Naše deti nás vychovávajú

Šanca byť dokonalým rodičom je rovnaká ako šanca byť dokonalým človekom — nulová.

Nie sme vševediaci. Rodič, ktorý si myslí, že sa naučil všetko, čo sa musí naučiť, a že už dozrel, zostáva nezrelý. Máme toho ešte veľa pred sebou a naše deti môžu byť cestou k nášmu dospievaniu. Kedysi som si myslel, že postupnosť je takáto:

1. Dospieť.
2. Oženiť sa.
3. Mať deti.

Ale nie. Oženíte sa, trochu dospejete, máte deti, a potom dospejete ešte viac. Naše deti nás vychovávajú.

Domov ako škola pre rodičov

Rodič, ktorý sa učí len od dospelých, má neúplné vzdelanie. Rodičia nemôžu oceniť všetko, čo sa im hovorí o výchove, kým to nezažijú s vlastnými deťmi.

Keď som učil na štátnych školách, jedna z mojich kolegýň nevychovávala vlastné deti, ale vďaka svojmu magisterskému titulu sa považovala za dosť znalú v ich výchove. Žiaľ, nerozumela tomu tak, ako si myslela. Skúsenosť s rodičovstvom poskytuje neporovnateľnú školu. Skúšky sa niekedy môžu zdať trochu náročné, ale stať sa rodičom znamená prihlásiť sa na skúšku.

V bežnej škole testom spravidla predchádza vyučovanie. V živote, vrátane rodičovstva, testy predchádzajú vyučovaniu a sú vlastne jeho súčasťou.

„Bratia moji, pokladajte si za najväčšiu radosť, že prišli na vás rozličné pokúšania, vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“ (Jk 1:2–4)

Výchova detí je ako bežiaci pás plný testov a skúšok, a tieto skúšky ako nástroje v Božích rukách vytvárajú zrelý rodičovský charakter.

Mnoho lekcií od detí

Stať sa rodičom teda neznamená prestať sa učiť a domácnosť je úžasná škola, ktorú nám dal Boh. Aké sú niektoré z týchto lekcií, ktoré môžu rodičia očakávať, že sa v tejto škole rodiny naučia? Pozrime sa len na niektoré z nich.

Deti nás učia, že život je krátky. Detstvo prejde v okamihu. Sme starší, než si myslíme, sme bližšie k cieľu. Aj keď sa môže zdať, že sa život vlečie, letí rýchlo a v presýpacích hodinách zostáva čoraz menej piesku. Moje vlastné deti sú už v strednom veku a ich vlastné deti sa stávajú dospelými. Ako sa to stalo tak rýchlo? Keďže život je krátky, múdri rodičia si určia priority tak, aby hlavné veci mali prednosť a menej dôležité veci odložia.

Deti nám pripomínajú lekcie, na ktoré neustále zabúdame, ako napríklad ústredné postavenie milosti, ktorá nás robí schopnými robiť to, čo by sme mali robiť; potrebu pokorného realizmu, ktorý nás nasmeruje k uschopňujúcej milosti, ktorú potrebujeme; a veľkosť Boha, ktorý vždy poskytuje dostatok tejto milosti. „A Boh má moc vo všetkom rozhojniť pri vás svoju milosť, aby ste vo všetkom mali vždy dostatok všetkého (pre seba), aj nadbytok pre každý skutok“ (2. K 9:8).

„Oženíte sa, trochu dospejete, máte deti, a potom dospejete ešte viac. Naše deti nás vychovávajú.“

Deti nám vykresľujú (a pripomínajú), ako vyzerá prijatie Božieho kráľovstva: „Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň“ (Mk 10:15).

Deti môžu byť vzorom viery, úžasu, túžby a radosti. Môžu nás naučiť, že vesmír, ktorý stvoril Boh, je fascinujúce miesto. Pozorní rodičia hľadajú spôsoby, ako napodobniť tieto živé, Bohom dané ukazovatele v našich domovoch. Od nich sa môžeme naučiť skúšať veci a experimentovať.

Deti sú tiež zrkadlom, ktoré nám odráža naše priority a náš charakter. Kde sa to dieťa naučilo používať takýto tón hlasu? Domov slúži ako vynikajúce laboratórium, v ktorom si môžeme nacvičiť, ako postaviť stráž pred naše ústa. Zrkadlá počúvajú.

Deti nás ako zrkadlá učia o nás samých, že sme (rodičia a deti) rod hriešnikov, ktorý sa narodil s hriešnymi sklonmi, pričom nikto z nás nie je spravodlivý — nie, ani jeden (R 3:10–12). Všetci máme sklon byť zameraní na seba a vyvíjame hlúpe úsilie o sebaospravedlnenie. Rodičovstvo bez uvedomenia si svojej hriešnej prirodzenosti je ako starať sa o záhradu bez vedomia o existencii buriny.

Deti mi tiež pripomenuli, že milosrdenstvo zakrýva množstvo hriechov. Môžu byť vzorom odpustenia. Nenechajte to len tak.

Zameriavanie rakiet

Deti nás časom naučia aj to, ako veľmi sme pri výchove našich detí závislí od samotného Boha.

Hoci rodičia majú na formovanie života svojich detí obrovský vplyv, ak vás vaše deti nakoniec nezbavia predstavy, že ste zodpovední za všetko, čím sa stanú, potom mi dovoľte, aby som vás tejto nebiblickej predstavy hneď teraz zbavil.

Raz, keď som odpálil niekoľko „rovnakých“ rakiet, vypustených z tej istej rampy a namierených tým istým smerom, vystrelili divoko rôznymi smermi, niektoré sa krútili a vírili, niektoré leteli priamo k nebesiam a niekoľko z nich vybuchlo ešte pred opustením odpaľovacej rampy. V Božej prozreteľnosti sa deti líšia ako rakety. Áno, môžete ich zamieriť, ale nemôžete zaručiť, že skončia na rovnakom mieste. Nie všetky premenné sú pod kontrolou rodičov. Deti nás učia túto lekciu ilustrovanú ich životmi. Jedinečnosť každého dieťaťa (v akomkoľvek veku) nám ukazuje na jedinečnú Božiu tvorivosť.

Je pravda, že niektorí rodičia „zameriavajú“ svoje malé rakety zle alebo ľahostajne, a vyššie uvedený odsek nemá za cieľ zmierniť ich vinu. Hovorím, že rakety z rovnakého obalu, vyrobené rovnakým spôsobom, namierené rovnakými zameriavačmi, vyletia rôznymi smermi. Ak to rodičia nevedia, príchod skutočných detí poskytuje nácvik v teréne na zmenu očakávaní.

Prijmite svoj domov ako školu

Učenie sa od našich detí závisí čiastočne od prijatia reality našich hlbokých, pretrvávajúcich nedokonalostí. Takéto pokorné a realistické sebauvedomenie slúži zdravej a múdrej rodičovskej otvorenosti a pomáha nám neutiecť pred bolestnými lekciami, ktoré vidíme v zrkadle našich detí.

Zistil som, že je užitočné vedome sa pýtať: „Ako ma Boh zušľachťuje prostredníctvom svojho slova, týchto detí, ktoré mi dal, a okolností, v ktorých teraz plávam?“ Okrem toho, že ma mocne povzbudzujú záblesky pokroku, ktoré občas presvitajú, slúžia mi aj protivenstvá, s ktorými sa ako rodič stretávam. Výzvy rodičovstva ma ako Boží poslovia pokorujú, poukazujú na miesta, kde je potrebné pokánie, vytrhávajú burinu sebectva a nezrelosti v mojom srdci a rozhadzujú hnojivo na pôdu, z ktorej rastie ovocie Ducha.

Rodičovské výzvy ma nútia viac sa snažiť a vytvoriť si nielen domov, ale aj život. Podnecujú ma k tomu, aby som zasadil semienka a polieval tie, ktoré do môjho srdca zasiali moje Bohom darované deti. Pane, urob to tak.

S manželkou často hovoríme našim deťom: „Vychovali ste nás.“ Vďaka Bohu.