Tri kvality kresťana, ktoré provokujú ľudí spýtať sa na našu vieru

Ale ako to má veriaci robiť, aby bol dobrým svedkom? Niekedy nám práve cnostné kvality a vlastnosti, ktoré sa tak pracne snažíme v živote žiť, dávajú unikátnu príležitosť zasiahnuť ostatných — ako hovorí aj staré príslovie: „Činy hovoria hlasnejšie než slová.“

Z vlastnej skúsenosti viem, že ľudia sú oveľa pozornejší a vnímavejší na moje slová o Kristovi a kresťanských pravdách, keď sú iniciátorom rozhovoru práve oni. Nechcem tým povedať, že nikdy nespomeniem evanjelium z vlastného popudu — pravdaže tu boli rozličné momenty, kedy som usúdil, že sa potrebujem podeliť o evanjelium s človekom, ktorý sa ma naň prvý neopýtal. No vo všeobecnosti, keď príde na to, podeliť sa so svojou vierou s ľuďmi, s ktorými máme dlhodobý vzťah, ako napríklad neveriaci člen rodiny, kolega alebo priateľ — zistil som, že rozhovor prináša oveľa viac ovocia, keď s témou začne práve tá druhá osoba.

Ale aké veci môžu pritiahnuť pozornosť iných ľudí na našu vieru o duchovnej realite? Tu ponúkam tri kvality, o ktorých si myslím, že provokujú ľudí, aby sa pýtali na našu vieru.

1. Snaha mať pevnú pracovnú etiku

To, ako jednotlivec pristupuje k práci alebo zamestnaniu, o ňom samom veľa odhaľuje. Ľudia sú už zvyknutí stretávať iných, ktorí si hľadajú ľahšiu cestičku, sú leniví a majú nespočetné výhovorky, prečo vlastne nemôžu poriadne pracovať. No človek s pevnou pracovnou etikou vytŕča. Prečo? Lebo napodobniť pravú poctivú prácu sa nedá. Naše pracovisko je miestom, kde prakticky povedané buď „makaj alebo sklapni“. Keď si získame povesť tvrdého pracanta, ľudia chcú vedieť, odkiaľ náš zápal pochádza. Vážne žasnú prečo do toho dávame všetko. Písmo odhaľuje, že veriaci majú pracovať usilovne, aby tak ctili Boha (Kolosenským 3:23).

2. Snaha ceniť si a zachovávať pravdu akoby bola posvätná

Ľudia vidia, keď sa bezohľadne zahrávate s pravdou. Faktom je, že klamstvo je tak bežné, že ho očakávame aj od ľudí, ktorí sľúbili byť pravdiví. No čestný človek, ktorý sa drží pravdy, či už dôležitej alebo bezvýznamnej s oddanosťou a presnosťou, vyčnieva. Pravdovravníci sú zriedkaví, a keď ich ľudia v živote stretnú, sú ochotnejší brať ich vážne. Trojjediný Boh je Pravda s veľkým P. Vlastne Ježiš Kristus špeciálne sám seba nazval Pravdou (Ján 14:6). Preto by sa kresťania mali snažiť zaobchádzať s pravdou akoby bola posvätná, lebo takou je.

3. Snaha zaobchádzať so všetkými ľuďmi s úctou

Ako sa správate k iným ľuďom, najmä k tým nepríjemným, odhaľuje veľa o vašom charaktere. Je ľahké správať sa milo k ľuďom, ktorí vám to opätujú. Ale výnimočnú reputáciu si získate, ak sa správate čestne a s rešpektom  aj k nevrlým ľuďom. Môžete zaobchádzať s človekom s úctou, aj keď ho zvlášť nemáte radi. Ak to robíte, znamená to, že sa ku všetkým správate, akoby mali prirodzenú dôstojnosť a morálnu hodnotu. Keď sa správame k ľuďom s úctou bez ohľadu na situáciu, ostatní budú chcieť vedieť prečo. Odpoveď kresťana je, že všetci ľudia si zaslúžia úctu, pretože sú stvorení na Boží obraz (1. Mojžišova 1:26–27).

Snažiť sa byť pracovitým, pravdovravným a správať sa vždy s úctou nie je ľahké a nikto z nás to nezvládne perfektne. Musíme mať na pamäti, že sme všetci len ospravedlnení hriešnici s porušenou prirodzenosťou a s potrebou božskej premeny. Vďakabohu, spása pochádza výhradne z Božej milosti. No aj napriek našej nedokonalosti si nekresťania všimnú, keď sa snažíme brať prácu, pravdu a úctu k človeku vážne.