Osamote na modlitebnej prechádzke

Ježiš nám povedal: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí tebe.“ (Mt 6:6)

Vraví, že toto je spôsob, ako pri modlitbe nebudeš vzbudzovať pozornosť a nebudeš „ako pokrytci“ (Mt 6:5). Tento verš sa prijal ako manifest nerušenej modlitby za zavretými dverami. Nie je to zlý nápad. Fungoval dvetisíc rokov. Až doposiaľ.

Dvetisíc rokov bolo najnerušenejšie miesto s najväčším súkromím práve za zatvorenými dverami. Hluk ho však premiestnil. Najhoršie miesto na modlitbu je tam, kde máme svoje počítače a iné zariadenia. Je menej rozptyľujúce prechádzať sa na Times Square než sedieť osamote v miestnosti plnej techniky.

Cirkev postihuje vytrácanie modlitby v súkromí.

Modlitebný život kresťana

Vraví sa, že ak chcete pokoriť ktoréhokoľvek pastora, opýtajte sa na jeho modlitebný život. Smutnou pravdou je, že väčšina kresťanov, dokonca aj pastorov, strávi viac času čítaním článkov, sledovaním športových kanálov alebo hraním hier na smartfónoch, než modlením.

Keď si porovnám svoj modlitebný život s modlitebným životom veľkých duchovných, sem-tam premýšľam, či vlastne poznám toho istého Boha ako oni.

Evanjeliá sú plné správ o Ježišovom obrovskom modlitebnom živote. Pavlov modlitebný život krváca z každej časti jeho listov. Jakuba, najvýznamnejší pilier rannej cirkvi, nazývali „mužom s ťavími kolenami“, pretože cena jeho nekončiaceho modlitebného života sa odzrkadlila na koži jeho kolien.

Spisy Ignáca, Polykarpa a Irenea sú ponorené v modlitbe. Človek sa až čuduje, či sa Augustín alebo Akvinský vôbec niekedy prestali modliť. Luther sa modlil tri hodiny denne. Kalvín sa modlil päťkrát za deň. George Müller sa modlil dve až tri hodiny denne a zapísal si do svojho denníka viac než päťdesiattisíc vypočutých modlitieb. Hudson Taylor vstával uprostred noci, aby sa mohol nerušene modliť od druhej do štvrtej ráno!

Problémy s modlením

V práci mám problém modliť sa sedem minút. Musím si nastaviť časovač, a ak si nenastavím na telefóne nerušiť, tak veľa šťastia. Svoj počítač musím uspať, aby som nezačal googliť prvú otázku, ktorá mi zíde na um.

Hups, zabudol som na tablet. Vyzerá to tak, že môj priateľ je na deň v Chicagu. Mal by som mu napísať o svojej tamojšej obľúbenej kaviarni! Počkať. Zapnúť nerušiť.

Robím to, čo povedal Ježiš, nie? Zatvoril som dvere a snažím sa — márne — zatvoriť aj všetky digitálne dvere, ktoré mi unášajú myseľ. Prečo je to také ťažké?

Časy sa menia

Na osem hodín denne si svoju myseľ zapojím do stroja a preskakujem od úlohy k úlohe, pričom nepretržite komunikujem so zariadeniami predo mnou. Deň čo deň, rok čo rok. Ako môžem pri takomto návyku očakávať, že budem sedieť na tom istom mieste a všetko povypínam? Nemôžem. Musím zmeniť prostredie.

Problém je, že tam, za zatvorenými dverami, kde bolo v 1. storočí súkromie, je teraz v modernej dobe miesto, kde sme pri modlitbe najviac rušení.

V 1. storočí trávili ľudia, keď práve nespali, väčšinu svojho času vonku. Vonku si bol vystavený rozptýleniu. Stretával si ľudí, ktorých si poznal celý život. Videl si trh, centrum starovekého občianskeho života. Avšak dnes, ak ideš vonku v nejakom veľkom meste, na predmestí alebo v menšom meste, pravdepodobne budeš kráčať sám. Ak niekoho stretneš, pravdepodobne ho nebudeš poznať.

Prečo sa teda nemodliť vonku? Choď na modlitebnú prechádzku. Áno, aj v severskej zime. Ako zvyknú vravieť Nóri, neexistuje zlé počasie, existuje len zlé oblečenie.

Rovnaké posolstvo, rôzne spôsoby

Vonku si sám, ale za zatvorenými dverami budú tvoje zariadenia donekonečna vyzváňať s nepretržitými nezmyslami a dopadne to tak, že sa ani nepomodlíš a ani si ten čas neužiješ.

Modli sa bez rozptýlenia. Posolstvo je rovnaké, len spôsoby sa vymenili. Jeden z najlepších spôsobov, ako v 21. storočí zatvoriť dvere, je otvoriť ich a odísť z domu na modlitebnú prechádzku. Je to opakom uzavretia do izby, no v našej dobe to splní ten istý účel.

Nechaj svoj mobil doma, alebo na ňom zapni nerušiť a daj ho do vrecka. Modli sa. Začni postupne a čoskoro ťa možno bude tešiť aj dvadsať alebo tridsať minútová modlitebná prechádzka. Možno vstúpiš do spoločenstva s Bohom, aké si nepocítil roky. Ani z časti nebudeš taký rozptýlený. Čerstvý vzduch a pohyb sú pre teba tiež prospešné. Tvoja myseľ sa odpojí od toho hluku. Ukáže sa, že závislosť na dopamíne nemá rada čerstvý vzduch.