Synovia svätých levieho srdca

Naša generácia je oddelená, nielen od seba navzájom, ale aj od minulosti. Koľkí z nás poznajú mená našich pradedov? A našich prapradedov? Sadáme si na najvyšší konár rodokmeňa a ten pod nami nás nezaujíma. Náš pohľad smeruje hore. Prakticky sme pravnukmi a pravnučkami nikoho — fyzicky aj duchovne. Túlame sa svetom bez koreňov.

Pre to zápasíme s viac hriechmi, než by sme mali, máme menšiu vieru, než by sme mohli mať, kultúrne vetry nás nesú viac, než by sme chceli a ustupujeme pred opozíciou viac, než by sme mali. Nepozeráme sa na ľudí, ktorí sú našimi predkami, a to bráni našej vytrvalosti kráčať domov.

Alebo si to aspoň autor Listu Židom myslel.

Pred cirkvou, ktorá začala tak dobre, ale teraz nebezpečne kríva, jazdí na koni hore a dole po frontovej línii s vojnovým pokrikom cudzím pre uši Západu: „Ale my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život“ (Žid 10:39).

Rodokmeň ako vojnový pokrik

Namiesto toho, aby napísali „Dokážete to!“, autor Listu Židom pevne zakoreňuje v rodinnej histórii tých, ktorí to už vďaka viere urobili. „Sieň viery“ nie je zoznam polobohov, ktorí urobili to, čo my nemôžeme. Sú to praotcovia a pramatky, bolestne ľudskí a silní v Bohu, a ich príbehy sú zaznamenané, aby nás motivovali k rovnakej vytrvalosti.

List Židom sa nás pýta, či si pamätáme, ako Noe vo viere postavil archu alebo Ábel priniesol Bohu prijateľnú obeť, alebo Abrahám išiel, aj keď nevedel kam — a naznačuje: Vy, spoliehajúc sa na toho istého Boha, môžete robiť podobne. Alebo si spomeňte na Sáru, ktorá uverila Božiemu slovu a počala dieťa, alebo na Mojžiša, ktorý vierou považoval potupu pre Krista za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady. Toto je váš rod — toto sú vaši ľudia. Vy, ak ste kresťania, nepatríte k tým, ktorí ustúpia a sú zničení, ale k tým, ktorí žijú podľa neviditeľných skutočností a zachovajú si svoje duše.

A končí krátkou prehliadkou ich a aj našej rodinnej duchovnej histórie:

Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. (Žid 12:1–2)

Pretože sú to členovia našej rodiny, pretože nás obklopujú, keď bežíme, odložme ťažkosti a hriech a bežme s vytrvalosťou hľadiac na Ježiša. Čítate Starú zmluvu takýmto spôsobom?

Rodina verných svedkov

Takáto skúsenosť by nás mala privítať vždy, keď otvoríme Bibliu, či už na začiatku, alebo na konci. Šesťdesiatšesť kníh, Starý a Nový zákon, nám predstavujú duchovných otcov a matky, bratov a sestry, ktorí padali tak ako my, ale napokon zvíťazili vierou, v akú dúfame. Otáčame stranu za stranou a sledujeme, ako dokončili svoj zápas, ako si zachovali vieru, ako prekonali pokušenie, oľutovali svoje zlyhania, dôverovali, dúfali a boli hladní po Bohu vo svojich skúškach a utrpeniach. Ich životy sú zachytené v Písme, aby nás — ich duchovných potomkov — povzbudili, aby sme bez výhrad utekali ako kráľovský ľud k samotnému Kráľovi. Inými slovami, dnes zápasíme aj kvôli tým, od ktorých pochádzame a ktorí sú pred nami.

Rozmýšľame takýmto spôsobom o vykúpených mužoch a ženách? Jób, Mojžiš, Abrahám, Sára, Dávid, Eliáš, Rachab, Rút, Jeremiáš, Jozua, Daniel, Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, Gedeon, Ezechiáš, Joziáš — ako rodina. Ak slúžiš živému Bohu, tvoj Boh je Boh Jána, Pavla, Ondreja, Márie, Barnabáša, lotra na kríži, Petra, Lazára, muža slepého od narodenia, Apolla, Timoteja, Tomáša, Priscilly a Akvilu, dievčaťa posadnutého démonom, Filipského žalárnika, Kornélia, Filemona, Júdu, Jakuba a Alžbety — a tak ďalej –, každý s rôznymi príkladmi Kristovej moci udržať si nás odolnou vierou.

Pripojíme sa k tejto rodine odvážnych predkov prostredníctvom spojenia s naším bratom Ježišom. „Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi!“ (G 3:7) A „ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia“ (G 3:29). Aj keď pre vernosť ku Kristovi stratíme pozemské putá, každý z nás zdedil stonásobne viac — matky, otcov, sestry a bratov spolu s večným životom v Kristovi (Mt 19:29). Lebo platí zasľúbenie nášmu otcovi Abrahámovi: „Pohliadni na nebesá a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať… Toľko bude tvojho potomstva“ (1. M 15:5).

Nie tí, čo ustúpia

Neprehliadnite, že táto duchovná rodina je svätou rodinou; aký Otec, takí synovia. Naša rodina verí, žije a koná na základe viery v Boha a Jeho zasľúbení. Autor Listu Židom si myslí, že toto je pre nás životne dôležité.

Takže zápasíte s príťažlivými vecami tohto sveta? Znovu sa predstavte svojmu prastrýkovi Mojžišovi, ktorý považoval potupu pre Krista za väčšie bohatstvo ako egyptské poklady (Žid 11:26).

Zvádza vás Putifarova žena k cudzoložstvu? Považujte sa za potomka Jozefa, ktorý vo viere utiekol a zvolal: „Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú nešľachetnosť a zhrešiť proti Bohu?“ (1. M 39:9)

Cítite, že vás Boh volá do veľkého neznáma? Spomeňte si na Abraháma. Zdajú sa vám Božie sľuby nepredstaviteľné? Spomeňte si na príbeh Sáry. Cítite tlak bezbožnej rodiny, aby ste opustili Krista? Spomeňte si na Rachab, ktorá vierou prijala izraelských vyzvedačov (Žid 11:31).

Kolíše vaša dôvera v to, či Boh dokáže premôcť túto súčasnú temnotu? Znova zvážte, že kráľovstvá sa sklonili, ústa levov sa zatvorili, zavládla spravodlivosť, ohne boli uhasené, deti vzkriesené, meče zlomené, že slabí vierou zosilneli, omdlievajúci sa stali udatnými, cudzie vojská utiekli a že zanecháte pokyny s Jozefom, že vaše kosti budú pochované v krajine, ktorá ešte nebola dobytá (Žid 11:22, 33–35).

A bojíte sa, že prenasledovanie môže jedného dňa premôcť vašu vieru? Nezabúdajte na členov svojej rodiny, „ktorých svet nebol hoden“ (Žid 11:38). Oni putovali svetom ako vyhnanci, brodili sa výsmechom, bičovaním, väznením a brutálnou smrťou, a vo viere čakali na vzkriesenie z mŕtvych (Žid 11:35–38).

Už ste unavení alebo leniví počúvať? Boh vás v tom nenechá samých ako osamelú vetvičku. Dáva vám strom Libanonu, ktorému patríte. Naučte sa znova mená svojich pradedov a prababičiek. Keď sa budete pozerať na Krista, pamätajte, že „my nie sme zbabelci, aby sme zahynuli: my sme veriaci, aby sme si zachránili život.“