Skvelé deti skvelých rodičov

Niečo som si všimol. V živote sa viac darí deťom rodičov, ktorí sú ohľadom svojich chýb otvorení a úprimní.

Tento týždeň som pripravoval materiál na Deň otcov. Možno trochu skoro, ale prinútilo ma to rozmýšľať o mnohých skvelých otcoch, ktorých som vo svete videl. A videl som ich veľa. Môj priateľ Paul Young (napísal Chatrč a Križovatky), má neuveriteľnú rodinu a úžasné deti (dnes už dospelé). Môj drahý priateľ John MacMurray z Oregonu je pravdepodobne tiež jedným z najlepších otcov.

Chcem hovoriť o deťoch, ktoré výborne fungujú, nemajú problém zapadnúť, ľahko komunikujú a nevyzerajú, že by si potrebovali niečo dokazovať.

Tajne som si všímal takéto deti a zistil som, že dôvodom ich bezproblémovosti je toto: Skvelé deti pochádzajú z rodín, v ktorých sú rodičia úprimní ohľadom svojich nedostatkov. Pochádzajú z rodín, ktoré žijú v milosti a veria v ňu.

Všimol som si tiež opak. Mnohí z priateľov, ktorí sa mi zverili, že mali v živote problémy, pochádzajú z rodín, kde rodičia (a, úprimne, väčšinou to bol otec) mali problém priznať, že sa mýlia. Často pochádzali z pobožných rodín, v ktorých si rodičia mysleli, že musia hrať model dokonalosti.

Samozrejme, existuje mnoho dôvodov, prečo deti v živote bojujú. Ale ja v skutočnosti nehovorím o deťoch. Hovorím o dospelých. Lepšie sa darí ľuďom po tridsiatke a štyridsiatke, ktorí pochádzajú z rodín zameriavajúcich sa na milosť a majú rodičov, ktorí ich neovládali prostredníctvom viny a hanby.

Ľudia, ktorí sú v pohode, pochádzajú z rodín, v ktorých boli rodičia úprimní ohľadom svojich chýb a nedostatkov, kde sa rodičia dokonca vedeli pokorne ospravedlniť. Predstavte si, že máte otca, ktorý je ochotný povedať: „Vieš, svoju náladovosť preberáš odo mňa. Je to jedna z otrasných vecí, ktoré som ti odovzdal. Tak ma to mrzí. Toto je spôsob, ako som sa ju ja naučil zvládať. Povedz mi, ak potrebuješ pomoc. Tak veľmi ťa milujem. Nechcem, aby si kvôli mne cítil akúkoľvek bolesť.“

Keď sa rozprávate s Paulom Youngom alebo Johnom MacMurrayom, nemajú absolútne žiaden problém s priznávaním svojich chýb. Žiaden. A toto vám dodáva pocit pohody, pretože si uvedomíte, že byť človekom je v poriadku. Vlastne sa môžeme s týmito chlapmi skutočne spojiť, pretože sú zraniteľní, úprimní a otvorení. A vyzerá to tak, že veria, že Boh im skutočne odpúšťa, a to možno znamená, že Boh odpustil aj mne.

Skvelé deti pochádzajú z rodín, v ktorých sú rodičia úprimní ohľadom svojich nedostatkov. Pochádzajú z rodín, ktoré žijú v milosti a veria v ňu.

Na druhej strane je mnoho detí, ktoré sa stratené túlajú svetom. Často som si všimol, že ich otcovia sú mužmi, ktorí neustále prekrúcajú pravdu, aby sami vyzerali dobre. Ak sa v ich rodinách stane niečo negatívne, obviňujú z toho niekoho alebo niečo iné. Nikdy si nepriznajú svoje chyby. Stále sa snažia „dávať príklad“ tým, že skrývajú svoju naozajstnú ľudskosť. Deti vyrastajúce v takýchto domovoch necítia povolenie byť ľudskí, či robiť chyby a nedôverujú, že im Boh niekedy odpustí. Dokážete si predstaviť žiť v takej bolesti?

Mnoho moderných výskumov hovorí, že zdravie kvitne tam, kde je podporovaná morálka, sila, odvaha a ZRANITEĽNOSŤ.

Celá myšlienka ma núti premýšľať, ako sa toto dá aplikovať na farárov a vedúcich cirkví. Veríme, že naše cirkevné zbory by boli zdravšie, keby sme poukazovali na Božiu milosť tým, že by sme slobodne priznávali svoje slabosti?

Akí úprimní ste voči ľuďom okolo vás? Bojíte sa byť človekom? Boja sa vaše deti byť ľuďmi?

Boh odpúšťa, tak odpúšťajme aj my. Povedzme svetu, že je v poriadku byť človekom.