Reptajúca poslušnosť

Keby ste napomínali poslušný ľud, pred akými pokušeniami by ste ho vyzvali, aby sa chránil? Väčšina z nás by pravdepodobne zdôraznila nebezpečenstvo pýchy a bohorovnej spravodlivosti. A urobili by sme správne.

V Liste Filipským sa Pavol obracia na poslušný ľud. Na rozdiel od Galaťanov alebo Korinťanov im Pavol nepíše, aby ich pokarhal a napravil podstatné nedostatky a chyby. Okrem napomenutia niekoľkých rozhádaných žien tu nie je ani náznak: „Ó, nerozumní Galatskí!“ (G 3:1) alebo: „Či nie ste telesní a nestýkate sa príliš ľudsky?“ (1. K 3:3) Namiesto toho Pavol Filipským hovorí: „Ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti“ (F 2:12). Filipania sú poslušní ľudia.

Ako ich teda Pavol napomína? V čom vidí kľúčové nebezpečenstvo pre tento poslušný ľud?

„Všetko čiňte bez reptania a bez pochybovania, aby ste boli bez úhony a úprimní, bezvadné deti Božie uprostred tohto prevráteného a skazeného pokolenia, v ktorom sa javíte ako jasné hviezdy vo vesmíre. Zachovávajte slovo života, aby mi bolo chválou v deň Kristov, že som nebežal nadarmo a nenamáhal sa nadarmo.“ (F 2:14–16)

Reptanie a hádky

Hlavným pokušením pre poslušných je reptanie a hundranie v poslušnosti. Preto Pavol hovorí, aby sme všetko robili bez reptania a sporov, bez hundrania a sťažovania, bez trucovania a hádok, bez fňukania a odvrávania. Pokušením pre poslušný ľud je ponúknuť frustrovanú, reptajúcu poslušnosť.

„Hlavným pokušením pre poslušných je reptanie a hundranie v poslušnosti.“

Inými slovami, Pavol jasne hovorí, že je dôležité to, ako poslúchame. Záleží na duchu, ktorý sa skrýva za našimi činmi. Božím štandardom a očakávaním od nás nie je len poslúchať. Je to poslúchanie naplno, hneď a s radosťou. Najviac ako vieme, hneď a s radostným srdcom.

To znamená, že čiastočná poslušnosť je neposlušnosť. Oneskorená poslušnosť je neposlušnosť. A reptajúca poslušnosť, podráždená a frustrovaná poslušnosť je neposlušnosť. A pre nás je veľmi dôležité, aby sme túto pravdu vtlačili do zákutí našich životov.

Konfrontovanie neochoty

Každý z nás má vo svojom živote rôzne zdroje ťažkostí a frustrácie. Môže to byť šéf alebo kolega. Môže to byť tón hlasu alebo nepríjemný zvyk vášho partnera, dieťaťa, rodiča, súrodenca alebo priateľa. Môže to byť hlboká nesplnená túžba, napríklad túžba po manželstve.

Ako často sa vám stáva, že sa pokúšate poslúchať Boha a pritom hundrete a reptáte nad ťažkosťami? Ako často sa vo vašej poslušnosti objavuje nejaké zadrhnutie, povyšovanie alebo sebaľútosť? Akoby sme si hovorili: Urobím správnu vec, ale moju poslušnosť bude sprevádzať dosť neochoty a reptania, aby každý vedel, čo ma to stojí.

A teda, niektorí z nás reptajú priamo na Boha. „Prečo mi to robí?“ Alebo reptáme na okolnosti, pričom pohodlne „zabúdame“ na pravdu, že do nášho života všetko prichádza z Jeho ruky. Iní z nás reptajú na ľudí. Svoje sťažnosti na Boha maskujeme tým, že ich zameriavame na ľudí okolo nás. A máme na to najrôznejšie logické vysvetlenia: „Ja nereptám na Boha, ja len úprimne hovorím o zlyhaniach a hriechoch iných ľudí.“

To je presne to miesto, kde musíme zatlačiť. Je dôležité rozlišovať verné vzdychanie od bezbožného reptania, lamentovanie od trucovania. Nariekanie a lamentovanie môže byť dobré a správne. Môžu byť vernou odpoveďou na skutočnú bolesť. Čo ich teda odlišuje od reptania a hriešneho sťažovania? Často je to úprimnosť. Prinášame bolesť priamo Bohu alebo prichádza bokom ako sťažnosti na Božiu múdrosť zamaskované za postrehy o iných ľuďoch?

Kľúčovou otázkou tu je: kam ide bolesť? Prinášate ju Bohu ako súčasť toho, že sa mu úplné obetujeme? Alebo sa dusí na nízkom stupni varu vo vašej duši a vychádza von v podobe frustrovanej služby a mrzutej poslušnosti?

Šomranie v manželstve

Túto pravdu môžeme pretaviť do našich manželstiev. Jednoducho povedané, reptajúca poslušnosť je zabijakom manželstva. Hundranie odhaľuje, že ste v pasci porovnávania a že sledujete skóre. Kto z nás má ťažšiu prácu? Kto sa viac obetoval? Reptanie a sťažovanie je výplodom sebaľútosti, tej rafinovanej a zákernej formy sebectva.

A niekedy takúto sebaľútosť používame ako nástroj manipulácie. Svoje obete používame ako zbraň, aby sme dosiahli svoje. Svojím sťažovaním sa snažíme ovládať druhých. Uvedomujeme si to, keď sme terčom manipulácie my. Vieme, že sa nás niekto snaží ovládať tým, že sa začne ľutovať. A mali by sme si pri tom klásť ťažké otázky: Priviedla nás niekedy takáto manipulácia hlbšie do radostného spoločenstva s reptajúcim? Vyvolala niekedy vďačnosť a radosť, o ktoré sa údajne usilovala? Samozrejme, že nie.

Ale vidieť takéto manipulatívne reptanie u nášho partnera je tá jednoduchá časť. Ťažšie je rozpoznať to v sebe, odstrániť brvno z vlastného oka a správať sa k druhým tak, ako chceme, aby sa správali k nám.

Spýtajte sa teda sami seba: „Ako som na tom s manželskou poslušnosťou? Ako sa mi darí plniť manželské sľuby? Byť tu jeden pre druhého, v zdraví a chorobe?“ Manželia, ako sa vám darí viesť a milovať? Manželky, ako sa vám darí ctiť a poslúchať? Aký duch sa skrýva za vašou poslušnosťou? Reptajúci a pochybujúci? Alebo radostný a vďačný?

Je vo vašom úsilí milovať a darovať sa vášmu partnerovi nejaká prekážka? Stáva sa vám, že si pri umývaní riadu mrmlete popod nos alebo sa sťažujete priateľom na svojho manžela či manželku? Poukazujete na chyby toho druhého? Alebo si navzájom rýchlo odpúšťate? Budú vás a vášho manžela do ďalšieho týždňa sprevádzať záznamy o krivdách z minulého týždňa?

Frustrovaní v rodinách

Môžeme to rozšíriť a aplikovať na rodinu a rodičovstvo. Ak ste otec, pozrite sa na tento scenár. Ste v jednej miestnosti a na niečom pracujete. Môže to byť vaša práca alebo niečo zo zoznamu úloh od vašej manželky. Z druhej miestnosti počujete, ako vypukne hádka. Alebo počujete, ako vaše deti odvrávajú vašej manželke. A vy chvíľu počúvate, či sa to vyrieši samo. A ono sa to nevyrieši.

A tak teraz musíte prerušiť prácu a ísť to riešiť. Ste hlavou rodiny a vašou povinnosťou je napomínať, napraviť a vychovávať. Rozhodli ste sa, že budete poslúchať Boha. Ale bude vaša poslušnosť žiariť? Vstúpite do veľkého neporiadku hriechu a prinesiete ďalší hriech? Pretože reptajúca poslušnosť, frustrovaná poslušnosť a podráždená poslušnosť je neposlušnosť.

Ako rodičia sme povolaní vychovávať svoje deti v kázni a výchove Pána, v učení a napomínaní Krista. Plníme túto úlohu s radosťou a potešením v srdci? Robíme ju zo srdca ako nášmu Pánovi? Alebo sa pravidelne podráždene pýtame: „Koľkokrát ti mám pripomenúť, aby si si upratal izbu alebo vyniesol odpadky?“ Ale koľkokrát musí Boh pripomínať nám, aby sme s radosťou viedli svoje deti, aby sme pre nich boli jeho úsmevom?

To isté platí aj pre naše deti. Deti, ctíte a poslúchate svojich rodičov ako najviac viete, hneď a so šťastným srdcom? Alebo počkáte s poslušnosťou, kým vám rodičia najprv odpovedia na všetky vaše otázky? Prichádza vaša poslušnosť s odvrávaním?

Radosť zo všetkého

Mohli by sme pokračovať. Prejavujeme pohostinnosť bez reptania (1. Pt 4:9)? Väčšina z nás má dostatok spoločenského taktu, aby sme sa vyhli reptaniu na hostí, ale neprechovávate kvôli všetkej svojej práci nevraživosť a zatrpknutosť voči svojmu manželovi (alebo manželke) alebo svojim deťom? Máte nad ostatnými výhodu? Pristihli ste sa pri tom, že si myslíte: Nikto si neváži, čo všetko robím. Nikto neocení, koľko vecí zvládam, koľko času venujem tomu, aby bolo všetko výnimočné?

„Musíme si uvedomiť jednoduchú pravdu: Boh miluje radostného darcu, nie reptajúceho.“

Samozrejme, tým nechceme ospravedlňovať nevďačnosť a sebectvo iných. Nesmieme však používať zlyhania druhých na ospravedlnenie vlastnej neposlušnosti. Existuje rozdiel medzi riešením hriechu a reptaním nad neriešeným hriechom. A rozdiel je aj medzi priamym riešením hriechu a pasívno-agresívnym reptaním nad hriechom. Robíme všetko bez reptania a sťažovania?

Nakoniec si musíme uvedomiť jednoduchú pravdu: Boh miluje radostného darcu, nie reptajúceho. Miluje veselú poslušnosť, nie reptajúcu a sťažujúcu sa poslušnosť. Takáto poslušnosť, najmä keď sú veci ťažké, je pre nás signálom Božej milosti, znamením, že v nás pôsobí a vytvára poslušnosť, ktorá žiari, poslušnosť, ktorá robí apoštolov hrdými a Boha šťastným. Keď teda poslúchate, robte to naplno, hneď a so šťastným srdcom.