Nebo nikdy nezačne nudiť

Ani oko nevídalo,
ani ucho neslýchalo,
ani do srdca človeku nevstúpilo,
čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. (1. Korintským 2:9)

Obával si sa niekedy, že sa v nebi možno začneš nudiť, že veci stratia svoj lesk alebo chuť, že celá tá novota a zaujímavosť neba vybledne rovnako, ako väčšina vecí na zemi? Keď spievaš „A hoci sme tam už desať tisíc rokov… nespievame Mu chvály o nič menej, ako keď sme začali“ , si niekedy nesvoj z toho, či máš tieto slová brať ako povzbudenie?

Iste, večný život znie najprv úžasne. Lenže pokiaľ dobre nerozumieš tomu, čo o večnom živote hovorí Biblia, možno začneš uvažovať takto: „Večnosť je skutočne dlhý čas. Je to však niečo, po čom skutočne túžim? Budem mať aj po desiatich miliónoch rokov takú istú túžbu byť tu, ako som mal niekedy?“ Tieto existenčné otázky sú v podstate hlbokou obavou z toho, či vôbec existuje večná radosť.
Ak by v tejto chvíli žil Jonathan Edwards a vedel by, čo ťa trápi, zrejme by ti na rameno položil ruku a pomohol uľaviť tvojmu strachu.

Vo svojej kázni „Nebo. Svet lásky,“ Jonathan Edwards — spôsobom, ktorý môžeme označiť ako uvádzajúci do úžasu — vysvetľuje geniálnym spôsobom úchvatné reálie našej nebeskej radosti.

Tu je niekoľko týchto reálií:

1. Tvoja schopnosť prežívať radosť bude väčšia

V nebi bude tvoje vzkriesené telo vybavené nepredstaviteľnou schopnosťou radovať sa (1. Korintským 15:42–44).

Biblia hovorí, že budeš mať vzkriesené telo, ktoré bude omnoho lepšie než čokoľvek, čo si poznal na zemi. Pavol v 1. liste Korintským 15 hovorí, že tvoje telo bude mocnejšie, plnšie, duchovnejšie, slávnejšie a neporušiteľné. Tvoje potešenie, tvoja znalosť, tvoj intelekt a všetky tvoje záľuby budú obnovené a napravené tak, aby si mohol mať záľubu v Kristovi v zdokonalenom tele. Edwards hovorí: „[Naša pozemská duša] má v sebe len malú iskru božskej lásky, v nebi však bude, dá sa povedať, zmenená na jasný a sálajúci plameň, ako slnko vo svojom plnom jase, keď na ňom nie je ani škvrna.“

Dobre teda. Enormné množstvo radosti. Ale to ešte stále nerieši problém sebauspokojenia. Nie je stále možné, že radosť napokon vyšumí preč? Edwards by aj na to odpovedal: „V žiadnom prípade!“

2.Tvoja schopnosť prežívať radosť bude stále rásť.

V nebi tvoja schopnosť radovať sa nikdy neprestane rásť.

Nikdy. Podľa Edwardsa budeš „unesený radosťami, ktoré neprestajne narastajú a aj napriek tomu sú nekonečne plné“.

Sam Storms argumentuje, že tvoja kapacita pre lásku, poznanie, porozumenie a, áno, pre radosť sú „stále sa rozširujúce, progresívne, narastajúce“ (Joy’s Eternal Increase [Večný nárast radosti — pozn. prekl.]). Neprestajne. Dôsledky toho sú ohromujúce.
Po prvé, toto vedomie zničí akékoľvek pomyslenie na to, že nebo môže začať nudiť, stať sa statickým alebo priveľmi zovšednieť. Ako by aj mohlo? Ak sa tvoja schopnosť radovať sa z Boha a jeho darov stále zväčšuje, tvoje prežívanie neba bude stále plnšie, hlbšie a bohatšie. Nikdy neuvidíš tú istú skutočnosť dvakrát bez toho, žeby si si všimol nejaký nový spôsob, ako sa z nej radovať. Každý deň budeš vidieť novou optikou, cez ktorú uvidíš jasnejšie, pochopíš lepšie a precítiš hlbšie tú najskutočnejšiu radosť — neprestajne narastajúcu, neprestajne naplnenú radosť počas celej večnosti.

Možno sa pýtaš, ako je to možné. Neminú sa ti po desiatich miliónoch rokov veci, z ktorých sa dokážeš radovať? Edwards by znova povedal: „Nie!“ Prečo nie?

3. Uctievaš nekonečného Boha.

Keďže Boh je nekonečný, môžeš sa z neho radovať nekonečne. Ježiša Krista netrápi, že sa mu môžu minúť spôsoby, ako udržať krok s tvojou neustále rastúcou schopnosťou radovať sa z neho. Jeho osobnosť je nekonečne hlboká, nepreskúmateľná a nepominuteľná. Predstav si mierku celého vesmíru: bilióny žiariacich hviezd, ktoré horia jasnejším plameňom než Slnko, veľkolepé súhvezdia, miliardy rotujúcich galaxií, každá z nich veľkolepá a rozľahlá, rôznorodá a záhadná. Napriek tomu sú konečné. Nech by boli akokoľvek žiarivé, sú úplne zanedbateľné v porovnaní so šírkou, dĺžkou, výškou a hĺbkou Kristovej lásky. Jeho láska, láskavosť, dobrota, múdrosť, sila a milosrdenstvo, každá z týchto vlastností existuje ako samostatný nekonečný, večný vesmír, aby si v nich nachádzal záľubu a potešenie.

A toto je ďalší vynikajúci kúsok. Pokiaľ je Boh tebou najviac oslávený vtedy, keď si ty najviac spokojný v ňom, potom po celú večnosť narastajúci pôžitok z Boha bude zároveň dôvodom pre neustále narastajúce oslávenie jeho samého. Geniálne!

Keď teraz budeš spievať „A hoci sme tam už desať tisíc rokov“, nemáš žiaden dôvod na zdesenie ani pochybnosti. Nebudeš tou istou osobou, akou si bol niekedy. Po desiatich tisícoch rokov sa obzrieš späť a povieš si: „Ako málo som ho vtedy poznal. Ako veľmi moja láska k nemu odvtedy narástla. A aj napriek tomu, o koľko lepšie potrebujem ešte stále spoznať jeho osobnosť.“ A tak rasti stále vyššie a hlbšie do nej!

C.S. Lewis raz definoval radosť v tomto živote ako „neuspokojiteľnú túžbu, žiaducejšiu než akékoľvek uspokojenie“. Myslím, že má pravdu. Boh nechce, aby tvoja túžba sídlila v tomto živote, ale v živote, ktorý má len prísť. Chce, aby si sa túžil vrátiť domov, kde ho spoznáš tvárou v tvár. Keď sa túžiš vrátiť domov, máš prístup k radosti „žiaducejšej než akékoľvek uspokojenie“ tu a teraz. Modli sa teda za stále narastajúcu schopnosť poznať ho a radovať sa v ňom, túžiac po večnosti.