Satan číha na trpiacich

Nepriateľ tvojej nádeje a tvojho šťastia loví s úplne rovnakým inštinktom. Chladnokrvne, s krvilačným hladom po tých, čo sú slabí alebo trpia. „Diabol obchádza ako revúci lev, hľa-dajúc koho by zožral“ (1. Pt 5:8). A keďže je prefíkaný, medzi trpiacimi trávi veľa času. Striehne a čaká, kedy by mohol svojimi klamstvami zničiť tých krehkých a zraniteľných.

Škola utrpenia

Peter poznal pocit, keď diabol útočí v najťažších chvíľach, človek lapá po dychu a je ob-kľúčený pokušením, keď nemá silu vzoprieť sa a boj prehrá. Keď išiel Ježiš zomrieť, opustil ho a zaprel nie raz, ale trikrát (Lk 22:60). Ako nejaký zranený či chorý srnček zúfa-lo utekajúc pred pumou, sa kedysi sebaistý a neohroziteľný Peter stáva bezbrannou ko-risťou.

No pred ukrižovaním sa Ježiš za Petra modlil, aby jeho viera obstála a jeho služba povsta-la z prachu porážky a strachu.

„Šimon, Šimon, ajhľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu; ale ja som prosil za teba, aby tvoja viera nezanikla. A ty časom, až sa obrátiš, utvrdzuj svojich bratov.“ (Lk 22:31–32)

A tak ten istý Peter, ktorý sa v strachu skrýval pred slúžkou popierajúc, že Ježiša vôbec nepoznal (Lk 22:56), bol neskôr pre svoju vieru sám ukrižovaný. A skôr, než hrdinsky zomrel a tým skutkom dokázal svoju lásku pre Krista, napísal list všetkým trpiacim kresťa-nom.

Peter pochopil, že Satan miluje striehnuť na trpiacich, ale pochopil aj to, že Boh nás vy-zbrojil, aby sme bojovali dobre, dokonca aj keď sme v súžení, bolesti či slabosti. Boh do našich krehkých sŕdc zasial neporaziteľné pravdy a ďalej stráži našu vieru svojou ne-smiernou silou (1. Pt 1:4–5). Tu je päť právd, ktorým musíme veriť aj keď sa nachádzame v údolí, a to proti všetkým klamstvám, ktoré do tmy ukryl Satan.

1. Všetko utrpenie raz skončí.

Ako človek, ktorý spoznal utrpenie, píše Peter svojim bratom a sestrám, ktorí budú pre svo-ju vieru v Ježiša trpieť tiež (1. Pt 4:12–13). Bolestné chvíle života — nech už prídu akokoľ-vek — sú tie, kedy sme najnáchylnejší pochybovať o Bohu a ísť svojou vlastnou cestou. Satan hovorí:

Boha netrápi tvoje utrpenie.
Boh s tým nemôže aj tak nič urobiť.
Ťažkosti, nešťastie, problémy nebudú mať nikdy konca.

No Peter píše: „Pokorte sa teda pod mocnú Božiu ruku, aby vás časom povýšil.“ (1. Pt 5:6). „… Hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania“ (1. Pt 1:6), aj keby to trvalo po zvyšok vášho života. A čoskoro vás Boh pozdvihne („povýši“) z týchto ťažkých okolností do jeho bezpečnej a prekypujúcej prítomnosti už navždy, ďaleko od všetkého, čoho ste sa báli a čo ste trpeli v tomto veku (pozri aj Rim 8:16–18 a Jk 4:10). On uzdraví každú ranu, vráti každú stratu a zotrie každú slzu (Zj 21:4).

Namiesto toho, aby sme na naše utrpenie reagovali  rozhorčením a v pýche, svet šokuje-me našou trpezlivou a až radostnou pokorou. Nasledujeme Ježiša, ktorý „Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži,“ (Heb 12:2) — „ponížil sa a stal sa posluš-ným až na smrť“ (Flp 2:8). Pretrpel to všetko poznajúc potešenie byť v nebeskom objatí a oddelený pre Boha.

2. Boh je schopný vás nie len ochrániť, ale On sa o vás aj stará.

Ako vyzerá pokora uprostred ťažkostí a bolesti? „Pokorte sa teda . . . Na Neho uvaľte všet-ky svoje starosti, lebo On sa o vás stará“ (1. Pt 5:6–7). Namiesto toho, aby sme zavalili Bo-ha naším trápením, pokora mu odovzdáva každý nepokoj s láskou a s dôverou. Pokora sa k Bohu odmieta správať, akoby bol nejakým nekompetentným či nepríjemným šéfom, ale prichádza k Nemu, dokonca i v trápení, ako k Otcovi, ktorý s nami súcití a záleží Mu na nás.

Ježiš hovorí: „Pozrite vtákov nebeských: ani nesejú, ani nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl, a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste omnoho viac ako oni?“ (Mt 6:26). Ak sku-točne veríme, že Boh, ktorý všetko stvoril, má všetko poruke a miluje nás ako dobrý Otec, tak by sme Mu v Jeho vôli neodporovali, ani keď prichádzajú ťažkosti.

3. Naše utrpenie v tomto živote nám pripomína, že vedieme boj.

Peter ďalej hovorí: „Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral“ (1. Pt 5:8). Všetky veci, ktoré by nás mohli pokúšať, aby sme po-chybovali o Bohu a o Jeho dobrote, nás majú zaviesť k Nemu bližšie, aby sme uvideli, že za naše životy bojuje obrovský duchovný boj. Silný, neúprosný a prefíkaný nepriateľ ide po vašom živote.

Ako skúsený veterán v životnom boji Peter trocha skôr písal: „Milovaní, napomínam vás ako cudzincov a hostí, aby ste sa zdržiavali telesných žiadostí, ktoré bojujú proti duši.“ (1. Pt 2:11). Keď prežívame sklamanie alebo smútok, Boh z nás striasa našu samoľúbosť a naše nároky, aby v nás prebudil porozumenie hlbším a dôležitejším realitám života než sú okolnosti, v ktorých sa práve nachádzame.

4. Aj keď sa cítite, akoby ste trpeli sami, nikdy nie ste sám — sama.

Nachádzate sa v boji, ale sami nie ste. Boh je s vami a záleží Mu na vás (1. Pt 5:7) — a Peter ešte hovorí: „Vzoprite sa mu (diablovi), pevní vo viere, a vedzte, že takéto isté utrpe-nia sú údelom vášho bratstva po celom svete!“ (1. Pt 5:9). Bojujte proti klamstvám Satana a vedzte, že idete zároveň s armádou ďalších veriacich.

Možno vo vašom bezprostrednom okolí nepoznáte nikoho, kto trpí rovnakým spôsobom ako vy, ale vo svete a v dejinách medzi kresťanmi nie ste sami. Boh sa o nich staral a chce, aby ste vedeli, že sa bude starať aj o vás. A hoci tie potreby, ktoré okolo seba vidíte, nie sú rovnaké ako ich, sú skutočné, a často krát veľké a náročné. Bojová stratégia pre kresťanskú komunitu v boji, ktorá má takéto potreby a trpí, znie takto: „Jedni druhých bre-mená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.“ (Ga 6:2).

Nekonečné Božie bohatstvo a moc prinesú slabému a trpiacemu Božiemu ľudu neutícha-júci súcit a starostlivosť, keď sa stretne pri Božom slove a drží sa ho, a hlavne jeho prísľu-bov.

5. Boh neodstráni iba vaše utrpenie, ale uzdraví aj každú ranu a už navždy obnoví všetko dobré.

Utrpenie vo vašom živote nebude mať posledné slovo. Ak sa s radosťou pokoríte v Božích rukách a pre Jeho plán, On vás čoskoro povýši. V ten deň sa stane toto: „Boh všetkej mi-losti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ!“ (1. Pt 5:10).

Krátko budeme trpieť (krátko v porovnaní s večnosťou), a potom budeme uzdravení z bo-lesti, uspokojení z pohľadu na všetky neistoty, posilnení v každej slabosti a ustanovení v našej plnej sláve naším Bohom. Namiesto našej nešťastnej a bolestnej existencie na ze-mi príde nekonečná skúsenosť najväčšej radosti, akú ste kedy poznali či zakúsili (Ž 16:11).