Vždy pripravený!

Išiel som minule okolo desiatej ráno kočíkovať dcéru. Spala dlhšie, ako zvyčajne. Prechádzka sa predĺžila až do času obeda a ja som vyhladol. Nuž som si v predajni pečiva kúpil zemiakovú kocku za €0,35 a škvarkový pagáč za €0,50. Ako som tak hrýzol do múky s vodou, všimol som si, že sa nejako zaťahuje a tak som sa začal vracať domov. Bol som však dosť ďaleko a domov som to pred prvými kvapkami nestihol. Keď som prišiel, na stole ma čakal obed, ktorý som jedol prihrievaný a sám.

Tento príbeh nie je až tak vymyslený, ako sa môže zdať. Je iba zámerne vykonštruovanou kombináciou niekoľkých pravdivých príhod. Spojil som ich do jednej preto, aby som na nej ilustroval, ako je to s pripravenosťou a finančným plánovaním…

1. Na prechádzku som sa vydal o desiatej, ale vo veci finančného plánovania je úplne jedno, kedy človek začne. Týka sa tak študenta, ktorý si popri štúdiu privyrába na brigádach, ako aj dôchodcu, ktorý prežíva zo štátneho milodaru. A tak isto všetkých, ktorí už neštudujú a ešte nedôchodkujú…

2. Dcéra spala dlhšie, než obvykle. A pršalo. Lebo nečakané veci sa stávajú. Nie je dôležité, kedy a čo. Podstatné je, že raz sa nám niečo určite prihodí. Nevieme kedy presne, ale všetci vieme, že raz spŕchne.

3. Za €0,85 som pri troche uvažovania vopred mohol mať oveľa lepšie a zdravšie jedlo, než dva suché kúsky slaného pečiva. Kvalitná predpríprava znamená lepšie a/alebo lacnejšie riešenie problémov. Keď sa niečo stane a človek je pripravený, nejde o katastrofu, ale o očakávanú nepríjemnosť. Je to ako so zdravím: prevencia je lacnejšia a lepšia ako liečba…

4. Naše dcéry majú veľmi rady spoločné stolovanie a to, že jedli bezomňa, ich nijako nenadchlo. Malo to ďaleko od tragédie, ale pointa tam je: nedostatky v plánovaní majú takmer vždy negatívny efekt na atmosféru a vzťahy v rodine. Od banálnych ako v mojom príbehu až po vážne, kedy sa celé rodiny nenapraviteľne rozhádajú kvôli peniazom (už som to spomínal, ale nedá mi nezopakovať: v USA sú finančné problémy najčastejšou príčinou rozvodov).

Jozef v Egypte

Dovolím si predpokladať: keď nastanú finančné suchoty, intenzívne šetríte, kde sa len dá. Keď opäť príde hojno, míňate viac (tento predpoklad si dovoľujem vysloviť na základe štatistík z nedávnej krízy, pozorovania okolia a niekoľkoročnej skúsenosti s vlastným správaním).

Základným princípom úspešného finančného plánovania je ale presný opak: odkladať peniaze vtedy, keď sú, aby boli k dispozícii vtedy, keď nebudú.

Český makroekonomický stratég Tomáš Sedláček (bývalý ekonomický poradca Václava Havla, neskôr poradca ministra financií) tento argument dokonca stavia na starozákonnom príbehu o Jozefovi a jeho pobyte v Egypte: “S hospodárskymi cyklami sa môžeme stretnúť aj v Biblii. Ak to trochu preženiem, prvým makroekonómom bol Jozef, ktorý egyptskému faraónovi na základe jeho sna prezradil, že ho čaká sedem tučných a sedem chudých rokov. Egypťania si počas obdobia hojnosti na rozdiel od dnešnej modernej civilizácie pripravili dostatočné zásoby na prekonanie krízy.” (úryvok s rozhovoru uverejneného na pravda.sk 31.12.2012).

V príbehu (prečítať si ho môžete v Genezis 41) je spomenutých niekoľko skutočností, z ktorých by sa dali vyvodiť zaujímavé princípy:

• pomoc sa niekedy nenachádza tam, kde ju hľadáme: Jozef mal v tom čase iba 30 rokov (na staroveké pomery veľmi málo) a bol vo väzení
• nastavenie a dodržiavanie záchranného plánu je kľúčové: Jozef odkladal 20% z úrody, nie prebytky, alebo “ak niečo zostane”
• riešenie krízy nie je v dovoze ani v pôžičkách: Jozef všetky potraviny uskladňoval lokálne a krajina tak bola sebestačná aj počas 7 neúrodných rokov
• pre niekoho, kto je na krízu pripravený, je to obchodná príležitosť: keď sa hlad rozšíril aj do okolitých krajín, Jozef im obilie predával a generoval zisk
•…

Myslím si však, že nepotrebujeme hĺbkovú teologickú analýzu uvedeného textu, nepotrebujeme byť faraónmi, ani nám netreba sny na to, aby sme vedeli, že môže byť horšie, ako je teraz. Nebudeme zdravší, veci sa nebudú kaziť menej, vláda nezačne z ničoho nič nalievať milióny eur do sociálneho systému, atď.

Všetci si preto potrebujeme tvoriť rezervy na prekonanie ťažších časov, kedy budeme mať namiesto hojna… menšie hojno. Akési dáždniky. Lebo raz pršať bude.

Lepší záver ako pionierske “Buď pripravený!” si ani neviem predstaviť. Vďaka, súdruhovia!