Tri modlitebné námety za naše dospelé deti

Návod na to, ako sa modliť za štyroch môjmu srdcu blízkych mladých mužov, beriem z listu Filipanom. Pavol, misionár celým srdcom, ktorý v tom čase už založil mnoho cirkevných zborov, píše tento list z rímskeho väzenia. K filipskej cirkvi v tomto liste pristupuje ako k svojim duchovným deťom. Jeho modlitby za novoobrátených kresťanov a vedúcich novovznikajúcich cirkevných zborov sú vzorom pre moje vlastné modlitby za mojich synov, ktorí, jeden po druhom, opúšťali hniezdo, aby sa osamostatnili vo svete, ktorý je teraz úplne iný, než bol za mojich mladých čias.

Modlitby za pevné manželstvá, bezpečnosť v práci alebo múdrosť pri vyberaní vysokej školy sú všetko dobré námety na modlitby, ktoré vychádzajú zo srdca kresťanskej matky. No jedna Pavlova veta obsiahnutá v troch veršoch, prosba vyliata pred Bohom, ma motivuje k tomu, aby som sa modlila za niečo konkrétnejšie — za samotný hnací motor, ktorý bude poháňať životy mojich detí. A motivuje ma aj k tomu, aby som poriadne skúmala, čo je mojím vlastným hnacím motorom.

1. Bože, prosím, veď ich k láske.

„A za to sa modlím, aby sa vaša láska vždy viac a viac rozhojňovala v pravom poznaní a každej skúsenosti… ” (F 1:9).

Keď sa Pavol modlil za poznanie a skúsenosť pre filipskú cirkev, možno narážal na falošných učiteľov (F 3:2), alebo vplyv občianskej hrdosti, ktorá mohla ovplyvniť týchto rímskych občanov; v zmysle, aby oslavovali Rím, než aby vzdávali slávu Bohu. Túžil, aby ich vzájomne rastúca láska bola zakorenená v pravde a upriamená na Pána.

Pokým bol Pavol medzi nimi, učil ich o Božom charaktere, ktorý bol zjavený v Ježišovi Kristovi a na čo obzvlášť poukazoval, bola Kristova pokorná poslušnosť (F 2:8). Pavol bol pre nich vzorom, ako má vyzerať občan neba (F 3:17–21; 4:9). No teraz zostali sami, bez Pavla a bez jeho vyučovania. Nastal čas, kedy Pavol musel veriť, že poznanie Krista, ktoré s nimi zdieľal, sa teraz premení na skúsenosť zakorenenú v srdci a v mysli týchto novonarodených Kristových nasledovníkov.

Tak ako vtedy, aj v dvadsiatomprvom storočí, existuje množstvo vecí, ktoré nás odťahujú od posväteného života. Preto naše deti potrebujú poznanie a skúsenosť, ktorá bude viesť ich srdcia. Agape je pomenovanie lásky, ktoré môžeme z gréčtiny vysvetliť ako jedinečná Božia láska. Agape je bezhraničná a hlboká láska, no nie je nejasná, ani romantická. Láska, ktorá rozlišuje, podriaďuje sa kritickému mysleniu a vedeniu Duchom Svätým, pretože, ako poznamenal Stuart Briscoe: „Obyčajná láska môže byť slepá, no agape má dokonalý zrak”.

Keď sa modlíme za naše deti, aby rástli v láske, musíme sa taktiež modliť, aby ich Boh viedol k pravej a hodnotnej láske. Napríklad, aby milovali svoje manželky viac ako svoje hobby a aby si vážili čas strávený so svojimi deťmi viac, ako čas strávený so svojimi kolegami. Dôverujeme Bohu, že našim dospelým deťom otvorí oči, aby videli pravdu o tom, k čomu sú ich srdcia viac ťahané.

2. Bože, prosím, chráň ich integritu.

„… aby ste tak boli schopní rozoznávať, čo je hlavné, a boli ste čistí a bez úhony na deň Kristov” (F 1:10).

Slovo „rozoznávať” označovalo v gréckej kultúre proces prečisťovania vzácnych kovov, alebo overovanie pravosti peňazí. Preto, keď Pavol použil toto slovo, mal zrejme na mysli myšlienky týkajúce sa autenticity. Túžil, aby boli títo veriaci čistí ako drahý kov, bez žiadnych prímesí, ktorých životy autenticky odzrkadľujú pravdu, ktorej uverili. Tento súlad medzi vnútornými motívmi a vonkajším konaním je opísaný v Dávidovom 24. žalme, kde uvažuje nad tým, čo vlastne znamená svätosť:

„Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov?

A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste?

Človek nevinných rúk a srdca čistého,

ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá” (Ž 24:3–4).

Modloslužba v sebe v dnešnej dobe zahŕňa aj uctievanie vecí, ktorých uctievanie v predošlej generácii ani nebolo možné. V kultúre, ktorá je silne tvarovaná sociálnymi médiami, sa musíme viac modliť za to, aby naše deti žili autentický život. Život, ktorý bude zhodný s príbehmi, ktoré uverejňujú na svojich Instagramoch.

Ako rodič dospelého dieťaťa skúmam aj svoju vlastnú integritu. A modlím sa za ňu. Nanešťastie, patrím do generácie rodičov, ktorí kvôli tomu, aby „zostali kamaráti” so svojimi deťmi, robia kompromisy a sú ochotní zmeniť svoj politický, etický a dokonca aj biblický pohľad na svet. Čo poukazuje na to, že nám viac záleží na vzťahu s našimi deťmi, než na vzťahu, ktorý majú naše deti s Bohom. Keď urobia naše deti v dospelosti nesprávne a zlé rozhodnutia, bude pre nich veľkým pokušením zísť na mierny svah, po ktorom sa ide ľahšie, ktorý C.S. Lewis označil ako najbezpečnejšiu cestu do pekla (C.S. Lewis, Rady skúseného diabla). Povedia si: „Nuž, myslím si, že Biblia je ohľadom tohto až príliš tvrdá. Nemôžeme byť až takí puntičkárski.”

Našou úlohou je držať sa pevne pravdy viery, bez ohľadu na to, ako veľmi túžime po rodinnej harmónii. Musíme nechať Bohu priestor, aby pracoval a modliť sa, aby v našich synoch a dcérach prebudil svedomie. V dôvere, že sa Boh neutiahne do úzadia a že Mu záleží na ich životoch. Keď si zapcháme uši pred Božím hlasom, začneme byť prekážkou v ceste Duchu Svätému a sabotujeme samých seba v celom tomto procese.

3. Bože, prosím, daj, nech prinášajú ovocie na Tvoju slávu

„… naplnení ovocím spravodlivosti skrze Ježiša Krista na slávu a chválu Božiu” (F 1:11).

Ovocie spravodlivosti je celkom očividné. V Pavlovom prípade prinášanie ovocia znamenalo celý rad novoobrátených ľudí, založené nové cirkevné zbory, kamkoľvek vkročil, od Európy až po Malú Áziu a noví vodcovia zborov a učitelia, ktorí sú schopní niesť evanjelium a uchovať ho pre ďalšie generácie.

Aj keď naše deti možno nebudú povolané do vedenia alebo zakladania cirkevného zboru, mocou Ducha Svätého sú schopné prinášať ovocie vo svojich duchovných postojoch a spravodlivých skutkoch. Budú sa pevne držať toho, čo je podľa Písma dobré a odmietať robiť zle, budú žiariť „ako jasné hviezdy vo vesmíre” (F 2:15) a prejavovať pokoru a morálnu dokonalosť, akú preukázal sám Ježiš. Meradlom úspechu životov našich detí pre nás, ako rodičov, musí byť to, ako veľmi sa podobajú na Krista. Milosťou odolávame pokušeniu merať ich úspech podľa našich kultúrnych noriem. Normy, ktoré sú založené na veľkosti finančného príjmu a vplyvu, ktorý majú.

Pavol sa modlil, aby boli jeho duchovné deti charakteristické tým, že robia dobré rozhodnutia a že ich motívy sú čisté, poháňané veľkou láskou k Bohu a úprimnosťou. Keď sa modlím za svoje dospelé deti tak, ako sa modlil Pavol za svoje duchovné deti, rastie vo mne aj motivácia. Pretože, aj keď deti prinášajú veľkú radosť svojim rodičom, cieľom ich života je niečo iné. A to je priniesť chválu a slávu Bohu.

V modlitbách nie sme sami. Môžeme sa modliť spolu s Pavlom, s našimi deťmi a s ostatnými veriacimi, aby sme prinášali slávu Bohu skrze ovocie lásky v našich životoch.