Registrácia

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link na dokončenie registrácie.

Zabudli ste svoje heslo?

Zadajte prosím do nasledujúceho formulára svoj prihlasovací e-mail. Na Váš e-mail bude zaslaný link, na ktorom si budete môcť nastaviť nové heslo.

Pokora kresťana a Kristov súcit

Photo by rawpixel.com from Pexels, https://www.pexels.com/photo/green-arrow-on-stairs-1803914/

  • 9. Okt '19
  • 4 minúty
  • 367
  • 18

C. S. Lewis vo svojej knihe K jadru kresťanstva napísal: „Skutočná pokora neznamená myslieť si o sebe menej; znamená myslieť na seba menej.“ Tento výrok je celkom v rozpore s tým, ako sa mnohí z nás pozerajú na svoj život. Často predtým, než sa vôbec rozhodneme vynaložiť úsilie na niečo, pýtame sa samých seba: „Čo z toho budem mať?“ Alebo: „Bude to hodné času, ktorý pri tom strávim?“

Aj keď je dôležité spravovať svoj čas tak, aby to v konečnom dôsledku prinieslo čo najpozitívnejší výsledok, nemali by sme sa rozhodovať len na základe toho, čo z toho získame. Pretože vernosť a pokora vychádzajúca v evanjelia sú tiež nesmierne dôležité.

Je to o neustálom tréningu v zabúdaní na samých seba a o pamätaní na evanjelium, ktoré potrebujeme, aby bolo stredobodom našej služby Bohu. Je to o poznaní a pochopení toho, že Boh, bohatý na milosť, poslal Krista, aby niesol naše hriechy a aby nám daroval život. On ako náš Spasiteľ, nás nielen zachránil, ale taktiež nám štedro dal nový život adoptovaných detí (Ef 1:3–14; 2:1–10). Tento nový život sme nezískali našimi zásluhami alebo úspechmi, ale na základe Jeho obrovskej milosti voči nám.

Erik Raymond, starší pastor zboru Redeemer Fellowship v Bostone, opisuje kresťanskú pokoru takto:

Biblia, konkrétne evanjelium, nám ponúka správny pohľad na Boha a na nás samých. Keď vidíme, kto je Boh a kto sme my, spôsobuje to v nás správnu pokoru pred Ním samým.

Napriek tomu, že som hriešnik, som v bezpečí, On pred trónom stojí miesto mňa a môj hriech nazval svojím vlastným. (Z piesne Great God from Thee)

Keď sa apoštol Pavol snažil, aby Filipania neboli zahľadení do samých seba, napísal im: Nič nerobte z hašterivosti a márnej ctižiadostivosti, ale radšej v pokore iných pokladajte za hodnotnejších než seba“ (F 2:3). 

Celkom jednoduchý verš. Nič nerobte zo sebeckej ambície. Mám to. Chápem. Ale ako sa mám naučiť takejto pokore? V skratke Pavol hovorí, aby sme sa učili od Krista… V tom to je, bratia a sestry.

Keď nám Pavol opisuje hĺbku Kristovej pokornej služby (F 2:6–9), ukazuje nám, že nikto sa nikdy nepokoril viac, aby slúžil takým nehodným ľuďom. On prvý slúžil nám, preto máme v tejto pokore rovnako slúžiť aj my.

Keď sedíme v tieni kríža, učíme sa, že naša služba Bohu nie je o nás. Ježiš nám slúžil prvý, a to absolútne veľkolepým spôsobom — položil za nás svoj život! Práve preto potrebujeme kráčať v pokore, ktorá je vo svojej podstate základom nasledovania Ježiša.

Keď uvidíš Boha takého, aký je, uvidíš aj seba takého, aký si. To určite pomôže myslieť na seba menej. Ale, prosím, nezostaň len pri tom. Choď ďalej. Nájdi bohatstvo v Kristovi. Teš sa z toho, čo Ježiš robí a že za teba zomrel. Sýť sa Ježišom, zatiaľ čo sa postíš od svojho ja“.

Kristus sa, plný súcitu a zľutovania, stal jedným z nás. Zostúpil medzi ľudí. V Liste Židom 4:15 sa píše: „Veď nemáme Veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami, ale (máme Veľkňaza), podobne skúšaného vo všetkom, (ale) bez hriechu.“ Ježiš, ktorý na vlastnej koži zažil zlomenosť ľudstva, nás uvidel a bol pohnutý ľútosťou.

Nájdi si chvíľu, aby si si prečítal tieto verše, ktoré hovoria o Ježišovom súcite:

Matúš 14:13–14: „Keď to Ježiš počul, utiahol sa loďou na pusté miesto do samoty. Ako sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho z miest pešo. Keď vystúpil (z lode) a uzrel veľký zástup, zľutoval sa nad ním a uzdravoval ich nemocných.“

Matúš 20:30–34: „A hľa, dvaja slepí sedeli pri ceste, a keď počuli, že Ježiš ide tadiaľ, skríkli: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami. Zástup im však dohováral, aby zmĺkli, oni tým väčšmi kričali: Pane, Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami; I zastal Ježiš, zavolal ich a riekol: Čo chcete, aby som vám urobil? Povedali mu: Pane, nech sa nám otvoria oči. I zľutoval sa Ježiš, dotkol sa im očí a hneď videli a nasledovali Ho.“

Marek 6:34: „Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému.“

Prvý list Jánov 3:16–17: „Podľa toho sme spoznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov. Ale ak má niekto pozemský majetok a vidí brata trpieť núdzu, a zavrie si pred ním srdce, ako môže byť v ňom Božia láska?“

Ak sa necháme viesť Kristovým príkladom pokory, ktorú preukázal počas svojho života medzi svojím ľudom, malo by nás to chrániť pred postojom nadriadenosti, povýšenosti, posudzovania alebo pred akýmkoľvek porovnávaním s druhými, kto je lepší.

Mnohí z nás by chceli vidieť Boha, ktorý vládne mocou, odplatou a trestom, ale evanjelium nám ukazuje súcitného Ježiša Krista, ktorý preukázal svoju moc obetavou láskou na kríži, kde na seba vzal všetok hnev, ktorý sme mali niesť my. Cirkevný historik Shelley Bruce povedal: „Kresťanstvo je jediné náboženstvo, ktorého ústrednou udalosťou je poníženie svojho Boha.“

Majme oči otvorené, aby sme videli tohto pokorného Kráľa, a prosme Boha, aby nám Ho zjavil nie ako obraz hrdinsky prechádzajúceho sa kráľa, ale ako Baránka Božieho, ktorý na svojom osliatku vchádza priamo do svojho zapožičaného hrobu.

Peter Ong. PÔVODNÝ ČLÁNOK MÔŽETE NÁJSŤ NA REDEEMER.COM

4,4/5 (14 hlasov)

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.