Prečo to, že stratíš všetko…

Keď píšeš scenár, zvyčajne necháš stať sa niečo, čím sa všetko pokazí, asi tak pätnásť minút pred koncom príbehu. Všetok progres, ktorý urobila hlavná postava, je treba spláchnuť dole potrubím. A potom, teda pokiaľ nepíšeš tragédiu, prídeš na spôsob, ako situáciu zachrániť v posledných minútach.

Viem, je to schematické.

Ale funguje to.

Tú scénu, keď je všetko stratené, nájdeš skoro v každom filme, na ktorý sa teraz v jari pôjdeš pozrieť. Dôvodom je, že to zvyšuje dramatické napätie, ale tiež je to v tom príbehu, lebo sa s tým vie stotožniť tak veľa ľudí.

Spomínam si na tri také obdobia v mojom živote, v ktorých som mal pocit, akoby bolo všetko stratené. Dve z nich sa pritom stali v priebehu toho istého roka.

Keď sa však ohliadnem späť, priebeh toho roku ma vyformoval viac, než ktorýkoľvek iný. Som v každom ohľade lepším človekom, pretože som pretrpel tú bolesť.

Teraz som menej cynický.

Mám lepšiu pracovnú morálku, robím lepšie rozhodnutia a mám silnejšiu vieru. To celé kvôli tomu, že som raz stratil všetko.

Zatiaľ čo momenty, keď v živote stratíš všetko, môžu byť bolestivé, môže to byť na niečo dobré. V Písme nie je veľa hlavných postáv, ktoré by v nejakom bode svojho života všetko nestratili. A hovorím o tých najhrdinskejších postavách. Mária stratila svoju reputáciu. Jób prišiel o svoje zdravie a peniaze. Pavol prišiel o svoju pozíciu v spoločnosti, nehovoriac o jeho živote. Mojžiš takmer prišiel o rozum.

A zoznam pokračuje.

Ak prídeš do štádia svojho života, keď máš pocit, že si stratil všetko, možno si presne tam, kde ťa Boh chce mať.

Trik, ktorý ma cez to previedol (a naučil som sa to až pri tej tretej životnej situácii, keď som stratil všetko), bolo spýtať sa samého seba, čo som sa naučil, kým som ešte trpel.

Tretia strata bola podnikateľským neúspechom , takže som sa stále sám seba pýtal, ako mi tá strata poslúžila.

A poslúžila mi mnohými spôsobmi.

Zbavilo ma to mojej závislosti na majetku a statuse, naučilo ma to viesť lepšie svoj biznis, pokorilo ma to a pomohlo mi to stať sa disciplinovanejším v práci.

Psychológ Viktor Frankl povedal, že keď nájdeme v našom utrpení perspektívu vykúpenia, prestane byť utrpením. Verím, že je to pravda.

Boh používa čas, keď si stratil v živote všetko, na svoje vlastné zámery.

A keď sa podriadime jeho zámerom, môže byť každá smrť vykúpená. On je toho žijúci dôkaz.