Zachránení a povolaní

Apoštol používa minulý čas a hovorí: „On nás zachránil.“

Veriaci v Krista Ježiša sú zachránení. Nie sú to ľudia, ktorí žijú v nádeji, že na konci môžu byť zachránení. Oni sú zachránení. Spasenie nie je požehnanie, na ktoré sa môžeme tešiť na smrteľnej posteli. Nespievame o niečom, čo príde potom v Jeho kráľovstve. Spasenie je prisľúbené, získané, prijaté a môžeme sa z neho radovať teraz. Kresťan je dokonale zachránený tým, čo Boh vykonal. Boh ho chcel zachrániť a spravil to. Je zachránený, pretože cena za neho bola zaplatená. „Dokonané“, bol Spasiteľov výkrik pred smrťou. Je dokonale zachránený zmluvou, ako padol v Adamovi, tak žije v Kristovi. Toto spasenie je doprevádzané svätým povolaním.

Tí, ktorých Spasiteľ zachránil na kríži, sú povolaní mocou Ducha Svätého k svätosti.

Opúšťajú svoje hriechy a snažia sa byť ako Kristus. Volia si svätosť, nie z donútenia, ale ich nová podstata ich vedie k radovaniu sa zo svätosti rovnako prirodzene, ako sa predtým tešili z hriechu. Boh si ich nevyvolil ani nepovolal preto, že boli svätí, ale povolal ich, aby mohli byť svätí. Svätosť je krása, ktorú v nich vytvára On. Znamenitosť, ktorú môžeme vidieť vo veriacom, je Božím dielom rovnako ako dielo zmierenia. Takto môžeme vidieť plnosť Božej milosti. Spasenie je z milosti, lebo Pán je jeho pôvodcom. Aký iný motív ako milosť mohol mať na spasenie vinných? Spasenie musí byť z milosti, pretože my nikdy nedokážeme dosiahnuť spravodlivosť. Toto je výsada veriaceho — prítomné spasenie.

Dôkazom ktorého je svätý život.