Odľahči moje bremeno alebo posilni môj chrbát

Nezvykla som sa často modliť „odľahči moje bremeno alebo posilni môj chrbát,“ naraz v jednej vete. Zvyčajne som po prosbe, aby Boh odľahčil moje bremeno, nechávala veľkú pauzu, pretože to som si želala najviac. Konkrétne a priamo som prosila o úľavu — o uzdravenie a oslobodenie, zmenu okolností, božskú záchranu. Ale ak sa Boh rozhodol neuzdraviť ma, potrebovala som, aby posilnil môj chrbát, aby som sa nezrútila pod ťarchou bremena, ktoré som niesla. Keďže som nikdy nedokázala byť dosť silná, aby som uniesla ťažobu svojej skúšky, musela som sa spoliehať na Božiu silu. 

Odľahči moje bremeno

Keď som na internete hľadala zdroj pre svoj citát z nástenky, nenašla som žiadnu definitívnu zmienku, ale našla som veľa ľudí, ktorí tvrdili, že je lepšie neprosiť Boha, aby nám odľahčil bremeno. Namiesto toho hovorili, že by sme ho mali požiadať, aby nám posilnil chrbát. To bol zaujímavý zvrat môjho pôvodného citátu a spočiatku sa zdalo, že je to zbožnejšia prosba. Rozmýšľala som, či by toto mala byť moja modlitba.

Keď som však nad týmto odporúčaním uvažovala, zdalo sa mi nerealistické a príliš duchovné; v Biblii sa často nestretávame s tým, že by ľudia prosili o silu namiesto vyslobodenia. Jób prosil o pomoc (Job 20:20–21). Jeremiáš volal o pomoc (Jer 14:19–22). Dávid prosil o záchranu (Ž 69:1–3). Pavol vytrvalo prosil o odstránenie svojho ostňa (2. K 12:8–9). A sám Ježiš prosil Otca, aby ho minul tento kalich (Mt 26:39). Boh vie, že sme prach, a stvoril nás, aby sme sa na neho obracali vo všetkom. Nemali by sme teda považovať za menej duchovné, keď prosíme Boha, aby odľahčil naše bremeno. Takáto modlitba ukazuje, že Bohu zverujeme svoje hlboké túžby, a nie náboženské slová so vzdialeným srdcom. Boh vie, aké veľké je naše utrpenie.

Boh nás chce zbaviť našich bremien a žiada, aby sme mu ich odovzdali. Máme na neho hodiť všetky svoje bremená a starosti, lebo On sa o nás stará (1. Pt 5:7). Môžeme k nemu prísť, keď sme unavení, a On vezme na seba naše ťažké bremená (Mt 11:28–30). Boh povedal Izraelitom: „Vyslobodil som mu plecia spod bremena a jeho ruky zbavili sa koša. Volal si v súžení a vytrhol som ťa“ (Ž 81:7–8).

„Aj keď sa trápime, môžeme si byť istí, že ak Boh našu žiadosť zamietne, chce nám dať niečo lepšie.“

Hoci Boh presne vie, čo potrebujeme, hovorí nám, aby sme mu predložili svoje žiadosti. Ježiš nás vyzýva, aby sme prosili, hľadali a klopali. Aby sme prosili a neprestávali. Aby sme išli k nášmu nebeskému Otcovi tak, ako deti chodia k svojim pozemským otcom a prosili ho o to, čo chceme (Mt 7:7–11). V celom evanjeliu ľudia padali Ježišovi k nohám a prosili ho o milosť. Ešte predtým, ako prišli, Ježiš vedel, čo potrebujú, a predsa sa pýtal, čo chcú (Mk 10:51). Aj my môžeme konkrétne prosiť o to, čo chceme, s vedomím, že Boh naše modlitby nielen počuje, ale aj podľa nich koná. Neponúkame len neuvážené slová pre prípad, že možno pomôžu.

Modlitba „odľahči moje bremeno“ teda nie je povrchná, ale úprimná túžba, aby Boh zmenil našu situáciu. Prinášame mu svoju potrebu, ktorá je všetkým, čo môžeme ponúknuť. On urobí zvyšok. A keď prosíme o oslobodenie a On ho prináša, prinášame Bohu slávu, ako sám vyhlasuje: „Vzývaj ma v deň súženia, vytrhnem ťa, a ty ma budeš oslavovať!“ (Ž 50:15)

Posilni môj chrbát

Niekedy však vyslobodenie neexistuje a Boh hovorí nie. Nevylieči nášho milovaného, neobnoví náš vzťah, ani nás neuchráni pred neznesiteľnou bolesťou. Musíme prejsť skúškou, smútiť nad stratou a znášať trpké následky. Ale aj v našej úzkosti si môžeme byť istí, že ak Boh našu žiadosť zamietne, má v úmysle dať nám niečo lepšie. Boh od svojho ľudu nikdy nežiada nič, čo by nebolo pre naše dobro, a uisťuje nás, že každý zármutok vyústi do nášho budúceho zisku. Nič z toho, čo sme stratili, alebo čo nemáme, by pre nás nakoniec nemohlo byť požehnaním.

Táto skúška, ktorú prežívame, musí mať pre nás veľké požehnanie. Spomedzi mnohých požehnaní, ktoré nám Boh ponúka, je najkrajšie to, že nás udržiava v blízkosti Ježiša. Na tento účel nám Boh poskytne silu, ktorú potrebujeme v každej skúške: silu do boja (Ž 18:39), silu, keď sa bojíme (Iz 41:10), silu, keď sme vyčerpaní (Iz 40:29–30) a silu byť spokojní bez ohľadu na výsledok (F 4:13).

Posilnenie chrbta však neznamená, že budeme fyzicky silnejší, alebo že budeme schopní sami, bez Božej pomoci, zvládnuť ďalšiu skúšku. Sila, ktorú nám poskytuje Boh, nás nerobí sebestačnými, ale skôr nám umožňuje vidieť, ako veľmi potrebujeme Boha. Keď Boh posilňuje náš chrbát, vieme, ako a kde získať pomoc. Naša pomoc prichádza od Pána, Stvoriteľa neba i zeme (Ž 121:2). Na rozdiel od fyzických svalov môžeme silu, ktorú dostávame, prirovnať k svalovej pamäti, ktorá nám pripomína, aby sme volali k nášmu Bohu. Hľadáme Pána a jeho silu, namiesto toho, aby sme sa spoliehali na svoju vlastnú (Ž 105:4).

Silní v slabosti

Apoštol Pavol spomína na niekoľko skúšok, v ktorých prosil Boha o pomoc. Utrpenie v Ázii na Pavla a jeho spoločníkov uvalilo také ohromujúce bremeno, že si mysleli, že zomrú. Ale namiesto toho, aby ich táto skúška zničila, naučila ich nespoliehať sa na seba a svoju silu, ale na Boha, ktorý kriesi mŕtvych (2. K 1:8–9).

Pavol zápasil s ostňom v tele a prosil Boha, aby ho odstránil. Namiesto toho, aby ho odstránil, Boh mu odpovedal: „Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva“ (2. K 12:9). Keď Pavol videl, že Božia moc sa v jeho slabosti zintenzívňuje, vyhlásil: „lebo práve keď som slabý, som mocný“ (2. K 12:10).

Podobne ako Pavol sa učíme, že milosť znášať naše trápenia môže byť väčším darom ako odstránenie našich trápení. Keď sme videli a zažili nesmiernu Božiu moc v utrpení, vieme, že Boh nám neochvejne poskytne všetko, čo potrebujeme, bez ohľadu na to, čo sa stane. S touto istotou môžeme nájsť radosť buď v mimoriadnom vyslobodení z našich skúšok, alebo vo väčšej závislosti od Boha prostredníctvom nich.

Boh nás povzbudzuje, aby sme k nemu volali a prosili ho o všetko, čo potrebujeme; chce, aby sme k nemu prinášali svoje problémy. Možno nám odľahčí bremeno a zázračne nás vyslobodí, prinesie dlho vytúženú záchranu a úľavu. Alebo nás môže posilniť v boji a ponúknuť svoju podporujúcu milosť, milosť, ktorá nás priťahuje späť k nemu. Obe odpovede nás obracajú k Bohu a prehlbujú našu vieru, učia nás dôverovať mu v utrpení a oslavovať ho cez všetko, čo príde.