Posolstvo vianočných jaslí

Ako veriaci v Ježiša som si prešiel 65 adventnými obdobiami. Polovicu z nich som odslúžil ako kazateľ. Ak teda spočítam vianočné kázne, bolo by to zhruba 150 posolstiev počas adventu.

Nespomínam si, že by som si niekedy povedal: „Ach, ako sa mi len podarí povedať tento rok niečo nové?“ Je zopár studní, ktoré nevysychajú. Zopár obzorov, ktoré sa rozšíria, keď sa k nim priblížite. Zopár príbehov, ktoré budú večne siahať späť do minulosti, budú zasahovať do večnosti, dotýkať sa hlbín tajomstva a siahať do výšin slávy. Advent je jedným z nich. Je nevyčerpateľný.

Člen kráľovskej rodiny vo válove

Lukáš je v Biblii jediným autorom, ktorý v Novom zákone používa slovo jasle. A to, čo robí s týmto jedným slovom — čo robí Boh s týmto jedným válovom na kŕmenie — stačí na to, aby sme skákali od radosti.

„Niektoré príbehy budú večne siahať späť do minulosti, budú zasahovať do večnosti, dotýkať sa hlbín tajomstva a siahať do výšin slávy.“

Slovo jasle pochádza z latinského slova, ktoré znamená „žuvať“ alebo „jesť.“ Týka sa válova, z ktorého žrali kone, osly a dobytok. Lukáš ho používa napríklad v L 13:15:

Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať?

A v najslávnejších vianočných úryvkoch v Biblii priťahuje Lukáš trikrát našu pozornosť na jasle.

• „Porodila svojho prvorodeného syna, obvinula Ho plienkami a uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto.“ (L 2:7)
• „Toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach.“ (L 2:12)
• „Poponáhľali sa teda a našli Máriu a Jozefa i nemluvniatko uložené v jasliach.“ (L 2:16)

Posolstvo vianočných jasieľ

Aké posolstvo prináša Lukáš prostredníctvom jasieľ?

1. Jasle boli špinavé

Áno, môžeme si byť istí, že ich Jozef a Mária vyčistili najlepšie, ako vedeli. Nepochybne ich niečím vystlali, aby z nich urobili pohodlnú postieľku. Ale nijako sa táto posteľ nedá zidealizovať a urobiť z nej čokoľvek iné než válov na kŕmenie pre slintajúce zvieratá. Prvá posteľ, v ktorej ležal Boží Syn, nebola kráľovská kolíska. Bol to obyčajný válov na kukuricu. Bol určený na uloženie zvyškov jedla pre zvieratá.

2. Jasle boli v pláne

Prvé, čo vás možno napadne, je, že to bola hra osudu — náhodná smola. Pretože Lukáš hovorí, že Mária ho „uložila v jasliach, lebo v nocľahárni pre nich nebolo miesto“ (L 2:7). No spôsob, akým Lukáš rozpráva príbeh, to nepotvrdzuje.

„Prvá posteľ, v ktorej ležal Boží Syn, nebola kráľovská kolíska. Bol to obyčajný válov na kukuricu.“

Boh mal celé stáročia, aby sa pripravil na toto narodenie. Prorok Micheáš žil 700 rokov pred narodením Ježiša a prorokoval, že Mesiáš sa narodí v Betleheme.

Ty, Betlehem Efrata, hoci si najmenší medzi judskými čeľaďami, z teba mi vyjde ten, ktorý bude vládcom v Izraeli. Jeho pôvod je v praveku, v časoch večnosti. (Mich 5:1)

Boh mal teda dobrých sedem storočí (a viac!), aby naplánoval detaily vtelenia a zariadil príchod svojho Syna na správnom mieste, v správnom čase a správnym spôsobom. Napríklad, ľahko mohol zariadiť, aby sa verná panna a spravodlivý muž z Dávidovho rodu nachádzali v Betleheme v súlade s proroctvom. No namiesto toho si vyberá Máriu a Jozefa, ktorí bývali v Nazarete, nie v Betleheme. A naplánuje to tak, že Mária otehotnie ďaleko od mesta v proroctve.

Aby vyriešil tento problém — ktorý sám Boh vytvoril — mohol Boh zariadiť, aby Jozef a Mária prišli do Betlehema z nejakých osobných dôvodov, povedzme, že sa s nimi chcel súrne stretnúť nejaký príbuzný, alebo by mali sen, či potrebovali vybaviť nejakú súkromnú právnu alebo obchodnú záležitosť. Ale On to neurobil takto.

Namiesto toho Boh premiestnil Jozefa a Máriu z Nazareta do Betlehema prostredníctvom sčítania ľudu v celej ríši. Inými slovami, Boh zariadil, aby ten najmocnejší vodca sveta nariadil každému v ríši, aby šiel do mesta, z ktorého pochádza a tam sa zapísal. Možno si pomyslíte, že to s prezieravosťou preháňal. Dá si na tom záležať: „Myslíš si, že vieš, čo robím v celosvetovom rozsahu? Nemáš predstavu. Všetko do seba zapadá presne tak, ako len chcem. Vrátane narodenia môjho Syna.“

Vzhľadom na to je úplne smiešne si myslieť, že Boh, ktorý využíva vplyv impéria na to, aby premiestnil jednu ženu z Nazareta do Betlehema, nedokáže zariadiť, aby sa v ňom našla voľná hosťovská izba. Naplánovať posteľ pre jeho Syna bolo ľahšie, ako naplánovať celosvetové sčítanie ľudu. Ježiš ležal presne na tom mieste, ktoré Boh naplánoval: vo válove na kŕmenie.

3. Jasle boli znamením

Pánov anjel povedal pastierom niečo, čo bolo až príliš dobré na to, aby to bola pravda.

Narodil sa vám dnes v meste Dávidovom Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán. (L 2:11)

Aby tomu uverili a svedčili o tom, potrebovali nejaké znamenie. Anjel ho poskytol:

A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko, obvinuté plienkami, ležať v jasliach. (L 2:12)

Plienkami? Každé nemluvňa v Betleheme nosilo plienky. Toto nie je znamenie. Znamením sú jasle. V skutočnosti to muselo znieť tak veľmi škandalózne, že si pastieri pravdepodobne mysleli, že anjela nepočuli správne.

Spasiteľ. Kristus. Pán. Ten, ktorého narodenie anjel zvestoval. Spasiteľ: osloboditeľ od všetkých našich nepriateľov — možno viac! Kristus: Mesiáš, ten, ktorý naplnil všetky Božie zasľúbenia. Pán: ako napríklad vo vetách „anjel Pánov postavil sa vedľa nich“ a „sláva Pánova ich osvietila“ (L 2:9). Tento Spasiteľ, Kristus a Pán leží v čom?

„Žiaden iný kráľ nikde na svete neležal vo válove na kŕmenie. Nájdi ho, a nájdeš Kráľa kráľov.“

Toto je znamenie. Žiaden iný kráľ nikde na svete neležal vo válove na kŕmenie. Nájdi ho, a nájdeš Kráľa kráľov. A niečo spoznáš. Niečo vyslovene kľúčové o jeho úrade kráľa.

4. Jasle boli slávne

Len čo z úst anjela vyšli slová — „nájdete nemluvniatko… ležať v jasliach“ — vtedy nebesá vybuchli chválou:

Hneď s anjelom sa zjavilo množstvo rytierstva nebeského, ktorí chválili Boha a volali: Sláva na výsostiach Bohu! (L 2:13–14)

Sláva Bohu! Spasiteľ je vo válove na kŕmenie! Sláva Bohu! Mesiáš je vo válove na kŕmenie! Sláva Bohu! Pán je vo válove na kŕmenie! „Sláva Bohu na výsostiach!“ Z výsosti do nízkosti! To je ale Boh! To je ale Spasiteľ!

5. Jasle sú cestou učeníctva

Pánov anjel prišiel za pastiermi, nie farizejmi.

Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, v ktorých má zaľúbenie. (L 2:14)

V kom má Pán zaľúbenie? Slovo „zaľúbenie“ (po grécky eudokia) sa vyskytuje ešte na inom mieste v Lukášovom evanjeliu:

Vtedy rozveselil sa Ježiš v Duchu Svätom a riekol: Chválim Ťa, Otče, Pane neba a zeme, že si toto skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil nemluvňatám. Áno, Otče, tak sa Ti ľúbilo (eudokia). (L 10:21)

Nie „múdri.“ Nie „rozumní.“ Ale „nemluvňatá.“ Tie, ktoré by vôbec neurazilo nemluvňa vo válove na kŕmenie. Tie, ktoré by nečakali lepšiu posteľ ako ich Spasiteľ:

Keď šli, povedal Mu ktosi cestou: Pôjdem za Tebou, kamkoľvek by si šiel. Odpovedal mu Ježiš: Líšky majú dúpätá a nebeskí vtáci hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by sklonil hlavu. (L 9:57–58)

Okrem jasieľ. Nasleduj ma.

6. Jasle boli prvým krokom na ceste na Kalváriu

Cesta na Kalváriu vedie dolu kopcom. Nie preto, že je ľahšia, ale preto, že ide do údolia. Život Spasiteľa sa začína nízko a končí nižšie. O tom sa píše v Liste apoštola Pavla Filipským 2:6–8:

Mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka (začal svoj život nižšie ako služobníci — vo válove na kŕmenie) . . . ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži.

Takto Spasiteľ zachraňuje. Takto Mesiáš napĺňa všetky zasľúbenia. Takto Pán vládne: od nekonečného božstva k válovu na kŕmenie, do posledných múk na kríži.

Tým, ktorí majú oči, aby videli, zvesť anjelov dáva zmysel. Áno, musíme ho nasledovať! „A tak nikto z vás nemôže mi byť učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má“ (L 14:33). Je to pokorná cesta. Ťažká cesta. Ale niet väčšej radosti, ako byť na tejto ceste s týmto Spasiteľom.

„Takto Mesiáš napĺňa všetky zasľúbenia. Takto Pán vládne: od nekonečného božstva k válovu na kŕmenie, do posledných múk na kríži.“

„Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť“ (L 2:10). Nie je to mierna radosť. Je to veľká radosť. „Sláva Bohu na výsostiach“ (L 2:10–14). Veľká radosť nám. Veľká sláva Bohu.