných domov modlitieb, aj Opátstvo Bangor bolo známe ako miesto perfektných znalostí a výchovy.

Francúzsko a Taliansko: Kolumbán (AD 559 -615)

Svätý Kolumbán bol jeden z mnohých misionárov vychovaných v opátstve Bangor predtým, než bol vyslaný vonku z tohto ohniska spoločenstva modlitieb 24/7 roznietiť podobný oheň po Keltskom svete. Keď opúšťal svoje rodné Írsko, rozniesol evanjelium po celej Európe. Počnúc od Franskej ríše (dnešné Francúzsko) postupne prišiel do Bobbia (Piacenza, Taliansko) a cestou založil 4 veľké kláštory. Tieto umelecké a vzdelávacie centrá modlitieb 24/7 a misie mali silný vplyv na súčasnú kultúru. Jeden kráľ dokonca žiadal Kolumbána, aby neodchádzal z jeho kráľovstva, pokiaľ sa úplne celý ľud neobráti.

Z Kolumbánovho opátstva v Bobbiu (ktoré mimochodom inšpirovalo Umberta Eca k napísanie novely „Meno ruže") sa časom stala jedna z najväčších knižníc v Taliansku. V knižnici sa nachádzala aj slávna Bangorská antifóna (súbor veršov určených na vykonávanie náboženských obradov) — darček od Írska pre Taliansko prinesený Kolumbánom. Katolícka encyklopédia zaznamenáva, že „v strede obrovského zmätku a ignorancie zostáva Bobbio domovom nábožnosti a kultúry". Ba čo viac, „vďaka snahe učeníkov svätého Kolumbána, veľa pohanských Lombardov bolo prijatých do cirkvi ". Írsko-keltský príklad je dodnes očividný v cirkvi v Bobbiu.

Európa: rád sv. Benedikta (530 — súčasnosť)

Modlitby 24/7 po storočia ovplyvňovali Európu cez mužov ako Patrick, Kulombán a špeciálne cez činnosť benediktínskych kláštorov. Stovky a snáď až tisícky spoločenstiev pri Reholi svätého Benedikta sa začali verejne modliť sedemkrát za deň, sedem dní v týždni, až dodnes. Kultúrny dopad Benediktínskych kláštorov bol taký silný, že sa jeho zakladateľ, Benedikt z Nursie (480 — 583), pokladá za patróna a zakladateľa súčasnej európskej civilizácie. Vďaka nemu sa rytmus práce, oddychu a nepretržitej modlitby stal hlavným zdrojom života celého kontinentu.

V ďalšom miléniu dejín modlitieb 24/7 by sme prešli od Európy do celého sveta…

Časť 2: Druhé milénium

„Náš zbor bol navždy zmenený… Tucty prichádzajú späť k Ježišovi, alebo sú zachraňovaní či naplňovaní Duchom Svätým. Veríme v prebudenie, ktoré nás vovedie do najväčšej žatvy, akú kedy svet videl. Modlitby 24/7 nám umožnili byť toho súčasťou." (Ann, Tennessee)

Bolo to v 18. storočí, keď modlitby 24/7 prekročili Atlantik, aby ovplyvnili „nový svet" — Ameriku. Moravskí misionári vtedy zanechali spoločenstvo modlitieb 24/7 v Hernhutte (nemecká hranica pre americké kolónie) a keď niekde dorazili, spravidla kázali, modlili sa a presadzovali taký radikálny život spoločenstva, akému sa tešili v Hernhutte. V Pensylvánii založili množstvo takýchto spoločenstiev. V tom istom čase Inuiti v Grécku prvýkrát počuli evanjelium od týchto priekopníckych modlitebných bojovníkov. Tak ako aj tisícky Slovanov v dánskej západnej Indii. Tomochichi, náčelník indiánov z oblasti Yamacraw (mesto Savannah, štát Georgia), sa obrátil ku kresťanstvu a písal si s grófom Zinzendorfom. Moravská modlitebná stráž sa skutočne dotýkala až posledných končín zeme.

Anglicko: John Wesley (1703 — 1791)

1. januára 1739 John Wesley inšpirovaný možno aj moravskou modlitebnou strážou, ktorá hlboko ovplyvnila jeho vlastný život, zvolal priateľov k nočným modlitbám. V tú noc sa prihovárali za zmenu smerovania britských a amerických dejín. Wesley si zaznamenal do svojho denníka: „ako sme sa tak vytrvalo modlili, okolo tretej nadránom na nás zostúpila taká moc Božia, že mnohí kričali v nesmiernej radosti a mnohí padali na zem."

Tento nočný prepad hlboko ovplyvnil Wesleyho život vyháňajúc ho z modlitebnej miestnosti závratnou rýchlosťou. K Johnovi a jeho bratovi Charlesovi sa pripojil mladý zapálený George Whitefield a títo traja by po celé generácie možno až dodnes pokračovali v ovplyvňovaní Európy a Severnej Ameriky. John vyučoval a vymýšľal stratégiu, George kázal a Charles komponoval jedny z najkrajších nábožných piesní všetkých čias.

Massachusetts: Jonathan Edwards (1703 — 1758)

Zatiaľ čo sa Wesley sústredil viac na Anglicko, Whitefield viackrát prešiel Atlantik, s cieľom podporiť významnú službu Jonathana Edwardsa v Northamptone, Massachusetts, kde oheň evanjelizácie horel od roku 1734. Príchod Whitefielda do Nového Anglicka pomohol vzbĺknuť Veľkému Prebudeniu v rokoch 1740 — 1741, ktoré chvíľu prebiehalo súčasne s Britským Prebudením.

Zaujímavé je, že vďaka tomuto Veľkému Prebudeniu Jonathana Edwardsa a Georga Whitefielda vznikli mnohé veľké americké univerzity — v roku 1764 Presbyteriáni založili univerzitu Princeton a Baptisti univerzitu Brown, v roku 1766 reformovaná cirkev v Holandsku založila univerzitu Rutgers a v roku 1769 kongregácia Eleazara Wheelocka univerzitu Darmouth.

„Hnacím motorom" Edwardsovej služby a evanjelizácie bolo jeho bezprostredné a skvelé kázanie, vytrvalo oddané neprestajnej modlitbe. V roku 1744 Edwards, čerstvo inšpirovaný modlitebným hnutím v Škótsku, napísal list, v ktorom sa snažil mobilizovať amerických kresťanov, aby sa zaviazali k modlitbám na 7 rokov. Mnohé z jeho listov znejú tak trochu prorocky pre súčasnosť:

„Človek by si myslel, že každý, kto dopraje Sionu to najlepšie, by sa mal zaradovať tejto príležitosti, keď počuje, že Boh podnecuje značné množstvo svojich služobníkov a ľudí zjednotiť sa v neobyčajnej modlitbe. Ak nám ležia na srdci súčasné problémy Kristovej cirkvi a túžime po tej požehnanej, Bohom zasľúbenej premene, človek by sa nazdával, že v takýchto temných časoch je prirodzené tešiť sa, keď sa objavilo niečo, od čoho si tú premenu môžeme sľubovať."

V našich „temných časoch", kedy modlitba horí tak jasne, ako ešte nikdy, aj my by sme sa možno mohli zaradovať nečakanému objaveniu sa toho „od čoho si tú premenu môžeme sľubovať". Potom, čo Edward pokračuje nabádaním k jednote a rozhodnutiam, nadobúda to aktuálnosť:

„Dovoľte mi naliehať na všetkých, ktorí úprimne milujú skutočné kresťanstvo, aby sa napriek rôznorodosti názorov a napriek oným sporom zjednotili v tejto veci, jedným hlasom a jedným srdcom: a poďme rýchlo pred nášho Pána modliť sa… Nemali by sme ale len rýchlo prichádzať pred Neho, modliť sa a hľadať Jeho milosti, ale najmä neustále prichádzať. Mali by sme sa zjednotiť v praktizovaní dvoch vecí, ktoré náš Pán spojil do svojho príkazu, BDIEŤ a MODLIŤ SA."

Neskôr vo svojom liste Edwards pripúšťa potenciálne sklamanie prirodzené pre také dlhé obdobie modlitieb a dodáva varovné slovo, ktoré prislúcha aj súčasným skupinám zmobilizovaným na modlitbách 24/7: „Ak by sme mali pokračovať niekoľko rokov bez toho, aby sa niečo mimoriadne stalo — ako keby Boh nepočul a neodpovedal, sme povinní vytrvať bez ohľadu na okolnosti, ochotne, že Boh odpovie na modlitby, splní Jeho vlastné nádherné zasľúbenia v ten čas, aký zvolí On; pamätajúc na nariadenia, rady a zasľúbenia z Božieho Slova, ako napríklad: 'Očakávaj na Hospodina, Pevný buď! Nech je zmužilé tvoje srdce a očakávaj Hospodina!' (Žalm 27:14)"

Jonathan Edwards, veľký buditeľ, teológ a filozof uzatvára svoje listy vzrušujúcou výzvou cirkevným zborom v Amerike: „Myšlienka, aby táto neobyčajná jednotná modlitba trvala 7 rokov, od novembra 1746, je tu." Prešlo 260 rokov a je to stále rovnako intenzívne.

Londýn: Armáda spásy (1865)

William Booth a jeho manželka Catherine (kresťanmi sa stali cez metodizmus) založili Armádu Spásy v Londýne v roku 1865. Od začiatku bolo hnutie výrazné pre svoj vrúcny vzťah k praktickej starostlivosti o chudobných so zapálenosťou pre modlitbu. Booth, možno v snahe obnoviť Wesleyho historické modlitebné stretnutie 1. januára 1739, organizoval nočné modlitebné stretnutia, kedy „ľudia padali na zem, premožení Božou prítomnosťou a silou".

Wisconsin: Sestry Františkánky Večného uctievania

V súčasnej Amerike známe trochu aj ako sestričky v La Crosse, Wisconsin zodpovedajú za najdlhšie trvajúce modlitebné stretnutie tohto kontinentu: modlili sa neustále, 24 hodín denne, od roku 1878. Viac ako 125 rokov mali Sestry Františkánky Večného uctievania vždy aspoň 2 sestry „v službe", kde sa striedali, aby mohli predniesť Bohu tie stovky modlitebných podnetov, ktoré prijali každý týždeň. „Viete si predstaviť," pýta sa sestra Malinda Gerke, „ako by vyzeral tento svet, keby sa celých 24 hodín nikto nemodlil?" Dobrá otázka!

Svet: 90. roky 19. storočia — začiatok 20. storočia

Znalec dejín evanjelizácie, J. Edwin Orr hovorí o konci 19. storočia ako o „jari menších modlitebných stretnutí", ktoré sa mali spontánne rozšíriť do celého sveta, najprv ako pramene očakávaní, neskôr však rieky požehnania. Výsledkom toľkých modlitieb pred ich samotným začiatkom bolo, že v 20. storočí uzrelo úsvit veľa neobyčajných lokalizovaných modlitieb za obnovu znejúcich od Chicaga (horlivé obdobia modlitebných zásahov v Moody Bible Institute) až po Indiu (zhromaždenia stoviek ľudí ku každodenným modlitbám). Už teda chápeme to, čo vidieť dnes: efekt snehovej gule v modlitbách po celom svete, takže budúcnosť by pre nás mala byť obrovským povzbudením, ak sa teraz modlíme…

To, že sme v prvej dekáde 20. storočia boli svedkami asi najväčšieho vyliatia Ducha svätého od Letníc, bolo iste odpoveďou na mnohé vytrvalé modlitby. Evanjelizácia pohla Walesom, Severnou Amerikou, Kóreou, Čínou, Škandináviou, Indiou, Indonéziou a mnohými ďalšími kútmi zeme. Viac ako 5 miliónov ľudí v týchto krajinách uverilo v Ježiša len v rokoch 1900–1902. Waleské prebudenie v roku 1904 spustilo domino-efekt do celého sveta. V rokoch 1905–1906 vzrástla kresťanská populácia v Indii o 70%, zatiaľ čo v Japonsku sa zdvojnásobila a v Indonézií strojnásobila. Teraz však vieme, že Boh prebúdzal vášeň pre modlitbu aj tu v Severnej Amerike, čo ovplyvnilo milióny ľudí až dodnes.

Los Angeles: Azusa Street (1903 — 1906)

Začalo sa to v biednej slepej uličke, v izbe pre modlitby 24/7. Tu, na Azusa Street 312, vzhľadom na cynickú správu v novinách Los Angeles Times, „boli ľudia kvôli zvláštnej novej náboženskej sekte nútení počúvať nezrozumiteľnú reč a bľabotať vyznanie, ktorému by, ako sa zdá, žiadny obyčajný smrteľník nemohol rozumieť". A ak by to náhodou nezaujalo čitateľa dostatočne, neskôr to opísali takto: „Farební a hŕstka bielych vytvorili zbor a noc je zohavená kvíliacimi veriacimi, ktorí trávia hodiny rituálom modlenia sa a naliehavých prosieb — kývaním sa dopredu a dozadu, čo poriadne lezie na nervy."

Tento „rituál modlenia, ktorý poriadne lezie na nervy" bola vlastne nálepka pre znovuobjavenie duchovnej sily, ktorá by ovplyvnila svet a zmenila cirkev. Modlitby 24/7 pokračovali ešte ďalšie 3 roky na Azusa Street 312 až do leta 1906, kedy sa to nakoniec zmenilo na kontroverznú diskusiu.

„Neustále stretávanie sa deň a noc počas 3 rokov a Azusa Street bolo skutočné spoločenstvo so všetkým, čo k tomu patrí… Silou Ducha sa zrodil revolučný typ kresťanskej komunity." (Richard Foster)

Viaceré generácie boli k splneniu Veľkého Poverenia bližšie než jedno, ktoré vzniklo veľkým modlitebným hnutím konca 19. st. a ktoré bolo stále svedkom prebudení od Azusa Street po waleské údolia. Niektorí uznávaní učitelia dokonca tvrdili, že kvôli snahe odolať moci misionárskeho úsilia sa museli odohrať až dve svetové vojny. Toto úsilie misionárov sa zrodilo začiatkom minulého storočia zahrnutím celého sveta do horlivých vytrvalých modlitieb.

Volanie „bdieť a modliť sa"

Ak sa zapojíme do celosvetových modlitieb 24/7, nevieme, čo má budúcnosť prichystané. Možno to bude dramatické Zoslanie Ducha Svätého a možno to budú tiché účinky toľkých modlitieb. Je to v Božích rukách. My sa modlíme, lebo Ježiš nás o to požiadal. „Či ste nemohli bdieť so mnou ani hodinku?" — opýtal sa učeníkov. „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia." (Matúš 26:40–41)

Vtedy v záhrade Getsemane to bola najťažšia chvíľa a Ježiš potreboval svojich troch najlepších priateľov tak ako nikdy predtým. Ak dokážeme takto bdieť počas návalov a období skúšok a nepokoja, dostaneme sa veľmi špeciálnym spôsobom bližšie k Ježišovi.

Ako sme mohli vidieť, život svätostánku a chrámu je príkladom bdelosti a prítomnosti vyjadrenej nikdy nehasnúcim plameňom na oltári. Kňazi so svojím svedomitým plánom uctievania a obetí po celé generácie udržiavali plameň Božej prítomnosti. Robili tak preto, lebo tento plameň, zakorenený vo vzťahu s Hospodinom, bol srdcom identity národa. Keď sa my modlíme 24 hodín, 7 dní v týždni tiež udržiavame plameň Božej prítomnosti v srdci nášho spoločenstva a plníme tak úlohu všeobecného kňazstva — náš záväzok voči ľuďom okolo nás.

Izaiáš prorokoval o strážnikoch, ktorí celý deň a celú noc nedoprajú pokoja ani sebe, ani Bohu, až kým neupevnia Jeruzalem a nespravia ho „chválou na zemi"(Izaiáš 62:6–7) a sám Ježiš žil život dokonalej bdelosti, neustále sústredený na Otca. Prakticky to často znamenalo modliť sa v noci (Lukáš 6:12).

Začalo to dvoranou na poschodí v Jeruzaleme, Boží ľud sa inšpiroval udržiavať nočnú modlitebnú stráž vytváraním spoločenstiev a prostredia zámernej intimity s naším Otcom na nebesiach: Sväté miesto, kde sa môžeme prechádzať a zhovárať s Bohom tak ako kedysi v záhrade Eden a tak, ako raz budeme robiť v nebi.

Späť do budúcnosti

Posledné roky svedčia o mnohých iných vzrušujúcich prejavoch týchto neutíchajúcich modlitieb, z nich napríklad:

— Slávna modlitebná hora farára Cho v Seoul, v Kórei

— „Taizé" komunita brata Rogera vo Francúzsku, kde sa od 50-tych rokov zhromaždili desaťtisíce mladých ľudí, aby sa s miestnymi mníchmi 3x do dňa modlili

— „Medzinárodný dom modlitby" v Kansase, ktorého zakladateľom je Mike Bickle

— „Horiaci ker", založený sestrou Kim Marie Kollin, ktorý mobilizuje modlitby 24/7 medzi približne 100 miliónmi obnovenými rímsko-katolíckymi kresťanmi po celom svete

— „Volanie", ktoré naplnilo množstvo štadiónov po celom svete na dni modlitieb a pôstu, založené Che Ahn-om

— „Svetový deň modlitieb", ktorý spája milióny kresťanov na celom svete do dňa zameraného na modlitbu

V takýchto časoch, aké teraz sú, nám svedectvo týchto celosvetových modlitieb pomáha pozrieť sa do budúcnosti s opatrným nadšením. „Ako bude Boh odpovedať na toľké modlitby?" Môžeme so zvedavosťou čakať! Božie kráľovstvo pravdepodobne nepríde spôsobom, aký očakávame alebo chceme. Ale keď sledujeme dejiny očami viery, cez závoj modlitebných hnutí, ľahko nájdeme spojitosť medzi obdobiami príhovorných modlitieb a šírením Božieho kráľovstva na svete:

— Počul Anninu celoživotnú neutíchajúcu každodennú modlitbu v chráme — modlitebná bojovníčka na stráži 24/7. A keď po 400 rokoch nebeského ticha poslal Boh svojho Syna, bola to možno odpoveď na neutíchajúce modlitby ľudí ako bola Anna.

— Počul denno-denné modlitby učeníkov z dvorany na poschodí. A tak nám v pravej chvíli, ako odpoveď na tieto modlitby, dal cirkev.

— Počul modlitby Akojmetánov pri Čiernom mori a mučeníkov v Saint-Maurice vo Švajčiarsku. Počul ten neprestávajúci spev pochádzajúci od verných mníchov z Bangoru (Írsko) a z Bobbia (Taliansko). A v odpovedi na toľké modlitby zasvietilo svetlo v temných časoch Európy, keď padla Rímska ríša.

— Počul modlitby Moravanov v Nemecku, Wesleyho v Londýne a Jonathana Edwardsa v Massachusetts a požehnal duchovné obnovenie Anglicka, Írska a Ameriky.

— Počul modlitby hŕstky mladých ľudí v Blanerch (Wales) a odpovedal veľkým Waleským prebudením. Počas dvoch rokov sa obrátilo 100 000 ľudí.

— Počul modlitby svätých zhromažďujúcich sa deň a noc počas troch rokov v Azusa Street, ktorí boli opovrhovaní médiami, hoci boli pokrstení.

A teraz, keď sa spolu modlíme, vďaka moderným technológiám spojení ako nikdy predtým, môžeme si byť istí, že Boh stále počuje. Že naše modlitby stúpajú k Jeho trónu ako vôňa zo zlatej misky či zo svätostánku, či z chrámu.

Pripojiť sa

Kráčajúc históriou po stopách príkladov týchto nepretržitých modlitieb (a to sme tu spomenuli iba pár z nich) je jasné, že modlitby 24/7 boli Božím nápadom od začiatku do konca. On vždy zmobilizoval hnutia a celé spoločenstvá, ako aj nás, aby sme sa bez prestania modlili. Keď sa pripojíme k týmto modlitbám, sme vlastne súčasťou obrovskej a pozoruhodnej siete kresťanského spoločenstva, pripravenej modliť sa v každej generácií, až do dňa druhého Kristovho príchodu. Nie je úžasné čo i len na to pomyslieť?

„Iný anjel prišiel, postavil sa k oltáru so zlatou kadidelnicou a dostal mnoho tymianu, aby ho pridal k modlitbám všetkých svätých na zlatý oltár pred trónom. Dym z tymianu vystupoval z anjelovej ruky pred Boha k modlitbám svätých… " 

Zj. Jána 8:3–4