Špina, ktorú nikto nevidí

Anglicko v roku 1966 zažiarilo, keď vyhralo Svetový pohár vo futbale. Kapitán Bobby Moore mal tú česť vystúpiť po schodoch na Wembley Stadium, aby od kráľovnej prevzal trofej.

Keď sa ho neskôr pýtali, ako sa počas tejto historickej chvíle cítil, priznal, že bol vydesený. Kráľovná mala na rukách starodávne biele rukavičky. Jeho ruky boli špinavé zo zápasu od blata a takto mal potriasť rukou kráľovnej. Preto si počas toho, ako vychádzal na štadión, zúfalo utieral ruky, aby boli aspoň o trochu čistejšie.

Každý z nás vie, aké je byť špinavý. Ale samozrejme existuje viacero spôsobov ako. Zúfalo špinaví sa môžeme cítiť aj z vnútra.

Aký je pocit hanby?

Marek nám vo svojom evanjeliu predstavuje človeka, ktorý veľmi dobre vedel, čo znamená cítiť sa špinavý. V Marekovi 1:40–45 sa Ježiš stretáva s malomocným mužom, ktorý bol v dôsledku toho, ako vyzerala jeho pokožka, podľa Starého zákona považovaný za obradne nečistého. Malomocenstvo bolo obzvlášť krutým stavom. Bolo považované za nevyliečiteľné a vysoko nákazlivé ochorenie. Tí, ktorí ochoreli na malomocenstvo, zažívali fyzické ťažkosti a sociálnu izoláciu kvôli niečomu, za čo sami nemohli. Hľadelo sa na nich ako na duchovnú, a taktiež fyzickú nákazu.

Možno sa tak cítiš aj ty: ako toxická, rádioaktívna nákaza.

„Na kríži na seba Ježiš vzal všetku moju (a tvoju) špinu.“

Môžeme sa takto cítiť kvôli niečomu, čo sme urobili. V diele Macbeth od Shakespeara bola Lady Macbeth komplicom pri vražde Kráľa Duncana a bolo to pre ňu tak ťažké bremeno, že čítame, ako sa v spánku snažila zmyť si špinu z rúk. Pýta sa: „Čo tieto ruky nebudú nikdy čisté?“ Ukázalo sa, že Shakespeare mal úžasný pohľad na to, ako sa správal človek, ktorého obviňovalo vlastné svedomie.

Hanba zo znásilnenia

Avšak nie sú to len naše skutky, ktoré v nás môžu zanechať pocity nečistoty. Možno si zažil, aká veľká môže byť ľudská zloba, a vyvolalo to v tebe hlboký pocit špiny. Jedna obeť sexuálneho zneužitia vysvetlila, prečo o tom roky nikomu nepovedala:

Nikomu som to nepovedala. V mojej mysli to nebol len príklad mužskej agresivity voči žene, ktorú využil k tomu, aby ju mohol zneužiť. V mojej mysli to bol príklad toho, ako nechcená som bola. Bolo to pre mňa dôkazom toho, že som nebola dievčaťom, ktoré by niekto vzal na párty, alebo dievčaťom, ktoré by niekto chcel spoznať. Bola som dievčaťom, ktoré niekto vzal na opustené parkovisko a chcel donútiť k sexu. Keby som to vtedy niekomu povedala, neukazovalo by to to, čo ten človek urobil; ukazovalo by to len to, že som si zaslúžila taký spôsob zaobchádzania.

V jej mysli toto zneužitie nespôsobilo pocity hovoriace o tom, aký špinavý a nečistý je muž, ktorý ju zneužil. Zanechalo to v nej pocity, že sa sama cítila špinavá.

„Mohol by si ma očistiť“

Potrebujeme sa pozorne pozrieť na toto stretnutie malomocného muža a Ježiša, ktoré opisuje Marek.

„Tu prišiel k nemu malomocný, ktorý ho na kolenách prosil: Keby si chcel, mohol by si ma očistiť“ (Mk 1:40).

Znovu opakujem, že pokiaľ vieme, jeho malomocenstvo nebolo dôsledkom nejakého hriechu, ktorý spáchal, ale podľa Zákona sa nesmel k nikomu priblížiť. Avšak, tento muž vedel, že Ježiš mal výnimočnú moc. Moc, ktorá ho mohla uzdraviť a očistiť. „Keby si chcel,“ poukazuje na to, že vedel, že nemal žiadne právo na to, aby bol uzdravený. Nepredpokladal, že by si to zaslúžil.

Ježiš je hlboko pohnutý biednym stavom tohto muža. Nie je mu ľahostajný. Ježiš sa od neho nedištancuje. Súcití s týmto mužom. Ježiš sa ho dotýka. Toto je zrejme prvýkrát, čo sa ho v posledných rokoch niekto vôbec dotkol.

„Vždy je v Ježišovi viac čistoty ako špiny v nás.“

Toto je to, čo Ježiš robí s nečistotou tých, ktorí k nemu prídu, tak ako to urobil tento malomocný muž. Namiesto toho, aby sa od nás so znechutením odtiahol, približuje sa k nám a dotýka sa nás. Pohybuje sa smerom k nám, nie od nás. „Zľutoval sa nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý“ (Mk 1:41). Ježiš je ochotný. On chce. A efekt je okamžitý a dramatický. „Hneď odišlo od neho malomocenstvo a bol očistený“ (Mk 1:42).

Viac milosti v Kristovi

Malomocní boli izolovaní od ľudí, pretože boli považovaní za nebezpečných a nákazlivých. Pokiaľ však ide o Ježiša, to malomocenstvo bolo v ohrození.

Ježišova čistota je ďaleko silnejšou nákazou ako akákoľvek špina a nečistota, ktorú by sme pred Neho priniesli. Vždy je v Ježišovi viac čistoty, ako špiny v nás. Viac milosti v Ňom ako priestupkov v nás. Viac odpustenia v Ňom ako hriechu v nás. To najhoršie v nás nemôže súťažiť s tým najlepším, čo je v Kristovi. Nemôžeme ho pošpiniť. On nás môže jedine očistiť. Akokoľvek hlboko zasahuje naša špina, Jeho svätosť zasahuje hlbšie. Nikdy ju nevyčerpáme.

Nezdá sa mi, že by toto bolo niečo, čomu sa ľahko verí. Myslím si, že musím byť výnimkou — že moja toxicita je už jednoducho príliš veľká pre Ježiša, aby ju obsiahol. Niekedy sa takého zmýšľanie môže zdať ako sebapodceňovanie. Ľudia si to mýlia s pokorou. Vlastne je to len ďalšia forma pýchy. Som tak dôležitý, že dokonca ani Ježiš sa nemôže o mňa uchádzať. Preto potrebujem veriť tomu, čo čítam v Markovom evanjeliu.

Každý náš hriech, všetka naša vina

Potom, ako bol tento muž uzdravený, mu Ježiš veľmi výrazne zakázal, aby o tom, čo sa stalo, komukoľvek povedal (okrem kňaza, aby mohol byť prehlásený za obradne čistého a znovu sa začleniť do spoločnosti). Ježiš nebol pripravený na to, aby to vyšlo na verejnosť. No aj tak tento muž urobil presný opak, a tieto správy sa veľmi rýchlo rozšírili všade naokolo. A výsledok?

Odišiel a začal o tom otvorene hovoriť a šíriť správy, takže „Ježiš ani nemohol verejne vojsť do mesta, ale býval von na pustých miestach a odvšadiaľ k nemu prichádzali ľudia.“ (Mk 1:45)

Títo dvaja si vymenili miesta. Predtým malomocný muž nemohol vojsť do mesta a musel žiť na pustatine. Teraz je späť v komunite ľudí a Ježiš je nútený odísť na pusté miesta. Outsider a človek žijúci v spoločnosti si vymenili svoje roly. V určitom slova zmysle bol Ježiš týmto človekom nakazený. A to je kľúčové pre nás všetkých.

Kristus zobral našu hanbu

Ako môžem vedieť, či sa v Kristovi skutočne očisťujem od všetkých mojich hriechov a mojej viny? Pretože na kríži na seba Ježiš vzal všetku moju (a tvoju) špinu. Každý hriech, každú ranu, každú zlomenosť a hanbu.

Ježiš prežil absolútne odvrhnutie — nielen od ľudí, ale taktiež od svojho Otca (Mk 15:34). Na Neho bola zvalená moja špina, aby som ja mohol byť čistý. On bol vyhnaný, aby som ja mohol byť privítaný. To ale neznamená, že sa nikdy nebudem cítiť špinavý. Stále prebiehajú útoky od žalobcu. Satan bude satanom. Ale ja viem, na koho mám pozerať v boji proti hriechu a hanbe.

Bobby Moore si musel neefektívne utierať svoje ruky do šortiek, ale Kristus nás celých očistil od všetkého, čo nás najviac špinilo.