Pane, ochráň ma pred ľahostajnosťou

Horlivosť je slovo v anglických Bibliách, ktoré sa približuje k typickému významu toho, čo myslíme, keď povieme slovo „vášeň“. Medzi najznámejšie príklady patrí:

• „[Ježiš Kristus] vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky.“  (Tít 2:14)
• „Tu si [Ježišovi] učeníci spomenuli, že je napísané: Horlivosť za tvoj dom ma stravuje.“ (Jn 2:17)
• „Kto je predstavený, nech koná horlivo.“ (Rím 12:8)
• „Nebuďte leniví v horlivosti. Dajte sa rozohňovať Duchom. Slúžte Pánovi.“ (Rím 12:11)

V tomto období roka počúvajú o nasledujúcom druhu horlivosti kresťania najčastejšie:

„Lebo chlapček sa nám narodil, daný je nám syn, na jeho pleciach bude spočívať vláda a jeho meno bude Obdivuhodný radca, Mocný Boh, Večný Otec, Knieža pokoja. Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve, ktoré upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky. Horlivosť Hospodina zástupov to urobí.“ (Iz 9:5–6)

V modernej angličtine by sme povedali, že Pán zástupov prekypuje vášňou vykúpiť stratených hriešnikov prostredníctvom Mesiášovej obete (Iz 53), a tiež vášňou podporovať Mesiášovo večné kráľovstvo. Toto je hlavná Božia záležitosť, Jeho primárny cieľ pre ľudstvo.

Keď sa zúčastňujeme na Božej vášni v tomto význame, je to veľmi dobrá vec. Je to božská vec.

Vášeň zo srdca

V skutočnosti je to až taká dobrá vec, že to prikazuje Biblia. Všimol si si príkaz v Pavlovom výroku: „Nebuďte leniví v horlivosti. Dajte sa rozohňovať Duchom. Slúžte Pánovi“ (Rím 12:11)? To znamená, že kresťan nemá na výber, či má byť vášnivý.

Na tomto mieste musíme umožniť Biblii, a nie spoločnosti, aby definovala naše podmienky, určovala naše štandardy a rozvíjala naše očakávania. Biblia sa na to, čo nazývame vášňou, nepozerá ako na niečo, čo je zakorenené v našom temperamente. Ľudia s opatrnými povahami sú povolaní do životov vrúcneho, oddaného zamerania rovnako silného, aký majú ľudia s prudkými, nabudenými povahami. Nepozerá sa na vášeň ako na niečo, čo je zakorenené v našom etnickom pôvode. Tí, ktorí majú škandinávsky pôvod (ako ja) a možno majú tendenciu k emočnej uzavretosti, sú povolávaní k hlbokým citom a intenzívnym túžbam v rovnakej miere ako tí, ktorých predkovia boli „vášniví Latínci“.

Nie, Biblia nazerá na horlivosť ako na vec týkajúcu sa srdca. Keď Pavol hovorí: „Nebuďte leniví v horlivosti,“ potrebujeme pamätať na to, že Ježiš označil lenivého služobníka v jeho podobenstve za „zlého“ (Mt 25:26). Lenivosť nie je osobnostná črta, je to hriech. Je to hriech, pretože ak niekto nie je „vrúcny  v duchu“,  keď slúži Bohu, znamená to, že je v istom zmysle ľahostajný voči tomu, na čom záleží najviac. Takáto ľahostajnosť je hriešna.

V Božej mysli nie sú vrúcnosť, horlivosť a vášeň opisom toho, aké cítime emócie. Sú nahliadnutiami, ktoré ukazujú, čo si naše srdce cení najviac, a teda tým, čo poháňa naše životy. Tak ako na Boha robia omnoho väčší dojem úprimné modlitby v tajnosti než siahodlhé modlitby na verejnosti (Mt 6:5–6), tak naňho robí omnoho lepší (prípadne horší) dojem to, čím sme pohltení naozaj, než naše vonkajšie emočné prejavy. Lebo to, čo nás skutočne pohlcuje, skutočne mení to, aké priority dávame našim životom.

Nezáleží na našej genetike ani na prostredí, ktoré ovplyvnilo naše emočné povahy. Len málo vecí odhaľuje naše pravé „ja“ viac než porovnanie toho, pre čo má vášeň Boh s tým, pre čo máme vášeň my. A horlivosť, ktorá nám zvykne chýbať najviac, je práve horlivosť k pokániu. (Zj 3:19).

Nech to stojí čokoľvek

Naše emócie a prejavy sú narušené naším vo vnútri prebývajúcim hriechom. Zisťujeme, že je nemožné, aby sme Boží príkaz, že mu máme horlivo slúžiť, poslúchali z našej vlastnej sily. Samozrejme, že je to pre nás nemožné, podobne ako mnoho, mnoho ďalších nemožných príkazov, ako sú „milovať budeš svojho blížneho ako seba samého“ (Mt 22:39) a „nebojte sa tých, čo zabíjajú telo“ (Mt 10:28).

Ale Božie nemožné príkazy sú pre nás v skutočnosti milosťou. Pokorujú nás spôsobom, ktorý zúfalo potrebujeme (1. Pt 5:6) a nútia nás, aby sme čoraz viac zotrvávali v Kristovej dokonanej práci pre nás (2. Kor 5:21). Povolávajú nás, aby sme boli závislejší na modlitbe, poháňajú nás, aby sme od Boha prosili všetko, čo potrebujeme (Lk 11:9) a aby sme žili z každého slova, ktoré vychádza z Jeho úst (Mt 4:4). Inými slovami, pracujú na tom, aby nás naučili nasledovať Ježiša v spôsobe žitia, aký ľudia majú žiť: vierou (Žid 12:2; 2. Kor 5:7).

Nie nemáme takú silnú vášeň, ako by sme mali mať pre potrebné veci. Ale tento hriech je prikrytý (1. Jn 1:9) a Boh dokončí svoje dobré dielo v nás, takže jedného dňa budeme mať dokonalý podiel na Jeho vášňach (Fil 1:6). Dnes chce, aby sme Ho prosili o horlivosť, ktorú máme mať. A chce, aby sme Ho žiadali s dôverou (Žid 4:16) a s vierou (Jk 1:6).

Preto:

Nech to stojí čokoľvek, Pane, nech som horlivejší konať Tvoju vôľu a nech svoj čas využívam s väčšou naliehavosťou a najlepšie ako sa dá počas týchto zlých dní. V Ježišovom mene. Amen.