Preskúmajme svoje cesty

Manželka, ktorá miluje svojho manžela, túžobne čaká na jeho návrat.

Pridlhé odlúčenie je polovičatou smrťou jej duše. Rovnako duše, ktoré veľmi milujú Spasiteľa, musia vidieť Jeho tvár. Neznesú, že je preč na vrchoch béterských a nemajú s Ním spoločenstvo. Vyčítavý pohľad, zdvihnutý prst sú bolestné pre milujúce deti, ktoré sa boja uraziť ich láskavého otca a tešia sa jeho úsmevu. Milovaný, kedysi to bolo takto s tebou. Slovo Písma, pohrozenie, dotyk palice súženia a šiel si k Otcovým nohám, nariekajúc: „Daj mi poznať, prečo vedieš spor so mnou!“ Je tomu tak i teraz?

Či sa neuspokojíš zďaleka nasledovať Krista?

Či s hrôzou prijímaš, keď sa tvoj Pán vzdiali? Či dokážeš zniesť, že tvoj Milovaný kráča opačným smerom ako ty, pretože ty kráčaš opačným smerom ako On? Oddelili ťa tvoje hriechy od tvojho Boha a tvoje srdce je pokojné?

Dovoľ mi varovať ťa láskavo, pretože je bolestné, ak dokážeme spokojne žiť bez prítomnej radosti z pohľadu na Spasiteľovu tvár. Nech cítime, aká zlá vec to je — malá láska pre nášho umierajúceho Spasiteľa, malá radosť z Ježiša, malé spoločenstvo s Milovaným! Držme pravý pôst v našich dušiach, zatiaľ čo smútime nad tvrdosťou našich sŕdc. Neprestávaj smútiť! Pamätaj, kde si prijal spasenie. Hneď choď ku krížu. Tam, jedine tam nájdeš občerstvenie duše. Bez ohľadu na to, akým tvrdým, bezcitným, mŕtvym si sa stal. Poďme znovu v našich handrách, chudobe a chyťme sa kríža. Pohliadnime do tých vyhasínajúcich očí, okúpme sa v prameni naplnenom krvou — to nás privedie k našej prvej láske.

To obnoví jednoduchosť našej viery a jemnosť nášho srdca.