Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Moja motivácia k modlitbe

Don Christner @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/dtchristner/3278764814/

  • 6. Sep '10
  • 11 minút
  • 4046

Viem, že modlitba je dôležitá. Všetci Boží ľudia, ktorých som kedy stretol, dosvedčili kľúčovú úlohu modlitby v ich životoch. Takže rozumiem, že by som sa mal modliť, ale…

Viem, že modlitba je dôležitá. Všetci Boží ľudia, ktorých som kedy stretol, dosvedčili kľúčovú úlohu modlitby v ich životoch. Takže rozumiem, že by som sa mal modliť, ale…

Nuž, dovoľte mi, aby som bol úprimný. Môže sa zdať, že naša motivácia k modlitbe je orientovaná na výsledok — jednoducho dostať odpovede. Modlitba sa môže vyzerať aj ako zoznam na nákup do potravín. „Otče náš, ktorý si v nebesiach… daj mi, daj mi, daj mi!“ Toto je takpovediac spôsob modlitby „nakupuj do bezvedomia“. Ale nedokážem a nemôžem to chápať ako primárny (a najuspokojujúcejší) dôvod k modlitbe.

Preto som začal študovať ako a prečo sa Ježiš modlil a objavil som päť dôvodov, ktoré veľmi motivujú k modlitbe.

  • Modlitba buduje môj vzťah s Ježišom
  • Modlitba nám pomáha prekonať pokušenia
  • Modlitba je kľúčová pri rozpoznávaní Božej vôle
  • Modlitbou sa uskutočňujú Božie skutky
  • Modlitba je zbraňou v duchovnom boji

Modlitba buduje môj vzťah s Ježišom

V prvom rade som povolaný k modlitbe, pretože je to kľúčový článok v budovaní môjho vzťahu lásky s Ježišom Kristom. Teraz ma počúvajte — toto je dôležité. Kresťanstvo nie sú v prvom rade pravidlá. Je to vzťah.

Samozrejme, Kristus má určité štandardy, no kresťanmi sa nestávame tak, že prijmeme štandardy. Stávame sa Kresťanmi lebo prijímame Krista, ktorý nás miluje, zomrel za nás, denne žije v nás.

Preto potrebujem budovať svoj vzťah lásky s Ním. Musím sa naučiť dovoliť Mu, aby ma objal, staral sa o mňa, poukázal na moje potreby (a to, ako ich On napĺňa). Potrebujem Mu načúvať a nutne sa s Ním potrebujem rozprávať.

V Efezským 3:14–19 sa Pavol modlí: „aby ste boli schopní rozpoznať… čo je to za šírka a dĺžka a výška a hĺbka a aby ste poznali lásku Kristovu, ktorá prevyšuje každý rozum… “ Použitý výraz „poznať“ v tejto časti je rovnaké slovo, ako sa používa pre intímnu blízkosť manželov v sexuálnom objatí. Pavol sa modlí aby sme ty a ja zažili takúto lásku s Kristom — nie sexuálnu, ale intímnu, hlbokú, blízku, nespútanú. Je to tak hlboké, že Pavol neskôr hovorí, že „prevyšuje každý rozum.“

Jedno z miest, kde to môžeme zakúsiť je v modlitbe. Ak pred Bohom pokľakneme a sme úprimní, sme v Jeho blízkosti jedinečným spôsobom. Ak sa modlíme, môžeme sa modliť, aby sme zakúsili túto lásku, boli do nej ponorení, učili sa ako ju opätovať, učili sa, ako ju nechať presiaknuť do suchých štrbín a prasklín v našich životoch.

Myslím si že najhlavnejším dôvodom pre dar modlitby je, že sa učíme prijímať, prežiť a opätovať Jeho lásku v úprimnom vzťahu. Modlitba je jedno miesto, kde má Boh na nás dosah (a my si myslíme, že modlitba je o dosahovaní Jeho :-) ) a rozprávať k nám a slúžiť nám. Preto sa Dávid modlí v Žalme 18:2: „Vrúcne Ťa milujem, ó Hospodine, moja sila.“

Modlitba nám pomáha premáhať pokušenia

Modlitba je dôležitým nástrojom v prekonávaní hriechu a pokušenia. Asi žiadna z Kristových skúseností na zemi nie je lepšou inštrukciou k modlitbe ako tá v Lukášovi 22:39–41. Lukáš opisuje scénu. Je to noc pred Ježišovou smrťou. Ježiš a Jeho apoštoli opustili vrchnú dvoranu a vydali sa kľukatou cestičkou, ktorú dobre poznali, hore na Olivový vrch do Getsemane. Ježiš vie, že ich čakajú obrovské pokušenia — Jeho zajatie, výsluchy, deptanie, výsmech, zapretie, Jeho ukrižovanie.

Uvedomujúc si ich potrebu statočnosti k ním hovorí: „Modlite sa, aby ste neprišli od pokušenia“ Čo tým myslel? Jednoducho to, že najlepším prostriedkom proti podľahnutiu pokušeniam, ktoré im čoskoro prinesú strach, zastrašovanie a hrôzu, je pre nich modlitba. Modlitba posilní ich trasúcu sa vieru a odvahu. Ako to mohol vedieť? Pretože On sám tiež čelil temnote. V prichádzajúcich hodinách sa rysovala potupa, mučivé bitky, priklincovanie na kríž. Ba čo viac, mal niesť všetky hriechy ľudstva, vrátane hriechov všetkých tých, ktorí zneužívajú deti, masových vrahov a Adolfov Hitlerov všetkých vekov. Viete si predstaviť strach, ktorý Mu zvieral hrdlo? Sme naivní, ak si myslíme, že Ježišovej ľudskosti neprišlo na um to, že by ukončil Svoju misiu alebo to, že by nehľadal inú cestu.

Čo teda spravil? Riadil sa presne tým vzorom, o ktorom povedal aj svojím učeníkom: modlil sa, aby pokušenie porazil. Lukáš nám hovorí, že Jeho modlitby boli tak precítené, Jeho zápasy tak intenzívne, že Jeho pot bol krvavý, predznamenávajúc prúd, ktorý mal prísť v nasledujúci deň. Svoju modlitbu začal so slovami: „Otče, ak je možné, aby tento kalich bol odo mňa odňatý… “ Na konci tej hodiny vstal, zjednotený so svojím Otcom: „nie moja, ale Tvoja vôľa nech sa stane.“ Modlitba bola prostriedkom Jeho víťazstva. Vrátil sa k svojím učeníkom, aby ich našiel… spať! Povedal im, aby sa modlili. Namiesto toho nasledovali motto študentov: „Ak si nie si istý; zalez do postele!“ Konfrontuje ich únavu, ich slabú výdrž a znovu hovorí (v. 46): „modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia.“

Všimnime si, že to prikazuje na začiatku tejto časti, potom to v jadre sám tak robí a v závere to znovu opakuje. Ak stojíš pred pokušením: MODLI SA! To ti pomôže prekuknúť ho. No namiesto toho sa zvyčajne modlíme až potom, ako sa mu poddáme. Čo tak vidieť modlitbu ako našu prvú možnosť, takže Boh nám bude môcť dať odvahu a silu skôr ako to pokušenie príde? Ak by sme sa viac modlili, menej by sme padali.

Modlitba je kľúčová pri rozpoznávaní Božej vôle

Modlíme sa preto, že modlitba je kľúčová pri rozpoznávaní Božej vôle. Poviete si "To hovoríš teraz." Tu je niečo, čo môžete často počuť od Kresťanov: "Modlím sa za svoje rozhodnutia, a ak mám v jednej z možností "pokoj", konám podľa toho." Ale nakoľko je to odklonené od Božieho slova? Modlitba je určite podstatná pri určovaní Božej vôle, ale nie preto, že nám dáva pokoj. Dovoľte mi, aby som vám ukázal, aké chybné je takéto zmýšľanie.

Raz som sa opýtal skupiny kresťanov: "Koľkí z vás ste niekedy zdieľali svoju vieru, svedčili inému človeku o Ježišovi? Nuž, tesne predtým, ako ste svedčili, čo bola takmer nepochybne Božia vôľa, koľkí z vás ste cítili ten teplý, spokojný pokoj? Zdvihnite ruky. Hmmmm. Žiadne ruky! Neboli ste skôr vystrašení, nervózni? Možno sa vám potili dlane. Potili sa vám vlasy. Žiaden skvelý pocit pokoja, no aj tak ste to robili, lebo ste vedeli, že to je Božia vôľa, však?" Skutočná Božia vôľa často prináša pocity strachu, nie tie teplé a príjemné. Tak počkať. Ako potom modlitba pomáha poznávať Božiu vôľu? Ježiš nám opäť dáva príklad v Lukášovom evanjeliu. Prečítajte si Lukáša 6:12–16. Tu sa modlí celú noc za výber špeciálnej skupiny učeníkov, ktorých poznáme ako Apoštolov, spomedzi stoviek, ktoré Ho nasledovali.

Ako pomohla modlitba? Pomohla spôsobom, ktorý opisuje John Wesley: „Zistil som,“ hovorí, „že hlavnou úlohou modlitby pri hľadaní Božej vôle je, že modlitba dostáva moju vôľu do stavu nepredpojatosti. Keď je už moja vôľa zbavená predsudkov voči danej záležitosti, zistím, že Boh dáva do mojej mysle dôvody prečo by som mal alebo nemal kráčať určitým smerom.“

Hlavným zmyslom modlitby teda je, aby naša vôľa bola nezaujatá! Zmyslom nie je získať večný stav pohodlia. Modlíme sa k Bohu a pýtame sa na Jeho vôľu v určitej oblasti, vediac že pravdepodobne sa už uberáme nejakým smerom. V prvom rade Ho prosíme, aby našu vôľu pomohol vrátiť späť do centra — to je tam, kde budeme ochotní urobiť čokoľvek, čo je Jeho vôľa. Keď k tomu dôjdeme (a môže to trvať nejaký čas), prostredníctvom našej mysle nám ukazuje, prečo je jedna alternatíva lepšia ako iná, a preto je Jeho vôľou pre nás.

Toto je domnienka, no Ježiš musel mať s Otcom dlhý rozhovor, keď zvažoval jednotlivcov a to, ktorých z nich vybrať za svojich najbližších nasledovníkov. Ježiš sa o tom s Otcom rozprával celú noc. Možno mal aj nejaký zoznam — prinajmenšom v mysli. Možnože Peter už na ňom bol, ale Ondrej ešte nie. Tomáš by na mojom určite nebol, ani Šimon Horlivec. Možno neboli ani na začiatku Ježišovho zoznamu. Napriek tomu, cez prácu Jeho Otca a Jeho vlastnú prirodzenosť podvolenú v modlitbe, Mu prišli na myseľ dôvody, prečo by mali byť všetci títo traja muži a ďalší deviati vybraní.

Naše hľadanie Božej vôle môže byť rovnaké. Modlime sa, aby naša vôľa (nie naše emócie) mohla byť poddaná Božiemu „čomukoľvek.“ Vtedy ožíva 2. Timoteovi 1:7: „Pretože Boh nám zaiste nedal ducha zbabelosti, ale moci, lásky a sebaovládania.“ Ak budeme tráviť čas s Bohom v modlitbe, bude nás viesť k nápadom, myšlienkam, dôvodom, Písmu, ktoré nám zjavia Jeho vôľu. Môže to trvať dni, týždne, niekedy mesiace… ale poznať Božiu vôľu si vyžaduje rozprávať sa o nej s Ním.

Modlitbou sa uskutočňujú Božie skutky

Tu je môj hlavný plynový pedál pre modlitbu a vychádza z jedného z najúžasnejších výrokov, aké kedy Ježiš povedal. Nachádza sa v Jánovi 14:12–14. Bolo by dobré, keby ste si otvorili Bibliu, pretože to musíte vidieť, aby ste tomu verili.

Je to noc Poslednej večere a Judáš už odišiel, aby zradil Ježiša. Jeho odchod dovoľuje Kristovi odovzdať ďalej niečo z Jeho najdôležitejšieho pozemského vyučovania tým, čo zostali verní. V kontexte rozoberá svoju božskosť, jednotu s Otcom, a Božie dielo vo svete. Odrazu hovorí: „Veru, veru vám hovorím… kto verí vo mňa, tiež bude činiť skutky, ktoré ja činím, áno, ešte väčšie bude činiť, pretože ja idem k Otcovi. “

Pozrime sa na tento výrok. Vychutnajte ho. Zvážte ho. Študujte ho. „Bude činiť.“ Ježiš nepovedal, „budú činiť.“ Nepovedal: „celé telo skombinované dokopy bude činiť.“ Použil zámeno v jednotnom čísle, to znamená, jeden človek. „Tie isté skutky, ktoré činím ja a väčšie ako tieto“, je Jeho výrok.

Aké skutky konal náš Pán na zemi? Ó, len zopár: uzdravoval malomocných, liečil chorých, prehlasoval oslobodenie zajatým, vyučoval desaťtisíce, viedol tisíce k spaseniu, vzkriesil mŕtvych, vyliečil takých, ktorí sa narodili slepí. Kúsok koláča! No jednoduchý fakt vyplývajúci z Ježišovho výroku je, že jediným kvalifikátorom na vykonávanie takýchto vecí je: „(ten), kto verí vo MŇA.“ Ako?

Verše 13 a 14 sa vzťahujú priamo na verš 12. „A čokoľvek by ste žiadali v Mojom mene, ja to učiním, aby Otec bol oslávený v Synovi.“ A keďže vedel, že na prvýkrát im to nedôjde (a ani nám), opakuje to: „Ak ma o čokoľvek žiadate v mojom mene, učiním to.“

Modlitba je spôsobom, akým sa uskutočňujú Jeho väčšie skutky! Väčšina z nás nebude svetovými evanjelistami, no zopár takých bude. Väčšina z nás nebude obdarovaná uzdravovaním, ale niektorí budú. Väčšina z nás nebude úžasnými kazateľmi a učiteľmi, ale niektorí budú. No každý si môže kľaknúť a modliť sa. Môžeme sa modliť a prosiť Ježiša, aby sa dotkol más ľudí na zemi, a pomohol ich vytrhnúť z večnej temnoty k večnému životu. Prostredníctvom modlitby sa môžeme podieľať na Kristovej uzdravujúcej moci, ktorá sa šíri po zemi prostredníctvom medicíny i zázrakov. Každý jeden z nás sa môže modliť a prosiť Ježiša aby zastavil sily morálneho úpadku, ktorý ohrozuje pohltením hĺbky ľudského ducha. Každý z nás môže tieto veci robiť prostredníctvom modlitby.

Dnes, ak mám k tomu vôľu, môžem stráviť 15 minút pre dobro iných, ovplyvňujúc ich k Božím veciam a k dobrým veciam. Dnes môžem stráviť 20 minút tak, že sa dotknem zatvrdených moslimských myslí Mullov v Saudskej Arábii, alebo asketických budhistických mníchov v Nepále. Dnes sa môžem postaviť proti pornografii a znásilňovaniu, incestu a detskému zneužívaniu v odľahlých miestach tejto krajiny. Pretože keď v mojej obývačke, alebo kancelárii, alebo v kostole hovorím s Bohom, On je Ten istý Boh, ktorý má dosah do rodín, do Nepálu, do Arábie, do Kremľa, do domácností. Podieľam sa na tom s Ním, nielen prostredníctvom môjho úsilia a skutkov v mojej geografickej oblasti, ale po celom svete uskutočňujúc Jeho skutky prostredníctvom mojich modlitieb. Nezáleží na type obdarovaní, talentov alebo osobnosti, ktoré mám; záleží iba na tom, že použijem tento čas na spoluprácu s Ním v modlitbách. A to je všetko, na čom záleží. Kiežby sme to pochopili skôr, než ubehne ešte oveľa viac času. Ježiš povedal: „… a väčšie skutky ako tieto bude činiť; pretože Ja idem k Otcovi.“ O čomkoľvek, čo prináša Bohu slávu, Ježiš povedal: „proste ma… ja to učiním.“

Modlitba je zbraňou v duchovnom boji

Modlitba je hlavnou zbraňou pre boj v duchovnej bitke. Efezským 6:10–20 nám pripomína, že naše zápasy nie sú primárne proti ľuďom, ale proti mocným duchovným bytostiam a silám. Tento obraz je obrazom vojny. Život kresťana nie je ihrisko; je to bojové pole.

Od Pavla, skúseného vojaka v tejto bitke, dostávame inštrukcie, aby sme na našu bitku boli vhodne pripravení. Podľa vzoru rímskeho bojovníka si obliekame prilbu spasenia, pancier spravodlivosti, bedrá opásavame pravdou, nohy obúvame do pripravenosti k evanjeliu, štít viery a meč Ducha (Božie Slovo).

Teraz to vyzerá tak, že máme kompletné brnenie a výzbroj. A keby som tú pasáž písal ja, povedal by som: „A teraz vyraz vpred a bojuj!“ No je zaujímavé, že Pavol to nehovorí. V skutočnosti čaká až do verša 18, aby sa dostal k ťažkým zbraniam Božieho arzenálu… neprestajnej modlitbe. Všimnite si, čo hovorí: „V každom čase všetkých modlitieb a prosieb modlievajte sa… dbajte pritom vytrvalo… a proste…

V dvoch veršoch sme päťkrát vyzývaní k modlitbám. Myslíte si, že sa tým Pavol (a Boh) snažia niečo povedať? Snaží sa stiahnuť našu pozornosť na zváženie moci modlitby pri porazení satana a jeho taktík. Paralelou k tomuto textu je 2. Korintským 10:3–4. „Žijeme síce v tele, ale nebojujeme podľa tela; zbroje nášho boja nie sú telesné, ale schopné v Bohu zrúcať hradby.“

Zbraň modlitby oslabuje Satanove pevnosti. Je to kánon, ktorý mení hradby na zrúcaniny, takže vojaci môžu potom cez ne preniknúť. Veľmi často sa evanjelium pohybuje pomaly, pretože bol zanedbaný oslabujúci proces modlitby. Ak je však modlitba použitá, pre kresťanských vojakov je „vetrom do plachiet.“

Napríklad, pred pár rokmi na jednej prestížnej americkej univerzite blokoval jeden významný správca umiestnenie kresťanského pracovníka na univerzitu, kvôli jeho vlastnej nevere v evanjelium. Kresťanskí študenti na univerzite sa najskôr uchýlili k modlitbe. Cítili, že nik nemá také právo, aby bránil študentom počuť o Kristovi a modlili sa, aby Boh buď zmenil srdce toho muža, alebo ho odstránil z jeho pozície. Šesť týždňov sa verne modlili.

Odrazu, bez akéhokoľvek „zjavného“ dôvodu bol správca odvolaný na inú pozíciu a bol vymenovaný iný. Medzi prvými otázkami, ktoré sa nový správca pýtal bola táto: „Prečo nie je na univerzite viac kresťanských pracovníkov?“ Prišli pracovníci a evanjelium prekvitalo. Modlitba je kľúčom na bojovanie v duchovnej bitke.

Dan Hayes © 2008. Všetky práva vyhradené. Použité s povolením "Hlas pre Krista".

Pôvodný článok nájdete na: sccc.org.sg

(0 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.