Prečo je tak veľa kresťanov nešťastných?

Radosť je emóciou spasenia. Radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy (1. Petrov 1:8). Ak si kresťanom, Duch ti dáva v Kristovi povznášajúce potešenie. Jeho krása a dokonalosť vzrušujú tvoju dušu.

Ale dosť veľa veriacich s prežívaním radosti zápasí. Prečo je to tak?

Niektorí ľudia majú prirodzene smutnú povahu a radovať sa je pre nich náročnou úlohou. Keď som čítal klasiku od Martyna Lloyd-Jonesa Duchovná depresia, bol som prekvapený, že zmieňuje temperament alebo osobnosť ako „prvotnú a najdôležitejšiu príčinu“. Asi má pravdu.

Ale existujú aj ďalšie dôvody. Čerstvé mamy bývajú často prekvapené svojou únavou — fungujú bez spánku a sú vyčerpané — a hľadanie radosti je pre nich zápasom. Ak smútiš alebo trpíš, možno si neuvedomuješ, že Boh má pripravené jedinečné potešenia pre konkrétne okolnosti, v ktorých sa nachádzaš. A nezabúdaj, že náš nepriateľ nás nenávidí a ukradne nám každý gram radosti, ktorý môže.

Ale tými najnešťastnejšími kresťanmi, akých som videl, sú tí, ktorí žijú jednou nohou v obidvoch svetoch.

Snažia sa rozdeliť svoje riziká. Majú jedno oko upreté na nebo a druhé na zem. Vzývajú meno Krista, ale stále sa pokúšajú nájsť bezpečie, uspokojenie, radosť a naplnenie v tomto svete. Vôbec sa nevedia rozhodnúť. A nie sú šťastní.

Si takým aj ty? Jediný spôsob ako dosiahnuť radosť, je povedať bezpodmienečné „áno!“ Bohu. To znamená povedať svetu „nie“.

Veľké Áno

Je dôležité, aby bol každý kresťan presvedčený, že Boh je dobrý. A nielen to, ale že Boh jediný je dobrý.

Pokiaľ nie sme absolútne presvedčení, že Boh jediný je dobrý, nebudeme schopní povedať „nie“ ostatným bohom, ktorí síce sľubujú radosť, ale prinášajú žiaľ. Nesmieme si ani predstaviť, že existuje čo i len smietka dobra mimo Boha a jeho vôle pre náš život. Ani kúsoček.

Žalmy ukazujú na túto pravdu.

„Hovorím Hospodinovi: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo Teba!“ (Žalm 16:2)

A opäť.

„Kohože mám na nebi? A keď som s Tebou, netúžim po zemi.“ (Žalm 73:25)

A znova.

„K Tebe volám, Hospodine, hovorím: Ty si… môj podiel v krajine živých.“ (Žalm 142:6)

V Novej zmluve Jakub píše:

„Nemýľte sa, bratia moji milovaní! Len dobrý údel a len dokonalý dar pochádza zhora od Otca svetiel, u ktorého nieto premeny ani zatienenia (pre) odvrátenie sa.“ (Jakub 1:16–17)

Každý gram dobra na tomto svete je od Boha. Nič nedokáže byť ani v najmenšom dobré, pokiaľ to neprichádza od Boha. Radostný kresťan verí tejto pravde. Vsádza na ňu svoj život — a svoju radosť.

Kalvín to podáva takto:

„Nestačí jednoducho mať názor, že existuje jeden, ktorého si všetci musia vážiť a zbožňovať, pokiaľ nebudeme rovnako presvedčení, že je zdrojom všetkého dobra, a že nesmieme nič hľadať inde, než v ňom… Pretože kým ľudia neprídu na to, že dlhujú všetko Bohu, že sú živení jeho otcovskou starostlivosťou, že on je Pôvodcom všetkého ich dobra, že nesmú okrem neho túžiť po ničom inom — nikdy sa mu nepodvolia v dobrovoľnej službe. Veru nie, pokiaľ svoje skutočné šťastie nezaložia na ňom, nikdy sami seba nedajú skutočne a úprimne jemu.“ (Inštitúty, I,2,1)

Boh je dobrý. Boh jediný je dobrý. A všetko dobro pochádza od Boha.

A to najlepšie zo všetkého je, že Boh nám dáva samého seba. On je našou radosťou — nevysloviteľne slávnym pôžitkom našich sŕdc. Dávid hovorí:

„Pred Tvojou tvárou je sýtosť radosti, v Tvojej pravici je večná blaženosť.“ (Žalm 16:11)

Veľké nie

Satan nás pokúša myslieť si, že je možné nájsť niečo dobré a uspokojujúce mimo Boha. My však musíme povedať silné a rozhodné „nie“ čomukoľvek, čo sľubuje dobré bez neho. Toto veľké „nie“ je základom kresťanskej radosti.

Základom hriechu je túženie po dobrom mimo Boha a jeho vôle. Takto bola zvedená naša mama Eva.

„Keď žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie, vzala z jeho ovocia a jedla; potom dala aj svojmu mužovi, ktorý bol s ňou; aj on jedol.“ (1. Mojžišova 3:6)

Zakopávame tak isto ako ona. Vždy keď hĺbam pod povrchom ktoréhokoľvek hriechu v mojom živote, zistím, že sa vlastne snažím o niečo dobré mimo Boha a jeho ciest. Touto dobrou vecou môže byť pôžitok, bezpečie, sláva, uspokojenie, spravodlivosť, príslušnosť k niečomu, pohodlie, nejaká fyzická potreba, a pod. Snažím sa to získať mimo Boha.

V konečnom dôsledku tu ide o modloslužbu. Hľadím na niečo iné než Boha, aby som naplnil svoje potreby a uspokojil svoje túžby. Títo bohovia sľubujú radosť, ale prinášajú nešťastie.

Toto je dôvod, prečo sa polovičatý kresťan nemôže neprestajne radovať v Kristu. Dávid hovorí:

„Mnohé sú bolesti tých, čo k inému bohu sa utiekajú.“ (Žalm 16:4)

A tiež:

„Život mi žiaľom hynie, a moje roky vzdychaním. Podlomila sa moja sila vlastnou vinou a kosti sa mi rozpadli.“ (Žalm 31:11)

Utiekame sa k iným bohom, lebo hľadáme radosť, ale nachádzame žiaľ.

Mladá žena vie, že by si nemala brať nekresťana, ale myslí si, že v tomto vzťahu nájde lásku a bezpečie — aj napriek tomu, že v ňom nie je Boh. Chce niečo dobré, ale spolieha sa na iného boha, aby jej to zabezpečil, a jej zármutok sa znásobí.

Muž si myslí, že nájde uspokojenie v pornografii alebo v sexuálnych románikoch po práci. Sexuálne uspokojenie podľa Božieho plánu je dobrou vecou. Ale tento muž žiada iného boha, aby mu ho dal a tieto letmé sekundy uspokojenia sa v jeho ústach premenia na prach a popol.

Žena hľadá svoj význam v klebetách. Cíti sa dôležitá, keď niekomu hovorí, čo robia druhí ľudia. Nenachádza svoju hodnotu v Kristovi. Beží za iným bohom, aby uňho našla svoju hodnotu.

Muž, ktorý nevie odpúšťať, v sebe drží zášť. Myslí si, že je jeho povinnosťou veci napraviť. Spravodlivosť je dobrá vec, ale ten muž nepozerá na „toho, čo súdi celú zem“, aby ju vykonal. Beží za iným bohom.

Takže si dnes vyber, komu budeš slúžiť. Pozeraj na Boha a jeho vôľu pre každý dobrý dar v tvojom živote. Povedz spoločne so žalmistom. „Hospodin je mojím dedičným údelom a mojím kalichom“ (Žalm 16:5).

Polovičatí kresťania nie sú šťastní kresťania. Dúfaj v Boha a neutiekaj sa k iným bohom. Toto je cesta k radosti.