Vyzdvihnite jej najlepšie vlastnosti

Keď sa muž postaví pred svoju nevestu a povie: „Áno,“ jeho vzťah s Bohom zrazu nadobudne novú podobu.

Jeho vzťah s ňou nadobudne bezpochyby nový tvar — taký nový, ako keď sa dvaja stanú jedným. Ale rovnako sa mení aj jeho vzťah s Bohom. Už nebude mať k Bohu vzťah len ako slobodný muž. Teraz je hlavou s telom, Adamom s Evou, manželom s manželkou.

Apoštol Peter približuje nám, mužom, o čo ide. „Uznanlivo nažívajte so ženským pokolením,“ hovorí manželom, „aby vaše modlitby neboli daromné“ (1. Pt 3:7). Modlitbám slobodného muža určite môžu byť kladené prekážky — povedzme, ak žije v nevyznanom hriechu (1. Pt 3:12). V deň svadby však do modlitebného života muža vstupuje nový prvok — to, ako sa teraz správa k svojej manželke, má priamy vplyv na to, ako ho Boh vypočuje (alebo nevypočuje). Boh totiž nepočúva modlitby nespravodlivého manžela. 

Keď sa muž stane manželom, cesta jeho učeníctva vedie cez miestnosti a chodby jeho manželstva. Tak ako Adam nemohol verne zobrazovať Boha, keď zanedbával alebo zle zaobchádzal s Evou, tak ani manžel nemôže dobre nasledovať Ježiša bez lásky k svojej manželke. Zlý manžel môže byť stále dobrým zamestnancom, dobrým športovým trénerom alebo dokonca dobrým susedom, ale nemôže byť dobrým kresťanom.

Božie povolanie manžela by sme mohli opísať mnohými spôsobmi. Ale jeden konkrétny opis mi pomohol zachytiť moju pozornosť (a mám na čom pracovať celý život) — dobrý manžel vyzdvihuje to najlepšie na svojej manželke.

Vyzdvihnite jej najlepšie vlastnosti

Toto povolanie, vyzdvihnúť najlepšie vlastnosti manželky, nás konfrontuje vždy, keď vyslovíme slovo manžel. Lebo v istom zmysle slova, byť manželom znamená pestovať, prinášať kvety z púčikov a ovocie zo semien. Dobrý manžel kľačí v záhrade duše svojej manželky a z Božej milosti sa usiluje vyzdvihnúť skrytú krásu, aby sa stal rýľom v rukách Ducha Svätého, ktorý ho používa na to, aby prinášal úžasné ovocie (G 5:22–23). Podobne ako dokonalý nebeský manžel, aj dobrý pozemský manžel vychováva svoju manželku k úcte (Ef 5:25–27). Vyzdvihuje to najlepšie, čo jej Boh dal.

„Dobrý manžel vyzdvihuje to najlepšie na svojej manželke.“

Isteže, toto manželské povolanie neznamená, že žena je bez dobrého muža bezmocná — Rút, Abigail, Anna, Féba a ďalšie svedčia o opaku. Toto povolanie tiež nenaznačuje, že zbožnosť manžela zaručuje zbožnosť jeho ženy — niektoré hašterivé ženy sa hádajú s dobrými mužmi (Pr 21:9). Zodpovednosť manžela neznižuje ani hlboký vplyv, ktorý na neho môže mať dobrá žena.

Napriek tomu pointa a všeobecný vzorec stále platia. Krása zbožnej ženy často najlepšie rozkvitá na pôde zbožného muža. Ako píše Jonathan Leeman: „Len málo vecí na tejto zemi dokáže ženu posilniť, posmeliť, povzbudiť, prebudiť a podporiť tak ako hlava, ktorá sa venuje jej dobru“ (Autorita, str. 174) — ako manžel, ktorý sa venuje tomu, aby z nej dostal to najlepšie.

A ako sa takýmito mužmi stávajú normálni, nedokonalí manželia, ako sme my? Snažil som sa o dva jednoduché postoje, ktoré sú pre zbožných manželov životne dôležité — milovať ju a viesť ju.

Milovať ju

Prvý postoj smeruje dovnútra. Tu Adam ospevuje Evu (1. M 2:23), múdry syn sa teší zo „ženy svojej mladosti“ (Pr 5:18), zaľúbený milenec sa stráca v očiach svojej milovanej (Veľp 1:15), obdivujúci muž chváli svoju vynikajúcu nevestu (Pr 31:28–29). „Kristus miloval cirkev,“ hovorí nám apoštol Pavol (Ef 5:25), a dobrí manželia sa radi učia jeho spôsoby. Postojom obráteným dovnútra obdivujeme všetko, čo je na manželke krásne, a zbožňujeme ju do hlbšej krásy.

Samozrejme, láska je ruža s mnohými lupeňmi. Zamyslime sa len nad niekoľkými z nich.

TEŠIŤ SA Z NEJ

Takáto láska často vyzerá ako úsmev a znie ako smiech. Môže žartovať a tancovať a nútiť človeka robiť hlúposti. Píše neočakávané milostné listy a berie ju za ruku do dobrodružstva. Nedovolí deťom, práci, domovu a účtom umlčať kedysi spievanú pieseň, ale nachádza spôsoby, ako naplniť bežné dni rajskou radosťou.

„Užívaj život so ženou, ktorú miluješ,“ hovorí kazateľ (Kaz 9:9). Áno, „teš sa zo ženy svojej mladosti;“ nech ťa jej láska rozochveje (Pr 5:18–19). Veď takáto radosť hovorí niečo úžasné a pravdivé o veľkom Ženíchovi — nikdy sa so svojou nevestou nenudí.

„Krása zbožnej ženy často najlepšie rozkvitá na pôde zbožného muža.“

Niektoré kvety zdvihnú hlavu pri pohľade na slnko, mnohé ženy zdvihnú hlavu pri pohľade na radostného a obdivujúceho muža. Pravda, nie každý okamih manželstva môže poznať poéziu hlbokého potešenia a víno pretekajúcej radosti. Niektoré dni žijeme vodou a prózou zmluvnej vernosti. Ale ak si naše manželstvá nikdy neoblečú biele rúcho, nikdy sa nepomažú olejom radosti a nepovedia: „Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď!“ (Veľp 2:13), potom to najlepšie čo je v nej, zostane skryté.

SLÚŽIŤ JEJ

V našom Pánovi Ježišovi sa náklonnosť spája s obetou. Miloval cirkev, a preto „seba samého vydal za ňu“ (Ef 5:25). Teraz, zjednotená s ním, dostáva cirkev jeho každodennú výživu a starostlivosť. Miluje ju a slúži jej ako svojmu telu (Ef 5:29–30). A tak sa tento vzor zachováva aj u ďalších šťastných manželov. Sú to Jákobovia, ktorí ochotne slúžia sedem a viac rokov pre svoju Ráchel — a ich láska spôsobuje, že sa im práca zdá ľahká (1. M 29:20).

Služba zbožného manžela bude nepochybne zahŕňať všetky praktické povinnosti. Postarať sa o dvor, plánovať pre rodinu, upratať po večeri, tráviť pravidelný, nerušený čas s deťmi, kým je ona preč — pomôže zložiť starosti z jej pliec a pomôže aj s jej zoznamom úloh, aby mala viac času. Kresťanský manžel sa však pozerá aj hlbšie a pýta sa, ako môže slúžiť jej duši.

Ako môže živiť a starať sa nielen o jej vonkajšie, ale aj vnútorné ja (Ef 5:29)? Ako môže obmyť jej srdce očistnou vodou Božieho slova (Ef 5:26)? Nakoniec, hoci Ježiš používa manželov, len on má moc vyzdvihnúť na manželke to najlepšie. Aký rytmus čítania Biblie, modlitby a spoločenstva teda muž zavedie do rodinného života tak, aby aj ona ako Mária často zotrvávala pri nohách svojho Pána (L 10:39)?

CTIŤ SI JU

Manžel, ktorý sa teší zo svojej ženy a slúži jej, si ju určite ctí. Ale úcta dobrého manžela ide aj ďalej. Nielenže ju objíma a usmieva sa na ňu, pomáha jej a prehlasuje nad ňou Božie slovo; ale pozdvihuje aj svoj hlas, aby ju chválil. Podobne ako manžel z 31. kapitoly Knihy Prísloví hovorí slová, ktoré sú ozvenou jej výnimočnosti (Pr 31:28–29).

Apoštol Peter pomenúva česť ako osobitnú výsadu manželov, a keď to robí, upriamuje našu pozornosť na to, čomu patrí najväčšia česť. Hovorí, aby sme si ctili svoje manželky „ako spoludedičky milosti života“ (1. Pt 3:7). Je to kráľovná, vaša manželka, Božia dcéra a dedička večnosti. Svet môže prehliadnuť skutočnú krásu tejto nebeskej dedičky, „nepominuteľnú krásu“ v „skrytom človeku srdca“: jej ducha „krotkosti a tichosti,“ keď sa nebojí „nijakého postrachu“ (1. Pt 3:4, 6). Takáto krása sa však nemusí a ani by sa nemala prehliadať.

Chvála zbožného manžela, samozrejme, nemôže byť falošná; nemôže len lichotiť. Ale viem si predstaviť, že väčšina manželov má práve opačný problém: nie ten, že chvália nevhodne, ale že zostávajú ticho práve vtedy, keď si ich manželky zaslúžia pochvalu. Keď sa však mlčanie preruší, manželova chvála často prináša ovocie. Keď si v nej ctí milosť — všíma si ju, miluje ju, hovorí o nej –, pomáha jej priniesť jej viac.

Viesť ju

Doteraz sme uvažovali o postoji manžela, ktorý je zameraný dovnútra. Ale dobrý manžel, ktorý vyzdvihuje to najlepšie zo svojej ženy, sa pozerá aj smerom von. Áno, miluje ju a často sa jej pozerá do očí. Ale tiež ju vedie a pozýva ju, aby sa k nemu pridala na misii, ktorá je oveľa väčšia ako manželstvo.

„Nech sú jej dary akékoľvek, spôsob, akým ju manžel vedie, ich buď vyzdvihne alebo pochová.“

Boh dal Evu Adamovi nielen preto, aby o nej spieval poéziu lásky, ale aby obaja spievali poéziu Božej vlády nad celým svetom (1. M 1:28). Chcel, aby sa títo dvaja stali nielen jedným, ale mnohými, keď budú spoločne rozmnožovať Boží obraz na zemi. Dal im manželstvo s poslaním — poslanie, ktoré nemôže byť úspešné bez vnútornej lásky, ale ktoré nemôže byť úspešné ani vtedy, ak sa vnútorná láska nikdy neobráti navonok. A ako zistili mnohí manželia, to najlepšie v žene sa objaví len vtedy, keď obráti svoje srdce, svoju myseľ, svoju dušu smerom k potrebám.

K akým potrebám? Odpovedí na túto otázku je veľa. Poslanie každého kresťanského manželstva vychádza z Ježišovho Veľkého poslania (Mt 28:19–20), ale možnosti sú tu široké. Manžel sa bude musieť orientovať podľa darov, ktoré mu Boh dal, a to vrátane jeho najväčšieho pozemského daru: jeho manželky.

Možno Boh spôsobil, že vaše manželstvo prekvitá a prináša ovocie na poli neoslovených ľudí. Možno urobil vašu manželku schopnou byť matkou mnohých detí, rodiť, vychovávať a adoptovať ich, až by ste sa nezmestili do žiadneho minivanu. Možno má schopnosti neuveriteľnej hostiteľky a evanjelizátorky zo susedstva. Nech sú jej dary akékoľvek, spôsob, akým ju manžel vedie, ich buď vyzdvihne, alebo pochová, využije ich naplno alebo ich utlmí.

V mojom manželstve, potreby malých detí a mladého zboru vyzdvihli v mojej manželke krásy, ktoré by som sám nikdy nedokázal vyzdvihnúť. A je úžasné, keď som sledoval, ako svoje dni venuje potrebám detí a kresťanov, požiadavkám domova a spoločenstva, spôsobilo to, že som ju miloval ešte viac.

Takto sa to stáva často. Začína sa úžasný cyklus: muž miluje svoju ženu a vedie ju na misiu — a počas misie sa zamiluje ešte viac. A časom, s veľkou milosťou na tejto ceste (lebo my manželia často zakopávame vo svojom povolaní), sa záhrada jej duše stáva rozkvitnutejšou a voňavejšou a každý, kto má oči na to, aby videl, má možnosť zahliadnuť tú nevestu, ktorá sa jedného dňa zjaví „bez úhony“ (Ef 5:27), dokonalú milovanú nevestu svojho dokonalého Ženícha.