Sťažujeme sa, lebo zabúdame

Vždy keď čítam príbeh Exodu som ohromený. Ako sa môžu ľudia Izraela toľko sťažovať? Ako len môžu byť takí neznalí, takí hlúpi, takí zábudliví?

Boh vesmíru sa práve pohral s najmocnejším mužom na zemskom povrchu ako dieťa s handrovou bábikou. Boh faraóna nielen zahanbil, Boh zlomil jeho ducha a ukázal jeho bezmocnosť. Zotročený národ a jeho Boh zanechal faraóna a jeho národ v troskách. Táto ukážka moci poslala otrasy naprieč svetom, vzbudzujúc tak strach a bázeň.

Smrteľná choroba duchovnej amnézie

Napriek tomu, hlavnou odpoveďou Izraela na toto neuveriteľné vyslobodenie z Egypta nie je uctievanie, vzdávanie chvál a viera z celého srdca. Namiesto toho reaguje Izrael ponosovaním — sťažnosťami, reptaním a hádkami: „Nemáme vodu, Mojžiš! Mojžiš, kde máme hovädzinu? Mám na nohách otlaky, Mojžiš. Kto zomrel, aby z teba spravili šéfa? Kedy tam už budeme, Mojžiš?“ Duchovná amnézia začala v národe Izraela veľmi skoro a oslepila oči ich sŕdc. Ako mohli tak skoro zabudnúť na Božie milosrdné a zázračné vyslobodenie?

Táto duchovná amnézia — zabudnutie na Božie vyslobodenie a starostlivosť — je smrteľnou chorobou. Ľud Izraela bezprostredne po nepredstaviteľných zázrakoch a s vreckami plnými egyptských klenotov začína reptať na svoje menej než päťhviezdičkové ubytovanie v púšti. A toto nie je len reptanie vyvolané bolesťou hlavy, či sťažovanie v dôsledku nízkej hladiny cukru v krvi. Toto bola nevera. Je to srdce, ktoré hovorí: „Ja to viem lepšie než Boh. Kiežby sa len riadil mojím plánom.“

Prečo sa sťažujeme

A napriek tomu všetkému sú moje aj tvoje srdce rovnaké. „Kde je večera, miláčik? Znova len zvyšky? A čo tak nejaké bielkoviny? Je toto všetko, čo si dnes spravil? Môžeš vymeniť tú špinavú plienku? Čo je to tá lepkavá hmota na stoličke?“ Dokážem byť úplne ako ľud Izraela: „Viem, že si mi odpustil všetky moje hriechy na kríži, zachránil si ma od večného utrpenia a dal si mi neprestávajúcu radosť vo svojej prítomnosti, ale všetko čo máme na večeru je Rámen¹ alebo Cheerios².“

Reptanie, vyplakávanie a nevďačnosť v konečnom dôsledku nie sú reakciami srdca na okolnosti, ale na Boha. Izrael reptal na svoje zotročenie, reptal, keď prišiel na scénu Mojžiš a reptal stále aj keď sa bezpečne presúval púšťou. Jeho reptanie nemalo korene v scenérii, ale v jeho srdci.

A pravda o tebe je rovnaká. Srdce plné vďačnosti nezávisí od sumy tvojho výpisu z účtu, lekárskej diagnózy ani od pochvaly, ktorú dostaneš za dobre vykonanú prácu. Nevďačnosť a reptanie — bez ohľadu na tvoju situáciu, dokonca aj bez ohľadu na utrpenie — je odrazom tvojho srdca. Sú hriechom. Duchovná amnézia je smrteľná choroba, ktorá ohrozuje tvoju vieru a tvoju radosť viac, než akákoľvek rakovina. Preniká do stredu a rozkladá tvoje srdce zvnútra.

Chemoterapia duše

Ako sa môžeme brániť pred duchovnou zábudlivosťou? Ako môžeme vykoreniť rakovinu, ktorá ohrozuje našu radosť a vieru? Veľmi jednoducho, protijedom je pamätanie. Pamätať na Božiu milosrdnú záchranu a vykúpenie. Zapíš si to do svojej pamäti. Pripomínaj si to. Napíš to na steny tvojho domu. Zapíš si to do denníka a prečítaj si to znova každé ráno.

Boh nám tento vzor dáva skrze Exodus. Izrael práve v tej chvíli dostal menu na ďalších 40 rokov, mannu z neba. Mal ju zbierať 6 dní, dvojitú porciu v posledný deň a oddych počas Sabatu. Ale potom Boh prikazuje Mojžišovi aby zobral omér manny (asi 3 a pol litra) a uschoval ho v nádobe ako pripomienku na Božiu vernosť (2. Mojžišova 16:32–33).

Vidíme tu dva zázraky. Ten zjavný je, že Boh kŕmil niekoľko miliónov ľudí mannou z neba po 40 rokov. Žiadna alergia na glutén, žiadna diéta s nízkym obsahom sacharidov, ani nijaký nedostatok dôležitých živín. Boh zázračne udržiava svoj ľud, aby ho naučil, že dokáže zabezpečiť ich každodenný chlieb a všetko čo potrebuje a že to bude robiť aj naďalej.

Druhým zázrakom je, že manna v nádobe sa nepokazila, čo by sa jej za normálnych okolností stalo (2. Mojžišova 16:20). Boh chránil mannu pred pokazením, aby pripomenul Izraelu, že chráni pred pokazením nielen mannu, ale že aj svoj ľud bude udržiavať živý, dokonca aj v divočine. Nádoba bielych vločiek mala byť pretrvávajúcou pripomienkou, že Boh je živiteľom. Je ním počas Exodu z Egypta a je ním aj na púštnej pustatine.

Musíme pamätať

Boh hovorí rovnakú vec aj tebe. Ak máš sklon k reptaniu, k nevďačnosti, k sťažovaniu sa na okolnosti, v ktorých sa nachádzaš, Boh ti milosrdne pripomína, že musíš pamätať na Jeho milosrdné vyslobodenie a Jeho starostlivosť.

Zastav sa na chvíľu a zamysli sa nad Božími odtlačkami prstov v tvojom živote:

• Spomeň si, ako ťa Boh chráni pred tým, aby si zo svojho života spravil vrak.
• Spomeň si, ako ťa Boh milosrdne nechal vyrásť v zbožnej rodine.
• Spomeň si, ako ti Boh ukázal mrzkosť tvojho hriechu.
• Spomeň si, ako si po vlastných odkráčal z tej hroznej dopravnej nehody.
• Spomeň si, ako tvoja manželka, sestra alebo mama prežili rakovinu prsníka.
• Spomeň si, ako tvoj život vo viere viedli mentori a kľúčoví priatelia.
• Spomeň si, ako ťa udržiaval počas toho, keď si bol nezamestnaný.
• Spomeň si, ako ťa Boh zázračne uzdravil.
• Spomeň si na tú nemožnú vec, o ktorú si sa modlil a Boh ťa vyslyšal.
• Spomeň si, ako ti chýbali peniaze a v tvojej schránke sa zrazu objavila obálka s presne tou sumou, ktorú si potreboval.
• Spomeň si, ako evanjelium ožilo tak, ako nikdy predtým.
• Spomeň si na Boha.

Liekom na duchovnú amnéziu je snažiť sa zo všetkých síl spomenúť a zapamätať si Božiu milosrdnú záchranu. Skutočnosť, že ty — hriešnik, ktorý bol nepriateľom Boha — si teraz milovaným dieťaťom, je zázrak. Nenechaj ten úžas nikdy vyblednúť. Pamätaj.

Nech tento skutok rozpomínania v tebe prebudí radosť v Bohu a hlboký pocit vďačnosti, že ťa Boh miluje, pozná ťa a zachováva ťa.

^{1 Druh japonskej polievky s rezancami — pozn. prekl.
2 Druh cereálií — pozn. prekl.}