Šalamúnove finančné lekcie

Biblia hovorí, že Šalamún bol najbohatším a najmúdrejším mužom, aký kedy na zemi vôbec žil (1. Kráľovská 4,31). Myslím, že toto sú pre každého dostatočné odporúčania na to, aby sme mohli od neho prijať nejaké rady ohľadom peňazí.

Viem, že sa neustále vedú debaty o tom, či autorom knihy Kazateľ bol skutočne Šalamún — tak len pre prípad, že nie, môžeme použiť aj alternatívny názov článku: Finančné lekcie niekoho múdreho :-).

Peniaze nedokážu život naplniť

• Kto miluje peniaze, nenasýti sa peňazí; ani dôchodkov ten, kto miluje bohatstvo.

Kazateľ 5:9

Láska k peniazom je nebezpečná vec. Mnohí ľudia strávia celý svoj život naháňaním sa za peniazmi, a jediná vec, ktorá ich vie naozaj zamestnať je vymýšľanie spôsobov, ako sa k nim dostať. Takíto ľudia veria, že potom konečne nájdu v živote uspokojenie. Mýlia sa. V skutočnosti ho nenájdu. Jedine Boh môže naplniť ľudský život. Ak hľadáme pocit naplnenia v šťastnom manželstve, honosnej vile, kôpke peňazí v banke alebo vo vytúženom dôchodku, míňame sa cieľa. Je zaujímavé, že ak prestaneme svoj zrak upierať len na peniaze a na to, čo všetko si za ne môžeme a potrebujeme kúpiť, zrazu sa začnú v našom živote samé od seba objavovať. Len tak. Myslím, že toto je podstata princípu, opísaného v Matúšovi: „Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, a všetko toto bude vám pridané.“

Rozdeľte svoje investície

• Daj podiel siedmim, ba ôsmim, veď nevieš, aké nešťastie môže prísť na zem.

Kazateľ 11:2

Podľa mňa vyplývajú z tohto verša dve veci: po prvé — Šalamún ustanovuje rozdeľovanie peňazí ako základný rámec narábania s nimi. Po druhé — páči sa mi, ako to vyvážil: vezmi si so sebou do košíka sedem, osem vajec; nie jedno — lebo keby sa náhodou ukázalo, že je pokazené, nič z neho mať nebudeš — no ani dvesto miniatúrnych vajíčok — lebo tak malé vajíčka každé osve nie sú ničoho hodné. Pretlmočené do jazyka financií, ak by sa niektorej z tých vašich dvesto miniatúrnych investícií aj „zadarilo“, ako celok by to malo len veľmi malý efekt. Na druhej strane, ak by vašich investícií bolo, povedzme, sedem a niektorá z nich by skutočne vyšla, malo by to patričný efekt.

Ten správny čas neexistuje

• Kto pozoruje vietor, nebude nikdy siať, a ten, kto hľadí na oblaky, nebude žať.

Kazateľ 11:4

Myslím, že hlavným dôvodom, prečo niektorí stále len čakajú na správny čas niečo podniknúť je ten, že čakajú na chvíľu, keď nebude hroziť žiadne riziko. Je to pre nás ľudí prirodzené, že chceme eliminovať nebezpečenstvo už v zárodku. Avšak, nezáleží na tom, ako veľmi sa budeme snažiť; nikdy nebudeme schopní riziko úplne odstrániť. Kedykoľvek sa rozhodneme niečo spraviť, určitá miera rizika tam bude, to však nie je dôvod pre to nič nerobiť. Či už je to nástup do novej práce, rozhodnutie spraviť prvý krok na zbavenie sa dlhov, zlozvykov alebo čohokoľvek iného, dôvodov prečo nezačať bude stále dosť. Vystúpte z radu absolútnej bezpečnosti a uvedomte si, že ten správny čas je práve teraz.

Pracujte múdrejšie, nie ťažšie

• Keď železo otupie, a človek si nenabrúsi ostrie, musí vynaložiť väčšiu silu.

Kazateľ 10:10

Takto Steven Covey nazýva siedmy návyk vo svojej publikácii 7 Habits of Highly Effective People (Sedem návykov vysoko efektívnych ľudí). Hovorí tomu tiež „ostrenie píly“. Niekedy je oddych tou najlepšou vecou, ktorú môžeme pre progres vo svojej práci spraviť. Aj keď sa to na prvý pohľad zdá byť v úplnom protiklade s tým, čo cítime, že by sme mali robiť, veľmi často to tak nie je. Oddychom sa výrazne skvalitňuje čas, kedy pracujete. Ľudia riadiaci sa týmto princípom už dávno pochopili, že niekedy je 6 hodín práce, ktorým predchádzal dostatočný odpočinok, oveľa efektívnejších, než 10 hodín bez neho.

Toto je jedna z vecí, ktoré som sa na vlastnej koži učil počas svojho štúdia. Pokojne som strávil nad nejakou úlohou 4 hodiny, hoci som vedel, že sa tá istá práca dá efektívnejšie spraviť za dve. Chodil som ako mátoha bez kvalitného spánku, pretože som vždy mal „lepšie veci na práci, než je spanie.“ Samozrejme, výsledok sa prejavil — v podobe zbytočne predĺženej, neefektívnej práce.

Najviac som sa v tejto veci posunul vpred vtedy, keď som sa začal pýtať sám seba: Pracujem ťažko, alebo múdro? Tieto dve veci sa síce navzájom nevylučujú, ak sa však sústredíme len to — pracovať ťažko, bez premýšľania nad tým, či používame tú najefektívnejšiu metódu, veľmi pravdepodobne mrháme svoj čas s tupou sekerou.