Tajná zbraň cirkvi

Po Petrovom zatknutí však cirkev urobila toto: „Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho.“ (Sk 12:5, kat. preklad)

Cirkev nezorganizovala bojkot ani demonštrácie. Namiesto toho sa modlili. Myslím si, že v dobe, v ktorej žijeme, cirkev stratila zo zreteľa niektoré z najdôležitejších vecí. Keď sa pozeráme na to, ako sa veci v našom národe vyvíjajú, a pýtame sa, čo by sme mali robiť, hovorím, že by sme sa za to mali modliť. Modlime sa za problémy, ktorým čelíme.

Boh dal svoj recept na prebudenie alebo na uzdravenie národa, keď povedal: „Ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim.“ (2. Kron 7:14)

Toto je naša tajná zbraň ako cirkvi a my ju nevyužívame dostatočne. Musíme sa častejšie modliť. Potrebujeme častejšie predkladať svoje potreby Pánovi. Presne to robila cirkev v prvom storočí.

Dôležité zásady modlitby

Všimnime si niekoľko dôležitých zásad ich modlitieb. Ak sa vrátime k piatemu veršu 12. kapitoly Skutkov apoštolov, uvidíme, že ich modlitby boli predovšetkým adresované Bohu: „Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho.“

Možno si myslíte: „Nie sú všetky modlitby adresované Bohu?“

Nie nevyhnutne. Niekedy, keď sa modlíme, je naša myseľ zamestnaná myšlienkami na to, čo chceme alebo čo potrebujeme, a veľmi málo myslíme na to, ku komu sa obraciame. Keď Ježiš učil učeníkov modliť sa, začal: „Otče náš, ktorý si v nebesiach! Posväť sa meno Tvoje!“ (Mt 6:9)

Predtým, ako vyslovíme prosbu, mali by sme o Bohu rozjímať, premýšľať o ňom, chváliť ho a uctievať. V dôsledku toho sa zmení to, za čo sa modlíme. Modlitba nie je dosiahnutie našej vôle v nebi; je to dosiahnutie Božej vôle na zemi. Preto skôr, ako začneme Boha o niečo prosiť, musíme sa najprv zosúladiť s jeho vôľou.

A ako poznáme Božiu vôľu? Nájdeme ju v Božom slove, v Biblii. Čím viac ju budeme čítať, čím viac sa budeme učiť o Bohu, tým lepšie budeme vedieť, aká je jeho vôľa a ako sa máme v danej situácii modliť. Keď sa naučíme o Božej povahe a jeho charaktere, potom budú naše modlitby smerovať k Nemu.

Druhým princípom, ktorý nachádzame v Sk 12:5 je, že prvotná cirkev sa modlila bez prestania. „Cirkev sa bez prestania modlila k Bohu za neho.“ Pôvodný jazyk naznačuje, že sa modlili s agóniou.

Dôvodom, prečo mnohé naše modlitby nemajú žiadnu silu, je to, že v nich nie je srdce. Ak do svojich modlitieb vkladáme tak málo zo srdca, potom nemôžeme očakávať, že Boh vloží srdce do toho, aby ich vypočul. Ak ľahkovážne hovoríme: „Pane, zachráň svet. Amen,“ nevkladáme do svojich modlitieb žiadne srdce. Premýšľajme o tom, za čo prosíme.

Tretím princípom, ktorý vidíme, je, že prvotná cirkev sa modlila spoločne. A keď sa kresťania stretnú a modlia, niečo sa stane. O tom niet pochýb. Je dobré spojiť sily s ostatnými veriacimi.

Ježiš povedal: „A zase vám hovorím: Ak sa dvaja z vás dohodnú na niečom na zemi, že budú prosiť o to, dostane sa im toho od môjho Otca, ktorý je v nebesiach“ (Mt 18:19). Nepochopme to nesprávne. Ježiš nehovoril, že ak si vymyslíme čokoľvek, čo považujeme za skvelý nápad, a presvedčíme niekoho, aby s nami v tejto veci súhlasil, potom dostaneme to, o čo prosíme.

Ježiš mal skôr na mysli to, že ak dvaja ľudia zosúladia svoju vôľu s Božou vôľou, dohodnú sa v tejto oblasti a budú sa za to modliť, môžu vidieť výsledky.

Preto sa musíme modliť s našimi kresťanskými priateľmi. Preto im musíme zavolať a povedať: „Poďme sa za to spolu modliť. Prinesme to pred Pána.“

To je jeden z dôvodov, prečo sa musíme angažovať v cirkvi. Ak chcete duchovne rásť, musíte byť súčasťou spoločenstva veriacich. Nie je to dobrovoľné. Niektorí ľudia skáču po rôznych zboroch, jeden týždeň chodia do jedného zboru a na druhý do iného. Takto to ale nefunguje.

Kresťania sa potrebujú začleniť do skupiny iných veriacich, budovať vzťahy a priateľstvá a byť produktívnou súčasťou tohto tela. Boh má pre vás miesto. A ak nie ste pravidelne zapojení do diania v zbore, potom si dovolím tvrdiť, že duchovne tápete.

Tak ako musíme jesť, piť a dýchať, aby sme žili fyzicky, musíme čítať Bibliu, modliť sa a byť zapojení do cirkvi, aby sme žili duchovne. Tieto veci nikdy neprerastieme. Napriek tomu existujú kresťania, ktorí to vedia lepšie, ale stále tieto základné veci zanedbávajú.

Akosi si myslia: „Som kresťanom už tak dlho, takže už nemusím čítať Bibliu. Už sa nemusím tak často modliť. Už nemusím stále chodiť do kostola.“

Ale áno, musia. A ak tieto veci zanedbajú, som si istý, že sa duchovne zrútia. Nemusí sa to stať hneď zajtra. Nemusí sa to nevyhnutne stať budúci týždeň. Ale budú duchovne slabší a slabší a stále zraniteľnejší, až kým nepadnú.

Zaujímavé je, že aj keď sa prvotná cirkev spojila a neustále prednášala svoje modlitby Bohu, neodpovedal na nich okamžite. Niekedy, keď Boh neodpovedá na naše modlitby tak rýchlo, ako by sme chceli, myslíme si, že nás sklamal. Musíme však pochopiť, že Božie meškanie nemusí byť nutne odmietnutím.

Na konci Skutkov apoštolov 12 čítame, že Boh zasiahol kráľa Herodesa, a ten zomrel. Kapitola sa teda končí tým, že Herodes je mŕtvy, Peter je slobodný a Božie slovo triumfuje.

Preto sa nevzdávajte. Nenechajte sa odradiť. Ďalej sa modlite. Buďte vytrvalí a sledujte, čo Boh urobí.