Otcov postup

Photo by Edi Libedinsky on Unsplash, https://unsplash.com/photos/1bhp9zBPHVE

  • 29. Máj '23
  • 6 minút
  • 588
  • 1

Kedy dobrí rodičia hovoria áno a nie

Biblia nám hovorí, že pozemské otcovstvo je odvodené od božského otcovstva. Apoštol Pavol kľaká na kolená pred Otcom: „po ktorom sa volá každá rodina na nebi aj na zemi“ (Ef 3:15). Jedným z dôsledkov tohto základného faktu je, že pozemskí rodičia majú napodobňovať Božie otcovstvo. On je vzorom pre naše vlastné otcovstvo (a materstvo).

Pri uvažovaní o Božom otcovstve je dobré, ak sa rodičia zamyslia nad vzťahmi a pravidlami, ktoré ustanovil v záhrade Éden, a najmä nad tým, ako používa ánonie.

Boží svet plný „áno“

Spomeňte si, že Boh vysadil záhradu v Édene a naplnil ju stromami, ktoré boli príjemné na pohľad a dobré na jedenie (1. M 2:9). Potom do záhrady umiestnil človeka, aby ju obrábal a udržiaval (1. M 2:15), čím mu pridelil kňazskú starostlivosť o Božiu záhradnú svätyňu. A potom Boh dal Adamovi morálny plán tejto záhrady:

„Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.“ (1. M 2:16–17)

Všimnite si tri črty pravidiel, ktoré Boh ustanovil v záhrade. Po prvé, vo svete kde prevláda „áno,“ bolo jedno „nie.“ Po druhé, na prvom mieste bolo „áno.“ A po tretie, „nie“ bolo skutočné.

Všetky tieto tri vlastnosti sú kľúčové. Boh nestvoril svet plný zákazov a obmedzení. Stvoril svet, kde prevláda áno a nadšene ho podporil. Boh poskytol Adamovi záhradu plnú pôžitkov, plnú krásnych stromov a chutného ovocia, a jeho prvé pravidlo znelo: „Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť (okrem jedného).“ V tomto svete plnom „áno“ existuje jedno „nie“. Pre naše účely to nazvime „Otcov postup“.

Učiť sa rodičovstvu z klamstiev

Význam Otcovho postupu vidíme, keď na neho zaútočí had. Hadova prvá otázka znie: „Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?“ (1. M 3:1) Inými slovami, had sa pýta: „Stvoril Boh svet zákazov?“ Had pritom šikovne mení jediný zákaz na úplný zákaz. Z jedného nie, urobí celý svet zákazov. Tento útok na Otcov postup je dôvodom, prečo Pavol označuje tých, ktorí zakazujú manželstvo a vyžadujú zdržanlivosť od dobrých Božích pokrmov, za klamárov, ktorí sa oddávajú učeniu démonov (1. Tim 4:1–5).

Zároveň nesmieme zabúdať, že v skutočnosti existovalo nie. Had útočí aj na tento aspekt Otcovho postupu. Keď Eva správne poznamenáva, že vo svete plnom „áno“ je len jedno „nie“ a že porušenie tohto jediného zákazu povedie k istej smrti, had odpovedá: „Vôbec nezomriete“ (1. M 3:4). Kým predtým had jediné „nie“ rozmazával, teraz zmenšuje jeho skutočný dôsledok.

Celkovo sa had snažil vykresliť Boha ako lakomca, ktorý sa vyhráža len tak. Náš Otec však nie je lakomec, ktorý sa len tak vyhráža; je darca, ktorý vždy všetko dodrží. To je Otcov postup. Čo by sa teda mohli mamy a otcovia naučiť z Božieho dobrého plánu v záhrade? Ako by sme sa mohli snažiť napodobňovať Otcov postup?

Lekcia 1: Obmedzte počet vašich „nie“

Po prvé, je dobré a správne, aby sme obmedzili počet zákazov, ktoré dávame svojim deťom. Hoci ich určite budeme potrebovať viac (napokon, žijeme v hriešnom svete), je pozoruhodné, že základom života Izraela bolo Desatoro a že v Novom zákone Ježiš zachytáva Desatoro dvoma prikázaniami: milujte Boha zo všetkých síl, a milujte blížneho ako seba samého (Mt 22:37–39).

V každom z týchto prípadov je počet „nie“ obmedzený a sústreďuje sa na veľké veci. Jedným zo spôsobov, ako uplatniť tento prístup, je položiť si otázku: „Aké pravidlá si musia moje deti vždy pamätať?“ V našej domácnosti sme na základe rady niektorých múdrejších priateľov už na začiatku zaviedli dve základné pravidlá:

  1. Vždy poslúchajte mamu a otca — po celý čas, hneď a so šťastným srdcom.
  2. Vždy hovorte pravdu.

A keď naše deti dospeli, pridali sme tretie: Správajte sa k druhým tak, ako chcete, aby sa oni správali k vám.

Je jasné, že prvé pravidlo zahŕňa veľa vecí. Každý deň ako rodičia dávame svojim deťom pokyny, príkazy a máme nejaké očakávania. Neočakávame však, že si zapamätajú každý pokyn, každé domáce pravidlo, každý príkaz, ktorý sme kedy spomenuli. Namiesto toho očakávame úplnú, okamžitú a radostnú poslušnosť, keď im dáme nejaké pokyny.

ZMYSEL RODIČOVSTVA

Menej pravidiel kladie dôraz na správne miesto. Morálny poriadok vášho domova, podobne ako morálny poriadok záhrady, je v podstate o dôvere a vzťahu. Základná vec, ktorú žiadame od našich detí, je táto: dôverujte dobrote a múdrosti svojich rodičov a vyjadrite túto dôveru plnou, bezprostrednou a radostnou poslušnosťou. Mať menej (a múdrejších) pravidiel ich orientuje na správnu vec.

„Morálny poriadok vášho domova, podobne ako morálny poriadok záhrady, je v podstate o dôvere a vzťahu.“

Menej pravidiel preorientuje aj rodičov. Menší počet dobrých pravidiel nás chráni pred pascou: „Akoby som ti to povedal len raz… “ — očakávame, že si deti zapamätajú každé pravidlo, ktoré sme im kedy stanovili. „Billy, prečo stojíš na stoličke? Nepovedal som ti minulý mesiac, aby si nikdy nestál na stoličke?“ Stávame sa frustrovanými, keď musíme pripomínať, opravovať a napomínať naše deti, pokiaľ ide o všetky rôzne domáce pravidlá (a základné zdvorilosti života). Tým sa zásadne míňa zmysel rodičovstva.

Učenie, opravovanie, poučovanie, pripomínanie — to sú základy Otcovho postupu. K tomu sme ako rodičia povolaní a musíme to robiť po celý čas, hneď a so šťastným srdcom.

RODIČOVSKÉ ŠŤASTIE

Aby sme na to prakticky nadviazali, povedzme, že Billy sa pri stole (opäť) postaví na stoličku. Prvým krokom je inštrukcia a pripomienka. „Billy, na stoličke pri jedálenskom stole sa nestojí.“ Ak si sadne, všetko je v poriadku. Niekedy sa však Billy na vás pozrie pohľadom, ktorý hovorí: „Kto ma prinúti?“ V takejto situácii prejdeme k potrestaniu — nie preto, že sa postavil na stoličku, ale za otvorený vzdor. Billy porušil pravidlo číslo 1 a musí to mať následky.

Alebo Billy chvíľu poskakuje na stoličke a potom si sadne. Alebo si sadne so založenými rukami a zamračenou tvárou. Inými slovami, Billy poslúchol, ale nie „úplne, hneď a so šťastným srdcom.“ To je príležitosť na ďalšie učenie a precvičovanie. Pripomeňte Billymu celé pravidlo a potom ho nechajte postaviť sa späť na stoličku. Znovu dajte príkaz a sledujte, či plne, okamžite a s radosťou poslúchne. A ak áno, veľa ho chváľte a tešte sa, pretože Billy si zachoval vzťah dôvery a radosti tým, že správne reagoval na Otcov postup.

Lekcia 2: Hovorte nie, aby ste ochránili dobro

Okrem obmedzenia počtu pravidiel, ktoré očakávame, že si naše deti zapamätajú, by sme sa mohli zamyslieť aj nad tým, ako Otcov postup používa zákazy. Jednoducho povedané, každé nie chráni nejaké áno. Zákazy v Desatore sú navrhnuté tak, aby chránili dobré veci. „Nezabiješ“ chráni život. „Nescudzoložíš“ chráni manželstvo. „Nepokradneš“ chráni majetok. A tak ďalej. Tieto zákazy fungujú ako múry okolo mesta, ktoré zabezpečujú, aby sa dobré veci v meste mohli rozvíjať a prekvitať.

Ak to aplikujeme na našu vlastnú výchovu, pravidelne si kladieme otázku: „Keď poviem svojim deťom nie, čo dobré tým chránim? Aký dar chránim?“ Často nehovoríme „nie“ preto, že chránime nejaké dobro, ale preto, že sa chceme vyhnúť nejakým nepríjemnostiam alebo problémom. To nás privádza k tretej aplikácii Otcovho postupu.

Lekcia 3: Povedzte áno niečomu lepšiemu

Keď povieme nie, mali by sme hľadať príležitosť povedať áno niečomu inému. Ježiš nám hovorí, že keď prosíme Boha o chlieb, nedá nám kameň. Keď ho prosíme o rybu, nedá nám hada (Mt 7:9–11). Inými slovami, Boh nám dá to, o čo prosíme alebo niečo lepšie. Keď prosíme o chlieb, dá nám chlieb — alebo koláč. Ak prosíme o rybu, dá nám rybu — alebo steak.

„Keď povieme nie, mali by sme hľadať príležitosť povedať áno niečomu inému.“

Toto „niečo lepšie“ musí byť široko definované. Môžeme povedať nie (alebo „ešte nie“), pretože dávame svojim deťom dar trpezlivosti (čo je lepšie ako vyhovieť každému ich želaniu). Môžeme im dať nejakú úlohu, pretože im dávame dar usilovnosti a vernej pracovnej morálky (čo je lepšie, ako keby z nich mali vyrásť lenivci). Možno povieme nie, keď chcú stráviť viac času pri obrazovke, aby sme mohli povedať áno pre viac času stráveného hrou s mamou a otcom (pretože dlhodobá hodnota skutočných vzťahov ďaleko prevyšuje dočasný príjem dopamínu z našich zariadení).

Vo všetkých týchto prípadoch sa však snažíme napodobňovať Božie otcovstvo a nasledovať Otcov postup. Ako rodičia sa nevyhneme skutočným „nie,“ ktoré sú dobré ako hradby okolo mesta. Musíme však pamätať na to, že ako rodičia ponúkame predovšetkým mesto a domov plné našich „áno“ a naplnené radosťou, životom a vďačnosťou za hojnosť všetkých vecí, ktoré k nám prúdia od Boha.

Joe Rigney © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG

PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

5/5 (10 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.