Nádej pre váš život

1. Petrov 1:3–13 — Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase. Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší.

Po tomto spasení túžili a pátrali proroci, ktorí prorokovali o milosti vám pripravenej. Pátrali totiž, na ktorý a na aký čas Duch Kristov, ktorý prebýval v nich, oznamoval utrpenia pre Krista a slávu po nich. A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo teraz vaši zvestovatelia evanjelia oznamujú vám v moci Ducha Svätého, poslaného z neba, na čo túžia hľadieť anjeli.

Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi, dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista.

Sme v období, kedy sa pozeráme na to, čo ako cirkevná komunita máme robiť v meste. Pozeráme sa na našu víziu, naše povolanie — a jeden z kľúčových aspektov tejto vízie vždy bolo to, že evanjelium všetko mení.

Chcel by som vám ukázať päť vecí. Je päť vecí, ktoré sa potrebujeme naučiť o novom narodení sa: jeho nevyhnutnosť, jeho zdroj, jeho podstatu, jeho rast a ako začína a prebieha.

V 1. liste Petra 1:3–13 máme jeden z najzákladnejších spôsobov, akými evanjelium mení jednotlivé životy a jednotlivé srdcia. Je to v tejto významnej a známej vete: „ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva… znovuzrodil" (iný slovosled v angličtine — pozn. prekladateľa). Znovuzrodenie — to je jeden z kľúčových spôsobov, ktorými nás evanjelium mení.

Sme tu okamžite v nevýhode, pretože v našej kultúre má termín „znova sa narodiť" konotáciu, ktorá do značnej miery odstraňuje to, čo tým myslí Biblia. Takže budeme musieť vyvinúť konkrétne úsilie, aby sme sa dostali dovnútra textu a opýtali sa: Aký je pôvodný význam? Aký význam prevláda? Čo je skutočný význam znovuzrodenia? Pretože ak chcete porozumieť, ako evanjelium všetko ovplyvňuje, musíte porozumieť tomuto.

Chcel by som vám ukázať päť vecí. Je päť vecí, ktoré sa potrebujeme naučiť o novom narodení sa: jeho nevyhnutnosť, jeho zdroj, jeho podstatu, jeho rast a ako začína a prebieha.

NEVYHNUTNOSŤ NOVÉHO NARODENIA

Jedno malé slovko je veľmi dôležité, a možno by ste neuvažovali o jeho dôsledkoch, ak to neurobíme spolu. Hovorí: „ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva… znovuzrodil." Ku komu Peter prehovára? Píše zboru, združeniu kresťanov, a nehovorí: „ktorý niektorým z nás zo svojho veľkého milosrdenstva" poskytol určitú skúsenosť. Hovorí „nám" — my. To znamená, že predpokladá, že každý, kto je kresťan, zažil nové narodenie. Ján vo svojich listoch, Pavol vo svojich listoch, Peter tu, Jakub v prvej kapitole svojho listu, a dokonca aj sám Ježiš, keď hovoril s Nikodémom v tretej kapitole Jánovho evanjelia — všetci títo pisatelia (čo je prakticky takmer celá zbierka pisateľov a zdrojov Novej Zmluvy) hovoria, že ak vôbec ste kresťan, tak musíte byť znovuzrodení.

Konotácia znovuzrodeného kresťana dnes znamená určitý druh kresťana — najmä konzervatívny druh kresťana alebo najmä emocionálny druh kresťana, alebo niekoho, kto má skúsenosť dramatického obrátenia. Ale toto ukazuje, a celá Nová Zmluva ukazuje, že toto nie je niečo pre určité druhy ľudí, pre určité povahy, pre určité vrstvy kresťanov. Ako hovorí Ježiš, ak vôbec chcete byť kresťanom, musíte byť zrodený znova (por. Ján 3:7).

Osoba, ktorá túto myšlienku pretláča najviac, je sám Ježiš, pretože v tretej kapitole Jána stretáva muža menom Nikodém. Nikodém je členom Sanhedrinu, čo znamená, že bol v živote veľmi úspešný, majetný, bol pilierom komunity. Vieme tiež, že bol vzorom morálnej dokonalosti a dodržiavania náboženských pravidiel. Poznal Písma (por. Ján 3:10) a celkom dodržiaval Božie zákony.

Okrem toho je Nikodemus, náboženský vodca v Izraeli, k Ježišovi otvorený. Tu je Ježiš — tento mladý muž, ktorý povstáva bez poverenia, bez pozadia — a začína učiť duchovné veci. Väčšina triedy, do ktorej Nikodemus patril, nemala s Ježišom nič spoločné, ale Nikodemus prichádza k Ježišovi a hovorí: „Rabbi (výraz rešpektu), chcel by som sa od teba učiť. Poďme sa rozprávať o kráľovstve Božom." (Ján 3:2)

Je tu muž taký dobrý, ako by ste si len mohli priať. Je tu muž, ktorý je okrem svojej morálnej excelencie a náboženskej excelencie a úspechu v živote aj pokorný a je k Ježišovi otvorený. Čo viac by ste mohli chcieť? Začína Ježišovi hovoriť: „Poďme sa rozprávať o kráľovstve Božom. Chcel by som sa od teba učiť," a Ježiš okamžite hovorí — bang — „Musíš sa znova narodiť, aby si niekedy videl kráľovstvo Božie!" (verš 7) Ježiš Nikodemovi nehovorí: „Pozri, si taký dobrý, ako môžeš, a musíš byť istým spôsobom dokončený. Potrebuješ byť doplnený. Urobil si skvelý štart a ja môžem pomôcť dokončiť ťa." Och, nie. „Musíš sa narodiť znova" znamená, že musíš začať odznova. Musíte byť absolútne konvertovaný. Nič, čo ste vykonali, sa absolútne nepočíta. Musíte začať ako duchovné bábätko. Musíte sa znova narodiť!

Čo to znamená? Ak musí byť Nikodemus znovuzrodený, každý musí byť znovuzrodený. Keď Ježiš hovorí, že sa musíte znova narodiť, alebo keď Peter hovorí, že potrebujeme nové narodenie (1. Petrov 1:3), nie je to volanie k morálnosti či nábožnosti. Je to výzva pre morálnosť a náboženstvo. Je to hovorenie chlapíkovi, ako je Nikodemus, že to, čo ste vykonali, nestačí — vôbec to nepomáha. Musíte sa narodiť znova.

To je nevyhnutnosť. Nezáleží na tom, aká ste osobnosť; nezáleží na tom, aký ste typ; nezáleží na tom, akú stranu volíte; nezáleží na tom, aký druh osoby, etnickej skupiny či temperamentu ste — musíte sa znovu narodiť, ak chcete byť kresťanom, ak chcete mať vzťah s Kristom.

To je nevyhnutnosť. Nezáleží na tom, aká ste osobnosť; nezáleží na tom, aký ste typ; nezáleží na tom, akú stranu volíte; nezáleží na tom, aký druh osoby, etnickej skupiny či temperamentu ste — musíte sa znovu narodiť, ak chcete byť kresťanom, ak chcete mať vzťah s Kristom. To je posolstvo Novej Zmluvy.

ZDROJ NOVÉHO NARODENIA

Verš 3 hovorí: „zo svojho veľkého milosrdenstva". Ježiš nám dal nové narodenie sa do žijúcej nádeje. Celá táto séria kázní je o nádeji, a teda sa nebudeme príliš vŕtať v tom, čo nádej je, pretože sa o nej niečo dozvedáme každý týždeň. Ale dôležité je rozoznať, že je to nádej — živá nádej, ktorú nám dáva Boh — ktorá má na nás taký úžasný dopad, že ju voláme novým narodením.

Nádej znamená toto: ľudské bytosti sú absolútne formované ich chápaním budúcnosti. Vaša viera v to, aká bude budúcnosť, absolútne tvaruje to, ako žijete teraz. Jedným príkladom tohto je kniha, ktorá bola napísaná pred viac ako desiatimi rokmi. Nikdy sa jej nevenovalo veľa pozornosti, ale je to úžasná kniha od Andrewa Delbanca, ktorý je vysoko prominentným profesorom na Columbia University. Napísal malú históriu Americkej kultúry — pomerne ambiciózna vec. Volá sa Skutočný americký sen: Meditácia o nádeji,¹ pretože hovorí, že srdcom akejkoľvek súdržnej kultúry — vecou, ktorá robí kultúru rozdielnou od nejakej inej kultúry — je nádej v jej srdci.

Delbanco v úvode hovorí tieto veci: Nádej je spôsobom, ktorým prekonávame „číhajúce podozrenie, že všetko naše získavanie a míňanie neznamená viac ako vrtošenie, kým čakáme na smrť."² Je váš život absolútne bezvýznamný? Ak nie, potom je to preto, že máte nádej; inak je bezvýznamný. Takže čo je tou nádejou? Pokračuje a hovorí, že filozof Michael Oakeshott zhŕňa, že „nádej závisí od nájdenia nejakého konca, za ktorým ideme, ktorý je rozsiahlejší ako prostá okamžitá túžba."³ Inými slovami, musíte mať niečo dôležitejšie ako vy sami a vaše vlastné sebecké túžby, prečo žijete a prečo sa obetujete, inak nemáte žiadnu nádej. A hovorí: „Predpokladom tejto knihy je, že ľudské bytosti musia organizovať [svoje životy]… do príbehu… [ktorý] nám dáva nádej… Bez nejakej takejto… štruktúry, ktorou je vyjadrená nádej, človek by bol, ako to povedal antropológ Clifford Geertz, 'druhom bezforemnej príšery bez zmyslu pre smerovanie aj bez sily sebakontroly, chaosom… vágnych emócií'."⁴

Clifford Geertz bol pomerne zaujímavým chlapíkom; bol veľmi prominentným antropológom. Hovorí, že ak nemáte žiadnu nádej, ak nemáte nič väčšie ako vaše vlastné sebecké túžby, prečo žijete — niečo, prečo sa obetujete, niečo väčšie ako vy sami — nemáte žiadnu nádej. Hovorí, že nemáte „ani zmysel pre smerovanie, ani moc sebakontroly, [a ste] chaosom… vágnych emócií", čo znamená, že vôbec nemáte žiadny druh silných emócií. Nie je nič, čo by ste skutočne milovali. Nie je nič, čo by ste skutočne nenávideli. Nie je nič, vo vzťahu k čomu by ste boli vážne smutný.

Len aby som dokázal, že Clifford Geertz má úplne pravdu, čítal som recenziu nového muzikálu, ktorý hrajú na Berkeley (bolo to včera v New York Times) a volá sa American Idiot.⁵ Je založený na hudbe rockovej skupiny Green Day. Recenzia hovorí, že je to vyobrazením novej americkej generácie: „znudená, nespokojná, cynická o svojom vlastnom cynizme." Jeden verš refrénu v jednej piesni znie „Nestarám sa, či sa nestaráš," a „Ten chytľavý refrén znázorňuje ich základný postoj k životu v Amerike 21. storočia. Vychovaní pred žiariacimi obrazovkami, so svojimi skúsenosťami sprostredkovanými technológiami, vzdávajú sa zodpovednosti dokonca aj za svoju vlastnú nespokojnosť a očakávajú, že všetci ostatní sa budú cítiť rovnako… [Ich] generácia… nedôveruje slovám a nepoužíva ich so žiadnou konkrétnou milosťou či presvedčením."

Základom príbehu (aj keď recenzent hovorí, že hudba je skvelá) je skupina ľudí, ktorí vlastne nemajú nič iné ako svoje okamžité túžby, prečo by žili, a tak mrhajú roky a roky svojich životov. Hovorí, že pretože v skutočnosti nemajú žiadnu nádej (pretože nemajú nič viac, prečo by žili, ako svoje vlastné túžby), jediný vzťah, ktorý skutočne funguje, je vzťah medzi hlavnou postavou „a jeho dobitou gitarou".

Čítam recenziu, a neprestávam rozmýšľať: ako sa príbeh vyvíja? Ako príbeh končí? Recenzent hovorí: „Smutné, keďže je to o vyhliadkach Američanov 21. storočia" na konci, keď sa hlavná postava vracia domov absolútne „s ničím, čo by mohla ukázať po rokoch ustarosteného hľadania. Bol som pohnutý… urobiť variáciu na vtip Woodyho Allena… jediná vec smutnejšia ako premárnenie vašej mladosti je to, keď ju nepremárnite".

Ak ste skutočne v premárnenom, beznádejnom živote a nie na pódiu, kde o tom spievate a získavate potlesk, je to peklo. Ak nemáte žiadnu nádej, nie je na tom nič dojemné.

Pointa je, že ak ste skutočne v premárnenom, beznádejnom živote a nie na pódiu, kde o tom spievate a získavate potlesk, je to peklo. Ak nemáte žiadnu nádej, nie je na tom nič dojemné. Nemôžete byť dojatý. Clifford Geertz má pravdu. Čo by vami mohlo pohnúť? Aby ste mohli byť pohnutý, musíte mať niečo dôležitejšie, ako ste vy sami.

Ak je nádej taká rozhodujúca pre súdržnú kultúru, pre súdržný život, potom si môžete predstaviť, že keď získate novú nádej, tak to transformuje život. To je dôvod, prečo text hovorí „do žijúcej nádeje". Čo je tá žijúca nádej? „K neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie, pripravené zjaviť sa v poslednom čase." (verše 3–5) Keď si človek skutočne uvedomí, že je to pravda, keď získate tú nádej, je to novým narodením. Prečo? Kompletne to mení váš život, pretože to, ako žijete teraz, je absolútne ovplyvňované tým, v akú budúcnosť veríte. Ak veríte, že budúcnosť je taká, všetko to mení.

Nemecký teológ Jürgen Moltmann takto nádherne hovorí o tom, čo to znamenalo stať sa kresťanom v prvých dňoch a čo to znamená teraz.

Od skorých časov kresťania spájali začiatok svojej skúsenosti s Bohom… s ohromujúcou novou skúsenosťou samých seba… kresťanská viera nie je len presvedčením, pocitom a rozhodnutím. Vstupuje do života tak hlboko, že musíme hovoriť o zomretí a novom narodení.

Skúsenosť Ducha Svätého robí Kristovo vzkriesenie prítomným… [a to] prebúdza živú nádej Božej budúcnosti… Okamih „znovuzrodenia" je večným momentom, v ktorom sa večnosť dotýka času a ukončuje jeho pominuteľnosť… Keď nás pieseň alebo báseň uisťuje, že „je vždy máj, ktorý bude nasledovať po decembri", znie to upokojujúco. Ale v skutočnosti je pravdou presný opak, a napokon pominuteľnosť vyhráva nad každou dúfanou budúcnosťou. Skutočne nový život začína iba ako začiatok nového sveta vzkriesenia.

POVAHA NOVÉHO NARODENIA

Čo je to? Je tu veľa čo povedať, ale chcel by som vás nasmerovať na verš 8: „Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy… " Stará Biblia kráľa Jakuba hovorí „radosť nevysloviteľná a plná slávy" (moderný anglický preklad, ktorý autor používa, totiž hovorí „nevyjadriteľná a slávna radosť" — pozn. prekladateľa). Nevidíte Ho, ale milujete Ho a radujete sa s ním s radosťou nevysloviteľnou a plnou slávy.

Premýšľajte o metafore narodenia. Je to vstup do nového života a odhalenie povahy, ktorá vám bola daná pri počatí. Napríklad, ak sa narodíte ako vták, nevyviniete sa v človeka, pretože narodiť sa znamená, že musíte mať istú povahu. Tá sa nazýva DNA a zvyšok vášho života je odhaľovaním tej DNA, čím sa stávate bytosťou, ktorou máte povahu byť. To znamená, že keď sa vraví, že sa musíte znova narodiť, aby ste sa stali kresťanom, neznamená to mať dramatickú skúsenosť, a určite to neznamená obrátenie listu a morálnu reformáciu. Nie, nie, nie! Jednoducho to nemôže znamenať toto. Znamená to, že je do vás implantovaná nová povaha. Niečo je vkladané do samých koreňov vášho srdca, a to niečo vás bude meniť zvnútra von, živo, po zvyšok vášho života.

Čo tým myslím? Premýšľajme o tejto myšlienke života. Aký je rozdielom medzi kameňom a rastlinou? Niektorí z vás majú PhD. vo všetkých druhoch vecí, takže buďte ku mne zhovievaví, keď budem používať svoje príklady. Sú isté úrovne života. Rastlina dokáže vnímať svoje prostredie do istého stupňa; dokáže cítiť teplo a chlad, svetlo a tmu. Ale zviera dokáže vnímať viac zo svojho prostredia; dokáže vnímať objekt, ktorý k nemu prichádza a dokáže uniknúť predátorovi spôsobom, ktorým to rastlina nevie. Rastlina dokáže vnímať niečo zo svojho prostredia, ale zviera má rozdielnu povahu a má schopnosť vnímať viac z reality, a teda naozaj konať v skutočnom svete efektívnejšie ako rastlina.

Nové narodenie znamená, že teraz ste schopný vnímať realitu vecí, ktoré predtým boli ničím; skutočne ste nevideli realitu. Nové narodenie je novou úrovňou života, v ktorej konečne začínate vnímať plnú realitu toho, čo je vo vesmíre, a konáte v súlade s ňou.

Na druhej strane, premýšľajte o ľudskej bytosti. Ľudské bytosti majú tú vec nazývanú „rozum", čo znamená, že dokážeme dedukovať. Dokážeme skutočne vidieť veci, ktoré sa dejú. Dokonca si dokážeme uvedomovať, čo sa bude diať, spôsobom, ktorým to zviera nedokáže.

Ale nielen to; ľudské bytosti sú inou úrovňou života preto, že vnímame dobro a zlo. Aby som vám to dokázal, nikdy by sme zviera nerobili zodpovedným ani by sme nepovedali, že je zlé preto, že zabíja a je slabšie zvieratá. Ale keď nájdeme ľudskú bytosť zabíjajúcu a jediacu slabšie ľudské bytosti alebo keď vidíme skupinu alebo kmeň alebo národ jednoducho zabíjať a ničiť slabšie národy, voláme ich na zodpovednosť. Prečo? Pretože veríme, že je niečo také ako nespravodlivosť. Neočakávame, že to zvieratá pochopia, ale očakávame, že to pochopia ľudské bytosti.

Každá úroveň života dokáže vnímať viac z reality a efektívne v tejto realite konať. Tak je to s novým narodením. Pretože keď ukážete prasaťu (môžete si o tomto prečítať v 7. kapitole Matúša) perlu, diamant či vraždu, bude len ďalej žuvať svoju kukuricu, pretože nedokáže vnímať plnú realitu toho, na čo sa pozerá. My to dokážeme, ale ono nie. A bez nového narodenia sa môžeme pozerať na slová „Boh", „svätosť Boha", „milosť Boha", „láska Boha", „Ježiš zomierajúci na kríži" a môžete im veriť — „Verím im; verím v Boha"— alebo im môžete neveriť, ale sú len abstrakciami. Nedokážete vnímať ich plnú realitu. Nie sú pre vaše srdce skutočné. Nie sú elektrizujúce. Nie sú pre vás burcujúce. Nie sú život premieňajúce! Nemenia váš život. Nekonáte na ich základe.

Napríklad je osoba, ktorá hovorí: „Verím, že Boh všetko ovláda, ale som ustarostený. Som znepokojený. Som vystrašený. Som vystrašený z toho, čo sa mi stane vo veci financií." A je osoba, ktorá hovorí: „Pretože verím, že Boh má absolútnu kontrolu, aj napriek tomu, že mám pocit, že finančne spadnem z útesu, som naozaj v pohode. Mám pokoj."

Čo je rozdiel? Obaja sa pozerajú na rovnakú vec, a jeden z nich vníma jej realitu a druhý nie. Nové narodenie znamená, že teraz ste schopný vnímať realitu vecí, ktoré predtým boli ničím; skutočne ste nevideli realitu. Nové narodenie je novou úrovňou života, v ktorej konečne začínate vnímať plnú realitu toho, čo je vo vesmíre, a konáte v súlade s ňou.

Je to úžasne mocná vec. Toto je dosť jednoduchý príklad (pretože možno stále rozmýšľate o novom narodení v rozmere emócie). Frank Barker je pastor na dôchodku, ktorý je mojím priateľom. Jednoducho milujem príbeh, ktorý mi raz povedal. Študoval teológiu a náboženstvo predtým, ako sa stal kresťanom, dokonca absolvoval aj kurz, v ktorom študoval diela Martina Luthera. Ku viere v Krista však prišiel až neskôr, keď konečne začal rozumieť evanjeliu. Evanjelium je: „Nie som spasený tým, že som dobrý človek. Som spasený milosťou — Ježiš za mňa zomrel." Zmenilo to jeho život. Raz sa rozprával s kaplánom, ktorý ho pomohol priviesť k viere. Povedal: „Jedna z vecí, ktorým nerozumiem, je, prečo mi nikto nikdy predtým nepovedal toto evanjelium a čomu naozaj nerozumiem, je, prečo Martin Luther nerozumel evanjeliu."

Kaplán povedal: „Čo tým myslíš?"

Frank povedal: „Študoval som jeho diela, ale nikde som tam nevidel evanjelium."

Kaplán povedal: „Teraz, keď si bol znovuzrodený, možno potrebuješ ísť späť a znova si prečítať niektoré z tých kníh."

A Frank povedal: „Vrátil som sa k Lutherovmu úvodu ku Komentáru ku Galatským a na každej strane som to mal podčiarknuté. Mal som to zvýraznené. Na každej stránke bolo evanjelium a ja som ho nevidel! Nijako ma nezmenilo. Nepochopil som to. Nedošlo mi to. Ani trochu ma to nezmenilo. A teraz evanjelium znamená všetko! Dalo dokopy celý môj život. Zmenilo všetko! Každý sa pýta: 'Čo sa stalo?' Znova som sa narodil."

Jeden zo spôsobov, ako zistíte, že ste znovuzrodený, je rast.

RAST, KTORÝ PRICHÁDZA S NOVÝM NARODENÍM

Mal by som aspoň stručne povedať niečo o fakte, že nové narodenie vedie k rastu. Vlastne jeden zo spôsobov, ako zistíte, že ste znovuzrodený, je rast — pretože, napokon, dieťa sa nenarodí a potom nepovie: „Prišlo som." Nie.

Tí z vás, ktorí mali deti, vedia, že my rodičia sa nevieme dočkať, kým vyrastú. Máme pocit, že im vyrásť trvá celú večnosť. Samozrejme, že to jednoducho prirodzene prichádza, ale pozrite sa na verše 6 a 7, aby ste získali nejaký prehľad o tom, ako to funguje. Verše 6 a 7 hovoria: „Veseľte sa (angl. preklad hovorí v oznamovacom spôsobe „veselíte sa" — pozn. prekladateľa) z toho [Z čoho? Z vašej nádeje: z 'neporušiteľného, nepoškvrneného a nevädnúceho dedičstva, odloženého v nebesiach vám'], hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista."

Pozrite sa, čo hovorí. V časoch slovies je zámerný paradox, ktorý tento preklad (angl. preklad používaný autorom — pozn. prekladateľa) v istom zmysle zastiera. Hovorí, že práve teraz sa radujete vo svojej nádeji, ale tiež hovorí, že práve teraz trpíte hrozným utrpením, žiaľom a agóniou — prítomný čas. Nehovorí: „Radovali ste sa, ale teraz ste v agónii." Nehovorí ani: „Ste v agónii, ale čoskoro sa budete radovať." Hovorí: „Ste neuveriteľne naplnení radosťou a ste neuveriteľne naplnení bolesťou", naraz.

Ako to? Takto. Ak vložíte svoju najhlbšiu nádej (o tomto hovorí: „v tomto sa veseľte (veselíte v angl. — pozn. prekladateľa)") do životných okolností, potom ak životné okolnosti idú dobre, ste šťastný, a ak životné okolnosti idú zle, ste smutný. Je to jedno alebo druhé. Ale ak sú vaše najhlbšie nádeje zakorenené v Bohu, ak je to vaším najväčším pokladom, ak to je vaším najväčším potvrdením, vašou najväčšou láskou, vašou najväčšou hodnotou, potom ak tunajšie okolnosti (vaše zdravie, vaše bankové konto, vaša reputácia) idú dolu, len vás to vedie viac k vašej veľkej nádeji, rovnakým spôsobom ako oheň čistí zlato. Neničí ho; čistí ho.

Ak je vaša nádej založená na okolnostiach, smútok vás zdecimuje, keď ním budete prechádzať. Budete zničený. Budete spálený. Ale ak vkladáte svoju nádej do niečoho iného ako okolností, potom keď budete prechádzať cez smútok, a je to smútok — je to skutočná bolesť — bude vás to premieňať na zlato.

Hovorím to so strachom a chvením. Pred mnohými rokmi, predtým ako som sa oženil s mojou manželkou Kathy, keď sme boli vo „vzťahu" a ja som sa triasol a nebol som si istý, či chcem vzťah udržiavať ďalej, spôsobilo jej to hrozné muky. Jedno leto sme pracovali na rôznych miestach a ja som ju šiel navštíviť. Pamätáme si (vlastne som sa jej na to včera večer pýtal, aby som si bol istý, či si to pamätám správne), že sme kráčali po ceste a ona zrazu povedala: „Vieš, skutočne mi pomohol jeden verš, ktorý som našla v Žalmoch." Je viacero prekladov toho verša, ale v zásade verš, ktorý jej pomohol, hovorí: „Všetci muži sú márnou nádejou." Povedala, že ju to vážne upokojilo.

Najprv som si myslel, že žartuje, ale ukázala mi, že nie. A potom som začal byť veľmi urazený a ona povedala: „Nie, nemyslím si, že by si mal byť urazený. Len zisťujem, že som taká nahnevaná a taká ustarostená preto, že som vkladala príliš veľa nádeje do mužov. Všetko, čo sa dialo, mi pomohlo uvedomiť si, čo je mojím skutočným pokladom. Naozaj mi to pomohlo. Cítim sa oveľa lepšie." A videl som to. No potom som sa jej spýtal, či sa chce rozísť, a ona povedala: „Och, nie! Vôbec! V skutočnosti som viac pripravená ako kedykoľvek predtým. Uvidíme."

Prežívala verše 6, 7 a 8 (ja som bol tým rmútením). Radovala sa hlbšie, aj keď trpela. Utrpenie vytváralo radosť, pretože to je to, čo evanjelium dokáže spraviť. Toto je výsledok nového narodenia. Veľkou iróniou je to, že som bol naďalej zmätený tým, čo hovorila. Naďalej som bol urazený tým, čo hovorila, napriek tomu, že je to jedna z hlavných vecí, ktoré vám hovorím za dvadsať rokov, čo tu kážem. Tak človek rastie.

Kresťania nie sú stoickí („Nedovolím, aby sa to ku mne dostalo") ani potopiteľní. Kresťania sú aj smutnejší, aj šťastnejší. Stávajú sa smutnejšími aj šťastnejšími naraz. To je emocionálna dospelosť. To je duchovná dospelosť. Čím šťastnejší ste vo vašej skutočnej nádeji, tým viac vám to umožňuje byť zapojený v utrpení ľudských životov. Dokážete cítiť bolesť sveta. Dokonca dokážete lepšie cítiť vašu vlastnú bolesť. Ale v tej istej chvíli vás vaša bolesť vedie viac do radosti. Kto by si toto vymyslel? Musí to byť pravda — nové narodenie.

AKO NOVÉ NARODENIE ZAČÍNA A POKRAČUJE

Ako sa nové narodenie vlastne deje? Čo musíte urobiť? Tu je paradox. Vo verši 23 tejto kapitoly sa píše, že ste znovuzrodený skrze vieru v slovo — cez evanjelium. Tu je dôvod, prečo je to tak paradoxné. Rodia sa deti preto, že chcú? Hovoria bábätká: „Myslím, že sa zajtra narodím?" Nie. Bábätká sa zúčastňujú na narodení; plačú a robia rôzne veci. Videl som to diať sa tri razy. Rozhodne sa na narodení zúčastňujú, a to je veľmi dôležité, ale zrodené sú iba cez prácu a utrpenie niekoho iného.

Bábätká sa zúčastňujú na narodení; plačú a robia rôzne veci. Rozhodne sa na narodení zúčastňujú, a to je veľmi dôležité, ale zrodené sú iba cez prácu a utrpenie niekoho iného.

Ak chcete pochopiť nové narodenie, musíte rozumieť vášmu vzťahu s Ježišom takým spôsobom, že ho nevidíte ako učiteľa. Ak ho vidíte ako veľkého učiteľa — „Snažím sa robiť všetko, aby som žil dobrý život, pretože sa snažím urobiť, čokoľvek Ježiš chce, aby som urobil; snažím sa nasledovať Jeho príklad" — to vás nebude elektrizovať ani podnecovať. Spýtam sa: „Ste kresťan?" a vy poviete: „Nuž, snažím sa. Snažím sa a som ohľadom toho ustarostený." Ak pochopíte, že nie je vaším učiteľom, ktorý vám hovorí, čo musíte robiť, aby ste boli spasený, ale vaším Spasiteľom, ktorý prišiel urobiť všetko, čo ste mali urobiť vy, preto, aby ste mohli byť zachránený milosťou, aby ste to mohol jednoducho prijať — že zomrel na kríži, aby zaplatil za vaše hriechy — potom si začnete uvedomovať, čím je váš vzťah k Nemu v skutočnosti.

Ježiš Kristus svojim učeníkom skutočne hovorí, že zomrie, v 16. kapitole Jána: „Máličko, a neuvidíte ma… Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina. Ale keď porodila dieťa, nespomína viac na úzkosť pre radosť, že sa človek narodil na svet." (verše 16, 21) Toto nie je ťažké pochopiť len pre nás mužov, ale aj ženy budú mať trošku problém pochopiť to v dobe anestetík a modernej medicíny. V staroveku sa každé dieťa rodilo s rizikom pre život matky. Bolo to hrozne, hrozne bolestivé a stále, keď žena rodila, bol jej život ohrozený.

Keď Ježiš hovorí: „Žena, keď rodí, má zármutok, pretože prišla jej hodina", všade v Jánovom evanjeliu to slovo „hodina" znamená smrť Ježiša Krista. Ježiš sa v tej metafore identifikuje so ženou pri pôrode. Hovorí: „Ženy rodia, riskujúc svoj život svojou bolesťou a utrpením, ale ja som vás porodil za cenu môjho života. Dieťa sa nerodí cez svoje vlastné úsilie. Rodí sa cez úsilie matky. Nie ste spasení cez vaše vlastné úsilie. Je to cez moje úsilie; je to cez moju prácu. Preniesol som vás z temnoty do svetla. Dal som vám nový život, pretože som zomrel."

Keď uvidíte a uvedomíte si, že teda spasenie je z čistej milosti, a poviete: „Otče, prijmi ma pre to, čo vykonal Ježiš Kristus", to je začiatkom nového narodenia. Začiatok nového narodenia znamená vidieť, že je to narodenie, vidieť, že ste dieťa a je to on, kto vás porodil.

A musíte sa na to naďalej pozerať. Niektorí z vás poznajú moju obľúbenú časť tohto textu. Na úplnom konci, vo veršom 10 až 12, hovorí o evanjeliu, a potom hovorí: „… na čo túžia hľadieť anjeli." Anjeli sú pomerne múdri. To je to, čo to hovorí. Anjeli sú vždy horliví premýšľať novými spôsobmi o tom, čo pre nás Boh urobil cez Ježiša. A ak anjeli vždy nachádzajú nové krásy, nové zázraky, to je tajomstvom i vášho vlastného rastu. Musíte sa pozerať na to, čo pre vás vykonal, až kým vás to naplní takou radosťou, že dokážete prijímať veci, pretože ste boli znovu narodený do žijúcej nádeje.

Modlime sa.

Otče náš, máme v našich životoch toľko nádeje, máme toľko nádeje pre naše srdcia, máme toľko nádeje pre to, čo môžeš vykonať v našich životoch, keď vidíme, čím je nové narodenie. Modlím sa, aby tu každý buď vyrástol do toho nového života, do ktorého sa narodil, alebo zdvihol svoje prázdne ruky a povedal: „Pane, preto, čo si vykonal, prijmi ma. Vlož do mňa svoj život. Prijmi ma do tvojej rodiny. Prijmi ma do tvojho kráľovstva." Vďaka Ti, že existuje takáto nádej, pretože Ježiš Kristus stratil na kríži všetko, aby sme my mohli mať všetko v Ňom. Modlíme sa v Jeho mene. Amen.

_{1. — 4. Andrew Delbanco, The Real American Dream: A Meditation on Hope (Cambridge, Massachusetts: Harvard University Press, 1999).5. Všetky citáty od Charlesa Isherwooda, „Staging Youth's Existential Quest With Green Day Variations." NYTimes.com: http://www.nytimes.com/2009/10/10/theater/reviews/10isherwood.html (prezreté 13. novembra 2009).}