Sedem jednoduchých modlitieb na každý deň

No aj keď sa pravidelne modlíme, môžeme sa ocitnúť v nebezpečenstve a prísť o plnosť modlitby. Často totiž upadáme do rutiny známych fráz a opakujúcich sa prosieb. Vstávame, odriekame tie isté modlitby a premýšľame, prečo to už tak neprežívame a prečo sa náš život nemení.

Zatiaľ čo prechádzame šedým údolím vyjazdených koľají, mnohí len sklopíme hlavu a dúfame v lepšie časy. Biblia nás však toho učí o modlitbe tak veľa, že by sme nemali mať najmenší problém opustiť toto hluché údolie. Áno, možno poznáme naspamäť Otče náš, no týchto päť veršov nie je jedinou príručkou o modlitbe. Boh pre nás pripravil mnoho rôznych ciest, ktoré vedú preč z modlitebnej rutiny. Napríklad taký Žalm 86. Pozrime sa na sedem jednoduchých modlitieb na každý deň z Dávidovej modlitby.

1. Počuj moju modlitbu

„Naslúchaj, Hospodine, mojej modlitbe a pozoruj hlas môjho úpenia!“ (Ž 86:6)

Dávid napísal celú knihu Bohom inšpirovaných piesní a modlitieb. Predpokladali by sme, že si bude veľmi dobre uvedomovať, že Boh počuje všetky naše modlitby. Aj napriek tomu Boha znovu a znovu žiada, aby ho počúval (Ž 4:2; 17:6; 27:7; 28:2; 30:11 a mnohé ďalšie). Prosíš Boha, aby počúval tvoju modlitbu, alebo len automaticky predpokladáš, že ju vypočuje?

 „Boh nedáva svoju silu na plnenie sebeckých a materialistických snov, no nadprirodzene ťa umocní k službe.“

Keďže nám Pán Boh neustále pomáha, máme tendenciu nevážiť si Ho a považovať Ho za samozrejmosť. Počúvame: „Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a ja ti to dám,“ a pomaličky, priam podvedome, sa začíname domnievať, že Boh je tu na to, aby plnil naše potreby. Vďaka takýmto nárokom sa však z Božích zasľúbení vytráca moc a z našich modlitebných životov miznú zázraky.  

Všemohúci Boh, zvrchovaný a nekonečný Tvorca neba i zeme počúva tvoje modlitby. Nikdy, naozaj nikdy nepovažuj Božie ucho za samozrejmosť. Pamätaj na Jeho svätosť a tvoj hriech a uvedom si, že ťa počúva len a len vďaka Kristovi. Popros Ho, aby si vypočul ešte jednu modlitbu.

2. Spas ma a chráň ma

„Chráň moju dušu, lebo som zbožný, spas svojho sluhu, ktorý dúfa v Teba! Ty si môj Boh. Zmiluj sa nado mnou, Pane, lebo neprestajne volám k Tebe.“ (Ž 86:2–3)

Zoči-voči mnohým nepriateľom Dávid vždy hľadal ochranu a vyslobodenie u Boha. Počas života ho mnohokrát obkľúčili zo všetkých strán, vyhrážali sa mu a rôznymi spôsobmi ohrozovali jeho život. No on mal nádej a istotu v zvrchovanom a nemennom Otcovi na nebesiach (Ž 18:3).

Náš nepriateľ je omnoho nebezpečnejší ako všetci Dávidovi nepriatelia dokopy (1. Pt 5:8). Na každom kroku postavil svojich vojakov (Ef 6:12). Sami sme proti jeho taktikám bezmocní, potrebujeme bojovníka, ktorý sa za nás postaví (Ef 6:11). Boh ťa zachránil a zachraňuje ťa každý jeden deň (1. K 15:2). Boh ťa chráni a zachováva (1. Pt 1:5), no nie bez modlitby (Ef 6:18). Každý nový deň je novou naliehavou prosbou za ochranu:

„Tomu však, ktorý vás môže zachrániť od pádu a nepoškvrnených postaviť s plesaním pred svoju slávu: jedinému múdremu Bohu, nášmu Spasiteľovi v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, sláva, veleba, sila a moc pred všetkými vekmi aj teraz i na všetky veky! Amen.“ (Jud 1:24–25)

3. Daj mi radostné srdce

„Obveseľ dušu svojho sluhu, lebo ja k Tebe, Pane, si ju povznášam.“ (Ž 86:4)

Boh nestvoril ľudí len preto, aby ich zachránil od hriechu, ale aby prekypovali radosťou vo svojom Záchrancovi. Hriech narušil Boží dokonalý plán pre život, hriech tento plán nevytvoril. Ježiš nie je len akousi priepustkou z väzenia, ale aj vstupenkou do večnej radosti z Pána a Spasiteľa. Boh chce zjaviť sám seba, a preto ťa robí šťastným — nielen tým, že ťa raz vezme do neba, ale tým, že ti dáva samého seba.

Boh nám káže, aby sme sa v Ňom radovali (Ž 32:11; L 10:20; F 4:4). Ak ste to už niekedy skúšali, určite dobre viete, že radosť si na seba nedáme ako nejaké tričko alebo nohavice. V našich srdciach sa musí stať niečo nadprirodzené, a nadprirodzené veci sa dejú len jedným spôsobom — s pomocou Boha.

Nezáleží na tom, čím si práve prechádzaš a aké vzdialené sa ti zdá šťastie. V kresťanskom živote sa nikdy neuspokoj bez radosti a nikdy neočakávaj, že nájdeš radosť bez toho, aby si o ňu prosil Pána.

4. Uč ma svojim cestám

„Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste: nech chodím v Tvojej pravde;“ (Ž 86:11)

Božie plány nekončia tým, že spoznáš pravdu. Chce, aby v tebe pravda ožila — v tvojich prioritách, vzťahoch a v tvojom srdci. Nie sme spasení zo skutkov (Ef 2:8), ale dostali sme život, aby sme konali. Máme žiť život preplnený dobrými skutkami, ktoré pre nás Pán pripravil ešte pred naším narodením (G 2:16; Ef 2:10).

„V kresťanskom živote sa nikdy neuspokoj bez radosti a nikdy neočakávaj, že nájdeš radosť bez toho, aby si o ňu prosil Pána.“

Niekedy dôjdeme k poznaniu, no nevieme, ako by sme ho mali aplikovať v každodennom živote. Poznáme Boha, ktorého milujeme, a predsa niekedy nevieme, čo máme robiť.

Možno sa ti bude zdať, že to, čo teraz poviem, si odporuje s tým, čo nás učí dnešná doba, ale Boh vôbec neočakáva, že na všetko prídeme sami. Túži, aby sme Ho prosili o múdrosť a vedenie. „Vyuč ma, Hospodine, svojej ceste.“ On sám nás chce učiť skrze Ducha Svätého. Pavol píše: „A tak, moji milovaní, ako ste vždy boli poslušní, nielen v mojej prítomnosti, ale ešte viac teraz v mojej neprítomnosti, s bázňou a s chvením konajte svoje spasenie. Však Boh je ten, ktorý pôsobí vo vás, aby ste aj chceli, aj činili nad svoju dobrú vôľu.“ (F 2:12–13)

5. Posilni ma

„Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, a svojou silou obdar svojho sluhu, spas syna svojej služobnice.“ (Ž 86:16)

Niektorých z nás do práce netreba nútiť. Jednoducho sa zobudíme a sme pripravení popasovať sa so zoznamom povinností a dobyť svet. Zabúdame však žiadať o pomoc a slúžime výhradne vo vlastnej sile. S týmto typom úsilia môžeme byť chvíľu úspešní, no po čase sa unavíme a zistíme, že sme priniesli len hŕstku krátkotrvajúceho ovocia. „Márne vám zavčasu vstávať a neskoro si sadať, jesť v bolesti vyrobený chlieb; dosť dáva On svojmu milému v spánku.“ (Ž 127:2)

Okrem vedenia a smeru sa potrebujeme modliť za fyzickú a duchovnú silu kráčať s Bohom a efektívne pracovať. Nič z toho, čo má skutočnú, duchovnú a dlhotrvajúcu hodnotu, nepochádza z našej sily. „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia; ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik.“ (Ž 127:1)

Tvrdo pracuj, ale nie vo vlastnej sile. Konaj v Božej moci a sile (1. Pt 4:11) a vzdaj Bohu všetku slávu, ktorá Mu patrí. Boh nedáva svoju silu na plnenie sebeckých a materialistických snov, no nadprirodzene ťa umocní k službe. Dá ti odvahu a odhodlanie položiť svoj život za iných v mene Ježiš.

6. Sústreď mi myseľ, aby som sa bál Tvojho mena

„Daj, aby moje srdce bolo prosté a malo bázeň pred tvojím menom.“ (Ž 86:11, katolícky preklad)

Hriešne srdce inklinuje skôr k rozdeleniu ako k jednote. Stále väčšia časť nášho vnútra sa zjednocuje s Božím srdcom, no kým sme na zemi, vždy v nás budú aj rebelské túžby a impulzy. Byť kresťanom znamená umŕtvovať hriech (R 8:13), hriech tu teda bude a my musíme neustále pracovať na jeho umŕtvovaní. (1. J 1:8)

Mávam sklony z cesty zblúdiť,

nechať Boha, hoc ho ľúbim.

Zapečať moje srdce, prosím,

nech obstojím pred súdom Tvojím.

(preklad úryvku z piesne Come Thou Fount of Every Blessing, pozn. prekladateľa)

Ak prestaneme dávať pozor, naše duše nebudú smerovať ku Kristovi, vyberú sa ktorýmkoľvek iným smerom. Hriech rozdeľuje pozornosť i lásku. Mali by sme sa pravidelne modliť za to, aby nás Boh zbavil duchovného rozdelenia a zjednotil naše srdcia v Kristovi.

7. Zjav sa skrze mňa iným

„Urob znamenie v môj prospech, nech vidia moji neprajníci a zahanbia sa, že Ty mi, Hospodine, pomáhaš a potešuješ ma.“ (Ž 86:17)

Boh vždy odpovedá na naše modlitby nielen s cieľom potešiť nás, posilniť a dať nám nádej, ale zároveň s cieľom svedčiť celému svetu. To, čo sa odohráva v modlitebnej komôrke, začína nami a s veľkou pravdepodobnosťou väčšinou súvisí so situáciami a okolnosťami nášho života, no vždy by sme mali prosiť Boha, aby svetu ukázal to, čo sme mohli vidieť my, a to, ako nás potešil.

„Byť kresťanom znamená umŕtvovať hriech.“

Ježiš povedal: „Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 5:16) Peter veľmi podobne píše: „Vaše správanie medzi pohanmi nech je vzorné, aby — vidiac vaše dobré skutky — oslavovali Boha v deň navštívenia pre to, pre čo vás (teraz) ohovárajú ako zločincov.“ (1. Pt 2:12)

Túžime, aby naša viera a celý náš život niečo znamenali pre svet, ktorý nás pozoruje. Chceme, aby neveriaci pochopili, že Boh je jediným Bohom, ba ešte viac než to, chceme, aby Ho osobne spoznali a boli spasení.

V modlitbách žiadame Boha, aby si použil všetko, čo robí pre nás a v nás, a urobil niečo zásadné v srdciach a mysliach iných skrze nás.