Skúste prekonať svojho Boha v štedrosti

V meste máme zmrzlináreň, ktorá je známa svojou priam smiešnou štedrosťou. Objednajte si „detskú porciu“ a dostanete viac než dosť pre dvoch dospelých. Návštevníci, ktorí sem prídu po prvýkrát, nie sú len potešení, ale aj ohromení, keď vidia, ako tínedžeri naberajú jeden kopček za druhým do malého kornútika, stláčajú ich a pridávajú ďalšie, až sa veža zrúti do priloženého pohárika.

Je to príjemný šok, ktorý začína úsmevom a potom prechádza do smiechu. Dostávam oveľa viac, ako som čakal!

Boh naberá a dáva

Ježiš nám v Lukášovi 6:38 ponúka práve takýto obraz nadmernej štedrosti. A prekvapujúce nie je to, že od svojich nasledovníkov žiada, aby išli za pult a naberali a dávali, ale to, že Ježiš dáva naberačku do rúk svojho Otca. Sľubuje, že „Najvyšší“ sa teší z toho, že môže štedro rozdávať svojim pokorným deťom, až kým sa na oplátku neusmejú a nezasmejú od radosti.

J.C. Ryle sa teší z tohto Ježišovho obrazu a komentuje:

„Nikto nikdy nebude v dlhodobom horizonte porazený skutkami sebaobetavého milosrdenstva a trpezlivej, dlho trpiacej lásky. Niekedy sa môže zdať, že svojím správaním nič nezískajú. Môže sa zdať, že zožnú len posmech, pohŕdanie a urážky. Ich láskavosť môže niekedy pokúšať iných, aby ich zneužívali. Ich trpezlivosť a zhovievavosť môžu byť zneužívané. Ale nakoniec sa vždy ukáže, že sú víťazmi — často, veľmi často víťazmi v tomto živote a určite víťazmi v živote budúcom.“ (Lukáš, 1:144)

Aby sme pochopili, ako budú Ježišovi nasledovníci nakoniec takými víťazmi, a to už aj teraz, musíme si vziať niekoľko podnetov z kontextu. Keď tak urobíme, nebudeme toto učenie považovať za prísnu požiadavku, ale prijmeme ho (slovami C. S. Lewisa) ako jedno z Ježišových „nehanebných sľubov odmeny“.

Dávajte, aby ste dostali

V šiestej kapitole Evanjelia podľa Lukáša Ježiš poučuje svojich učeníkov, ako majú zaobchádzať s ostatnými — s jasným pohľadom na to, ako s nami bude zaobchádzať náš Otec v nebi.

Ježišov vzor je tento: Správajte sa k druhým dobre, s jasným pohľadom na prospech, ktorý prichádza od Boha. Kristova etika zjavne nie je prirodzenou ľudskou etikou, ktorá hovorí: „Správajte sa k druhým dobre a oni sa budú správať dobre k vám.“ Vo verši 34 to výslovne popiera:

„A keď budete požičiavať tým, o ktorých sa úfate, že vám vrátia, čo to za milosť? Veď aj hriešnici požičiavajú hriešnikom, aby dostali svoje.“

Ježiš nie je učiteľom ľudskej múdrosti. Nedáva stratégie, ako dosiahnuť, aby vám ostatní ľudia oplácali vaše skutky. Ježiš skôr hovorí: „Ale milujte svojich nepriateľov, čiňte dobre a požičiavajte, nič neočakávajúc za to, a vaša odplata bude hojná“ (verš 35). Odmena za vašu lásku a dobré skutky nepríde od vašich blížnych. Odmena príde od Boha.

„Najvyšší“ sa teší z toho, že môže štedro rozdávať svojim pokorným deťom, až kým sa na oplátku neusmejú a nezasmejú od radosti.“

„Odplata“ alebo „výhoda“ (grécky charis, v Novom zákone zvyčajne prekladaný ako „milosť“), na ktorú sa Ježiš výslovne odvoláva, nie je to, čo pre vás urobia ostatní na oplátku, ale to, čím bude a čo pre vás urobí váš nebeský Otec. Dávate druhým, neočakávajúc od nich nič na oplátku, pretože očakávate odmenu, ktorú dostanete od Boha.

Takže si to ujasnime: kresťania nie sú ľudia, ktorí nehľadajú odmenu. Kresťania, naopak, dôrazne hľadajú odmenu, ale nie od obyčajných ľudí. Neuspokojíme sa len tak ľahko. Hľadáme odmenu u Boha. A keď Boh dáva, nešetrí. Nešetrí na peniazoch. Nešetrí na materiáli. Nerozdeľuje obmedzené zdroje ako ľudia. Ako Boh môže rozdávať zo svojho nekonečného bohatstva.

Kto odpúšťa?

Ďalej nasleduje verš 37, ktorý bezprostredne predchádza nášmu textu:

„Nesúďte a nebudete súdení; nepotupujte a nebudete potupení; odpúšťajte a bude aj vám odpustené.“

Kľúčom je zapamätať si, kto je aktérom v druhej polovici týchto troch párov. Kontext to jasne vysvetľuje: Boh. Nesúďte a nebudete súdení Bohom. Nepotupujte a nebudete potupení Bohom. Odpustite a bude vám odpustené Bohom.

A tak — plynule prechádzajúc do verša 38 — „Dávajte a bude vám dané“ od Boha. „Akou mierou meriate, takou vám bude namerané“ nie od ľudí, ale od samotného Boha.

A keď vás váš nebeský Otec odplatí, pokryje každú štipku, ktorú ste dali, a preleje vás svojou milosťou: „Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona.“

Náš Otec v nebi nie je ako predavač v bežnej zmrzlinárni, ktorý dáva len jeden kopček na zjavne prázdny kornútik. On nám dáva svoju milosť v hojnosti. Stláča ju, aby urobil miesto pre ešte viac. Hromadí ju a my sa usmievame. A on ju hromadí ďalej, až sa veža zrúti do nášho lona a my sa smejeme od radosti.

Šťastnejší, keď dávate

Jasné posolstvo Lukáša 6:38, bezpečne ukryté v kontexte, je toto: Boh vás vždy prekoná v štedrosti. A keď to viete, ste oslobodení, aby ste dávali a milovali. S ohľadom na tento prekvapivý a úžasný sľub odmeny od Ježiša Ryle komentuje:

„Nikdy nebola väčšia chyba ako predpokladať, že skutočné kresťanstvo bráni ľudskému šťastiu. Nie je to príliš veľa kresťanstva, ale príliš málo, čo robí ľudí pochmúrnymi, nešťastnými a úbohými. Tam, kde je Kristus najviac známy a kde ho najviac poslúchajú, tam sa vždy nájde najskutočnejšia radosť a pokoj.“ (str. 145)

Ježiš nesľubuje takúto odmenu, aby sme ju ignorovali, zatínali zuby a vykonávali svoju povinnosť bez radosti. Učí nás tak, aby sme si pamätali jeho slová, pripomínali si ich a nechali sa nimi motivovať. Počúvajte jeho „nehanebné“ sľuby o odmene, opakujte si ich, žite podľa nich a pravidelne sa rozhodujte byť štedrí, nie lakomí. „Musíme pamätať na slová Pána Ježiša,“ hovorí Pavol: „veď On povedal: Blahoslavenejšie je dávať, ako brať“ (Sk 20:35).