Prvý bozk — otázky a odpovede

Počul som niektorých kresťanov, ako naliehajú na svoje deti, aby s prvým bozkom počkali do manželstva. Zdá sa mi to dosť nerealistické. Čo si o tom myslíte?

Dennis: Myslím si, že je to nereálne. Ale rád by som sa spýtal rodiča: O.K., vzhľadom k súčasnej kultúre, ako sa musí posunúť cieľ, aby to bolo realistické? Zdá sa mi, že to, k čomu nás Boh povoláva nie je realistické alebo nerealistické, ale je to biblické. Počkať s prvým bozkom do manželstva nie je biblický názor. Namiesto toho nám Biblia hovorí, že ako rodičia máme strážiť morálnu čistotu našich detí a pomôcť im robiť múdre rozhodnutia, ktorými by si chránili srdcia od všetkého, čo by ich mohlo viesť k experimentovaniu so sexom pred manželstvom.

Barbara: Myslím si, že časťou problému rodičov je ich idealizovaná predstava o vzťahoch na základnej, strednej či vysokej škole. Chcú, aby ich deti chodili na diskotéky a na rande a robili všetky zábavné veci, ktoré sú súčasťou dospievania. Nechcú to svojim deťom odoprieť a počítajú aj s nejakým fyzickým kontaktom, o ktorom si však myslia, že je úplne nevinný. Navonok to vyzerá neškodne, ale mnohí rodičia si neuvedomujú, že ich deti môžu mať veľký problém zastaviť sa pri tom.

Dennis: Čo je reálnym štandardom, ktorý má byť výzvou pre vaše deti? Zdá sa mi, že keď mladí ľudia začnú s bozkávaním, často to pohne ich emóciami, vášňou a sexuálnymi túžbami. Otázka, ktorú mladým ľuďom kladiem je: „V ktorej chvíli sa obyčajný bozk medzi chlapcom a dievčaťom stáva bozkom so sexuálnym podtónom?“ Moja odpoveď je: „V nanosekunde.“

Kde bude tá hranica? Budete od nich chcieť, aby hranica bola v strede bozku pred tým, než uplynie nanosekunda a pred tým, než sa obyčajný bozk zmení na vášnivý bozk? Alebo ich v prvom rade budete viesť k tomu, aby sa vyhli okolnostiam, ktoré ich vedú k vášnivému bozku?

Barbara: Viem, že väčšina teenagerov nepovie svojmu dievčaťu alebo chlapcovi: „Teším sa na náš pekný ľahostajný bozk, ktorý nevzbudí žiadnu vášeň.“ Nepoznajú rozdiel.

Oboznámili ste vaše deti s týmto štandardom. Neprevracali oči, keď ste s nimi o tom rozprávali?

Barbara: Áno, spočiatku áno. Mladšie z detí to prijali pekne, pretože videli príklad na ich starších súrodencoch. Ale ich rovesníci by asi povedali, že sme totálne mimo reality, pretože to nie je bežné. Počas vyššej základnej a strednej školy je každý popárovaný. Pre páriky je normálne zavesiť sa jeden na druhého.

Dennis: Je dôležité poznamenať, že nie sme voči našim deťom formálni. Neurčili sme žiadne tvrdé pravidlá a tresty, ku ktorým by došlo, ak by nás neposlúchli v tejto záležitosti ohľadom prvého bozku. Jednoducho im ponúkame vysoký štandard. Avšak, čo urobia, je na nich. Vyberú si svoj vlastný štandard, ale ako rodičia im chceme pri premýšľaní o tomto výbere pomôcť.

Tento štandard by sme mohli prirovnať k tréningu kvôli zlatej olympijskej medaile. Atlét prinesie všetky možné obete, len aby dosiahol svoj cieľ. Nie je v tom rozdiel. Avšak pre dosiahnutie cieľa je dôležité to, aby tento cieľ dieťa prijalo, aby to bol jeho cieľ, nie váš. Radosť, ktorú dosiahnutie tohto cieľa prinesie počas tvojho svadobného dňa bude obrovská, pretože získaš niečo, čo je vzácne a nezvyčajné pre našu kultúru.