Nádeje a obavy dlhých rokov

Betlehem bol, je a pravdepodobne vždy bude iba malé mestečko — mestečko nasiaknuté starovekou históriou.

V prvom storočí by historická tabuľa v centre mesta — ak sa vôbec také historické tabule stavali — pripomínala miesto narodenia náramne veľkého zabijaka, kráľa Dávida. Odchovanec Betlehema pred tisíc rokmi zapísal mesto do mapy. A možno, možno raz dedina na vrchole tichého vrchu opäť uspeje v uskutočňovaní takýchto činov. Zaprášené zvitky starodávnych prorokov vravia o niečom takom. (Mich 5:2)

Ale dnes večer, ticho.

Proroctvá sú vzdialené spomienky. Teraz je všetko utíšené a pokojné, nádej kráľa je iba spomienkou tlmenou nevyhnutnými prioritami života: pestovaním obilia, chovaním oviec a platením daní.

Aspoň túto noc mesto konečne spí, hoci je plné ľudí. Sácanie a ruch cestujúcich, vracajúcich sa domov na sčítanie ľudu sa teraz už rozptýlili.

Ó mestečko Betlehem, ako ťa vidíme odpočívať.

Mesto je tak pokojné tiché a mierumilovné, je ťažké to zachytiť na blogu, mieste kde väčšina z nás číta tak rýchlo. Ale skúste si na chvíľu predstaviť pomalšie tempo a tichšie miesto. Žiadne i-pody, žiadne telefóny, žiaden okolitý zvuk. Nijaké lietadlá, nijaká doprava, nijaké sanitky, uháňajúce dolu ulicami. V dokonalom tichu sme svedkami pokojnej invázie, ako búrka páperových snehových vločiek, ticho sa vinúcich k zemi, prikrýva špinavý svet žiarivou svätosťou.

A tak počas adventu spomaľujeme svoj krok na jeho krok a čítame svätý príbeh pomalšie. Neprebehujeme ho len tak v rýchlosti. Pozorujeme nového kráľa Betlehema vstupovať do jaskyne podobnej stodole, aby poľahučky odpočíval v nepríjemnom kŕmnom žľabe. V tichosti noci, nový kráľ prichádza do sena a špiny zlomeného sveta, ktorý zúfalo potrebuje nápravu.

To dieťa je Kristus, ktorý raz zomrie za bieleho dňa, ktorý sa stane tmou. Ale práve teraz odpočíva v Máriiných rukách v tmavej noci, ktorá sa stáva hviezdnatým dňom. Hviezdy a anjeli prenikli nočné ticho.

Ten istý Kristus prichádza do životov ľudí rovnako, ako prišiel do tej maštale. Vstúpil do špiny hriechu, a to sme nečakali. Si prekvapený? Nie si naňho pripravený? Všetko sa zdá byť také náhle. Toto je najlepšie miesto, kde môžeš byť — prekvapený ako mestečko Betlehem.

Advent znamená, že Kristus prichádza tam, kde prípravy nie sú hotové. Budeš pokúšaný najprv ohriať stodolu radiátormi. Nerob to. Budeš chcieť vyniesť špinavé seno a myší trus. Nerob to. Neprichádzaj s pohodlným matracom alebo nadýchanými perovými vankúšmi. Nedezinfikuj steny a podlahu čistiacimi prostriedkami. Neozdobuj jasličky plyšovými bábikami, detskými bavlnenými bodmi a detským púdrom. Nenapĺňaj vaňu teplou vodou a penou do kúpeľa.

Keď sa približuje Spasiteľ, nie je čas čistiť špinu hriechu. On neprichádza, aby položil dôkladne zabalené škatule okolo poctivo vyzdobeného stromčeka. Nie. Svätý prichádza nečakane doprostred zápachu našich životov.

S touto myšlienkou sme pripravení spievať záverečný verš slávnej piesne (O little town of Bethlehem). Trochu sa krčíme. Možno je spôsob nášho myslenia vhodný len pre istých ľudí alebo je príliš nepríjemný.

O sväté Betlehemské dieťa,
Skloň sa k nám, prosíme,
Zbav nás našich hriechov a vojdi dnu,
Naroď sa dnes v nás.
Počujeme Vianočných anjelov
Hlásať radostnú zvesť
Ó príď k nám, prebývaj s nami,
Náš Pán Imanuel.

Ale toto je posolstvo Vianoc. Tu počas druhej adventnej nedele, chválime Krista, ktorý vnikol do ticha mestečka, aby sa sklonil k hriešnemu ľudstvu. Úprimne prosíme Krista, aby vnikol do našich životov a zbavil nás našich hriechov, ktoré nemôžu byť vybielené našou snahou očistiť sa.