Prichádza prvý, odchádza posledný, smeje sa najhlasnejšie

C. S. Lewis rád citoval anglického spisovateľa Samuela Johnsona (1709 — 1784), ktorý raz povedal: „Ľuďom treba veci skôr pripomínať, než ich poučovať.“ Lewis aj Johnson verili, že ľudia často majú vedomosti, ktoré potrebujú; len ich im treba vo vhodnom čase pripomenúť.

Zistil som, že to platí najmä v súvislosti so zbožnou mužnosťou. Potrebujem včasné pripomenutia, ktoré mi pomôžu naplniť moje povolanie manžela a otca, priateľa a brata. A Božie slovo nás, našťastie, nasmeruje ku každodennému a nevyhnutnému pripomenutiu toho, čo znamená byť zbožným mužom. Nájdeme ho v Žalme 19:4–5:

„Na nich [nebesách] postavil slnku stan,

ono vychádza ako ženích zo svojej izby,

teší sa ako hrdina, že pobeží dráhou.“

Týmito slovami nás Dávid vyzýva posvätiť našu predstavivosť tým, že sa na slnko budeme pozerať zbožnými očami.

Ženích a bojovník

Slnko, ktoré sa pohybuje po oblohe, Dávidovi niečo pripomína. Ten jas už niekedy videl. Potom si spomenie na svadobný deň svojho blízkeho priateľa a spojenie je na svete — slnko je ako ženích.

Tí z nás, ktorí sa zúčastňujú na moderných svadbách, vedia, že keď sa začne svadobný pochod, všetky oči sa obrátia do zadnej časti miestnosti, aby videli krásnu nevestu, oblečenú v bielom. Múdry svadobčan sa však pozrie aj k oltáru, kde ženích čaká s dychtivým očakávaním a radosťou. Krása jeho nevesty sa odráža v jase jeho tváre. Je to ten pohľad, ktorý si Dávid pamätá, keď vidí, ako ráno vychádza slnko.

Dávid však neprestáva hľadať. Opäť uvažuje o slnku a pripomína si Jóšéba-Bašebeta, jedného zo svojich udatných mužov, ktorý beží do boja so zdvihnutou kopijou a planúcimi očami, pretože robí to, na čo bol stvorený (2. S 23:8). Bojovník je silný a radostný, pretože ochraňuje svoj ľud silou a zručnosťou, ktorú nadobudol.

Takže slnko je ako ženích a ako mocný muž. Obaja sú obrazmi božskej mužnosti — ženích a bojovník, milenec a vojak. Oba obrazy nás smerujú k povolaniu muža vo vzťahu k jeho ľudu. Jeden nás smeruje dovnútra, ako sa muž teší zo svojej ženy (a tým aj zo svojich detí a zvyšku svojho ľudu). Druhý obraz nás smeruje von, ako muž chráni svoj ľud pred vonkajšími hrozbami. Čo znamená, že slnko je stále prítomnou pripomienkou toho, čo znamená byť zbožným mužom: veselým, víťazným, žiariacim radosťou a cieľom, pripraveným bojovať, krvácať a zomierať za tých, ktorých miluje.

Vážnosť muža

Keď sa zahľadíme na tento obraz, uvidíme vážnosť, ktorá je základom zrelej mužnosti. Viaceré najnovšie kresťanské knihy o mužnosti zdôrazňujú dôležitosť gravitas pre zbožných mužov. Michael Foster a Dominic Bnonn Tennant definujú gravitas ako váhu mužskej prítomnosti (It’s Good to Be a Man/Je dobré byť mužom, str. 141). Je to dôstojnosť a česť, ktoré priťahujú ľudí na jeho obežnú dráhu (podobne ako Slnko usmerňuje planéty podľa svojej hmotnosti).

„Bázeň pred Pánom dodáva duši muža váhu, robí ho pevným, stabilným a vytrvalým.“  

Gravitas pramení čiastočne zo zručnosti a kompetentnosti muža a čiastočne z jeho triezveho zmýšľania a sebadôvery. Kompetentný a sebavedomý muž upúta pozornosť podobne ako slnko, ktoré si razí cestu po oblohe. Ale v konečnom dôsledku skutočná gravitas pochádza z bázne pred Pánom. Bázeň pred Pánom dodáva duši muža váhu, robí ho pevným, stabilným a vytrvalým, mužom, ktorý nie je zmietaný vetrom náuky alebo telesnými vášňami.

Ako však ukazuje Žalm 19, gravitas je len jednou časťou rovnice. Radosť dotvára celý obraz. Nestačí len prevziať iniciatívu a zodpovednosť za seba a za druhých. Zbožný muž beží svojou cestou s radosťou.

Radosť muža

Jeden z mojich najobľúbenejších obrazov mužnosti pochádza z knihy Kôň a jeho chlapec od C. S. Lewisa. Kráľ Luna hovorí svojmu synovi Korovi, čo znamená byť kráľom.

„Byť kráľom totiž znamená byť prvý v každom trúfalom útoku, posledný pri každom zúfalom ústupe, a ak na krajinu padne hlad, čo sa za zlých liet občas stáva, obliekať si najradostnejšie šaty a veseliť sa pri chudobnejšom jedle, ako majú všetci ostatní.“ (str. 224)

„Biblická mužnosť krváca a obetuje sa s neprekonateľnou radosťou.“

Prichádza prvý, odchádza posledný, smeje sa najhlasnejšie. Tu je kompetencia a sebadôvera — iniciovanie, riskovanie a znášanie bremien za iných. Tu je kráľ, ktorý pestuje svoju silu pre Božie poslanie a dobro druhých. A to všetko robí s odvahou v srdci a zjavným smiechom v duši. Biblická mužnosť krváca a obetuje sa s neprekonateľnou radosťou.

Vážnosť aj radosť sú nevyhnutné. Bez vážnosti sa radosť mení na triviálnosť. Bez radosti sa vážnosť mení na pochmúrnosť. Spolu sú silnou kombináciou, ktorá inšpiruje ostatných, vytvára spoločenstvá a rozširuje vplyv muža vo svete.

Na čo poukazujú tieto obrazy

Žalm 19 zobrazuje slnko ako nádherný obraz pravej mužnosti. Pre Dávida však slnko nepriťahuje našu myseľ len k ženíchovi a silákovi, k milencovi a bojovníkovi. Viac ako to, slnko priťahuje našu myseľ smerom nahor, k nádhere a majestátu Stvoriteľa. „Nebesá rozprávajú o sláve Božej“ (Ž 19:2). Slnko nám pripomína krásu mužnosti a zároveň ukazuje Božiu slávu.

Viac než to, tieto pripomienky poukazujú na Ježiša. On je základom a cieľom mužnosti. Každá skutočná vážnosť a radosť pochádzajú od Neho. On je ten, ktorý nás zmieruje s Bohom, takže napriek nášmu hriechu a hanbe žijeme pod úsmevom šťastného Otca, ktorý nám hovorí: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo“ (Mt 3:17).

Ježiš je náš starší brat, prvorodený z mŕtvych, náš vzor a príklad, ktorý bežal svoj beh pre radosť, ktorá mu bola určená. Je to dokonalý silák — bojovník, ktorý zabil draka, aby získal dievča. Je ženíchom, ktorý sa veľmi teší zo svojej nevesty a ktorého tvár je ako slnko žiariace v plnej sile. A každý deň spôsobuje, že slnko vychádza a pripomína nám, kto je On a kým máme byť my.