Zapáliť túžbu pri ďalšom ohni

V dome s tromi deťmi mladšími ako tri roky sa len málo vecí deje každý deň rovnako. Základom je plánovaná flexibilita. Napriek tomu sa niektoré veci dejú tak pravidelne, že by mohli byť prirodzeným zákonom — výbuchy plaču chvíľu pred nastúpením do auta, nehody v úplne novom oblečení, a nezmyselný neprestajný plač. A toto:

Môj trojročný syn sa rád hrá s kockami. Stavia s brilantnou pozornosťou architekta — asi desať minút. Potom záujem opadne a on sa vydá hľadať nové dobrodružstvá.

Avšak bezpodmienečne si tá horlivejšia z mojich desaťmesačných dcér nájde cestu k tým krásnym bielym borovicovým kockám, vyberie si náhodnú a snaží sa ju obhrýzť, až z nej zostanú len piliny. Keď Strider vidí svoju sestru, ako drží tú kocku — kocku, ktorá pred chvíľou nedokázala udržať jeho pozornosť –, nuž, som si istý, že dokážete uhádnuť, čo sa stane potom. Rivalita je skutočná. A na istý čas sa táto borovicová kocka stane cennejšou ako hromada zlata, ktorú stráži drak, a vojna, ktorá z toho vyplynie, je len o niečo menej intenzívna ako tie v Stredozemi.

Ako táto dynamika funguje? A čo je pre vás bezprostredne dôležitejšie, čo majú kocky na hranie a bitky medzi deťmi spoločné s vašou oslabenou túžbou po Bohu?

Niekoho napodobňujete

Aby som odpovedal na prvú otázku, Aurorina túžba po kocke podnecuje Striderovu túžbu, pretože nevyhnutne napodobňujeme ľudí okolo nás. Človek je mimetické stvorenie.

Človek je stvorený na Boží obraz (1. M 1:27). Čiastočne odrážame Boha v jeho svete tým, že ho napodobňujeme. Pavol túto súvislosť vyjadruje jasne: „Napodobňujte [mimētai] teda Boha“ (Ef 5:1). Človek je napodobňujúca bytosť v celej svojej podstate. Na to sme boli stvorení.

Ale Boh navrhol napodobňovanie iných, aby bolo prostriedkom napodobňovania Jeho. Sväté napodobňovanie je projektom spoločenstva. Pavol miluje najmä zbožné napodobňovanie: „Preto vás napomínam: napodobňujte ma!“ (1. K 1:11; 4:16) Keďže Pavol nám ukazuje, ako vyzerá napodobňovanie Krista, mali by sme napodobňovať Pavla. Ale on nekončí pri apoštoloch. V Liste Filipským nabáda svojich čitateľov, aby napodobňovali jeho a všetkých, ktorí ho napodobňujú (F 3:17). Autor Listu Židom zdvojnásobuje túto mimetickú reťaz a vyzýva nás, aby sme napodobňovali zbožných vodcov a všetkých, ktorí kráčajú vo viere (Žid 6:12; 13:7).

Ako konkrétny základ týchto výziev slúži biblický princíp: keď ide o napodobňovanie, otázka neznie či, ale čo. Ján varuje: „Nenasleduj zlé, ale dobré“ (3. J 11), čím naznačuje, že napodobňovanie je nevyhnutné. Otázka opäť neznie, či budete napodobňovať — budete. Ale čo budete napodobňovať? Zlo alebo dobro? Alebo ešte lepšie, koho budete napodobňovať?

Mimetická túžba

Skôr než sa vrátime k našej túžbe po Bohu, musíme pridať ešte jeden dielik do tejto skladačky. Na základe toho, čo som povedal, si možno predstavujete, že napodobňovanie je vždy zámerné a týka sa hlavne činov. My však napodobňujeme oveľa viac vecí.

Príslovia zdôrazňujú najmä to, že druhých napodobňujeme nevedome. Cnosti a neresti sú teda nákazlivé. Parafrázujúc Príslovia 13:20, múdro skončí ten, kto sa múdro spriatelí, a Príslovia 14:7, pred bláznom utekajte alebo ako blázon buďte. Prečo? Pretože napodobňovaniu sa nevyhnete. „Zlá spoločnosť… ,“ ako sa hovorí (1. K 15:33).

Napodobňovanie však siaha ešte hlbšie. Napodobňujeme túžby iných. Katolícky filozof René Girard to nazýva mimetickou túžbou. Po vytrvalom pozorovaní Písma, spoločnosti a literatúry si Girard všimol, že takmer všetky naše túžby sú podnietené, dané a sprostredkované inými ľuďmi. Pozeráme sa na to, po čom túžia iní, aby sme sa naučili, po čom by sme mali túžiť my. Väčšinu vecí teda chceme preto, lebo ich najprv chcú iní. V skratke, Girard dospel k záveru, že túžby si vyžadujú, aby ich niekto modeloval.

Moderná reklama tento poznatok využíva. Zobrazením príťažlivej osoby, ktorá si cení nejaký produkt, vo vás vytvára túžbu. Táto taktika je však stará ako rajská záhrada. Satan — prvý zadávateľ reklamy — využil nákazlivú túžbu a prinútil Evu, aby opakovala po jeho vlastnej hadej túžbe po božstve. Jozefovi bratia ho predali do otroctva, pretože kvôli nemu bola otcova priazeň neodolateľne príťažlivá. A samozrejme, Stridera priťahovala Aurorina kocka ako moľu svetlo, pretože jej túžba ju premenila na najžiadanejšiu kocku na svete.

Tieto príklady ukazujú, že keď sa s objektom mimetickej túžby nedá podeliť (alebo sa vníma ako zadržiavaný), vzniká závisť a rivalita. Ak sa však môžeme podeliť, mimetická túžba vytvára hlboké priateľstvá a posilňuje naše lásky.

Spoločnosť, v ktorej sa zdržiavate

Dúfam, že teraz vidíte, ako sa náš nezadržateľný impulz napodobňovať — najmä napodobňovať túžby — spája s túžbou po Bohu. Ak mimetická túžba formuje naše menšie túžby — čo si obliekame, čo pijeme, aké máme auto, kde jeme, kam chodíme do školy — prečo by neovplyvňovala našu túžbu po Bohu?

„Možno netúžite po Bohu, pretože len zriedka vidíte niekoho iného, kto túži po Bohu.“

Možno netúžite po Bohu, pretože len zriedka vidíte niekoho iného, kto túži po Bohu. Možno, že drevená kocka stratila vo vašich očiach svoj lesk, pretože sa ju nikto nesnaží rozhrýzť. Inak povedané, spoločnosť, v ktorej sa pohybujete, výrazne formuje to, po čom túžite. Budete sa podobať na toho, s kým sa stretávate. To, po čom túžite, závisí od toho, koho pozorujete.

C. S. Lewis tento princíp označil za základ priateľstva. 

Priateľstvo povstáva z takej družnosti, keď dvaja alebo viacerí zo spoločníkov zistia, že na rozdiel od všetkých ostatných zdieľajú nejaký spoločný záujem alebo vkus, o ktorom sa doteraz každý z nich domnieval, že je len jeho výlučným pokladom (alebo bremenom). Typickým výrazom takého vznikajúceho priateľstva je niečo ako: „Čože? Aj ty?“ (Štyri lásky, str. 75)

Podľa Lewisa priateľstvo vzniká zo spoločných záľub — ako je futbal, rozprávanie príbehov alebo teológia. Keď je táto láska rozpoznaná a vyjadrená — „Čože? Aj ty?“ — spoločná túžba sa vzájomne posilňuje a znásobuje. Lewis však upozorňuje, že tento mimetický efekt je dvojsečný, pretože „spoločný vkus alebo videnie, či názor, ktorý sa objaví, nemusí byť vždy pekný“ (str. 100). N.I.C.E. (Národný inštitút pre koordinované experimenty, fiktívna organizácia v románe Tá obludná sila, pozn. prekladateľa) podsúvala túžbu, ktorá by uvoľnila samotné brány pekla.

Nebezpečenstvo však vzniká práve kvôli ohromujúcej dobrote priateľstva — dobrote, ktorá nám môže dať viac Boha. Keď sa obklopíte tými, ktorých láska k Bohu jasne horí, túžba po ňom je nákazlivá. Postavte sa do blízkosti ohňa a vaše šaty sa chytia. A s každým pridaným priateľom požiar prerastie do rozpáleného uctievania, pretože každý človek môže prispieť jedinečným zápalným ohňom. Kresťanské spoločenstvo je spoločnosť vzájomného uctievania. Potrebujete ďalšie batoľatá, aby ste si mohli vážiť kocku.

Ukážte mi, v akej spoločnosti sa pohybujete, a ja vám poviem, čo budete už čoskoro chcieť.

Posvieťte si na svoje vzory

Takže, kresťania, kým sa obklopujete? Kto vám ukazuje, ako túžiť po Bohu? Kto sú vaše vzory?

Luke Burgis (ďalší filozof) varuje: „Vždy existujú vzory túžby. Ak nepoznáte tie svoje, pravdepodobne vo vašom živote spôsobujú chaos… Vzory sú najsilnejšie, keď sú skryté“ (Wanting, str. 21). V záujme svojej radosti v Bohu si na svoje modely posvieťte. Vypočúvajte zdroj svojich túžob (alebo ich nedostatok).

Aby ste mohli pomenovať svoje vzory túžby — dobré aj zlé –, zvážte tieto štyri kategórie:

1. Digitálna spoločnosť

Kde sa zdržiavate v krajine internetu? Kto sú vaše digitálne vzory? Koho počúvate a čo vás zaujíma?

Internet funguje ako mimetický zosilňovač. Namiesto toho, aby dve batoľatá túžili po rovnakej kocke, digitálne médiá umožňujú tisícom, dokonca miliónom ľudí bojovať o rovnaký status. Jediný rozdiel je v tom, že dospelí sa snažia schovávať napodobňovanie, ktoré moje deti neschovávajú.

Najmä sociálne médiá sú motorom túžby. Možno sa vám zdá, že vaša radosť z Boha je narušená, pretože digitálna závisť rozkladá vaše kosti (Pr 14:30). Možno po Bohu netúžite, pretože po ňom netúži ani podcaster, s ktorým trávite hodiny každý týždeň.

2. Dominantná spoločnosť

Komu venujete najväčší podiel svojho času? S akými priateľmi sa stretávate najčastejšie a čo je vaším spoločným putom — vaším „Aj ty?“ Lewis nielen vedel, ale aj dokázal, ako môže všadeprítomná skupina priateľov formovať dušu. Jeho diskusný klub nazývaný The Inklings zdieľal dve spoločné záľuby — kresťanstvo a kreatívne písanie — a svet sa ešte stále otriasa dôsledkami.

Kto je vo vašom živote najprítomnejším vzorom túžby? Rodina, kolegovia, spolužiaci? Vyostrujú vašu túžbu po Bohu alebo ju otupujú? Prevládajú vo vašom živote ľudia, ktorí sa podieľajú na vašej radosti a „denne sa vzájomne povzbudzujete,“ aby ste si vážili trojjediného Boha (Žid 3:12–14, Ekumenický preklad)? Zrelí muži a ženy sú vzorom, ktorý nám ukazuje nielen to, ako žiť, ale najmä to, čo milovať. A tieto vzory sa neobmedzujú len na živých.

3. Mŕtva spoločnosť

Stretávate sa s mŕtvymi? A ak áno, s kým a aké túžby majú? Ak ste čitateľ, na mŕtvej spoločnosti nesmierne záleží. Knihy nás uvádzajú do rozhovoru so svojimi autormi a mnohé z najdôležitejších kníh nás uvádzajú do rozhovoru s autormi, ktorí už nežijú. Učia nás — často explicitne — po čom túžiť.

Veľkou výhodou mŕtvych je, že často túžia po niečom inom ako moderní ľudia. A ich hlboké túžby môžu odhaliť naše vlastné túžby. Tu je opäť Lewis: „Skutočný spôsob, ako napraviť vkus človeka, nie je znehodnotiť jeho súčasné obľúbené veci, ale naučiť ho, ako si vychutnať niečo lepšie“ (Experiment v oblasti kritiky, str. 112). Augustín a Austen, Bunyan a Bavinck, Dante a Donne, Kalvín a Coleridge sú pre nás učiteľmi vkusu — a predovšetkým inšpiratívna skupina mŕtvych, ktorí napísali Písmo.

4. Spoločnosť s Bohom

Keď už hovoríme o chuti, ak chcete rozvíjať hlad po Bohu, nič túto túžbu nepodporí viac ako spoločnosť so samotným Bohom. Trojjediný Boh je dokonalým vzorom našich túžob a nikto nemôže milovať Boha viac, ako Boh miluje Boha. Na rozdiel od všetkých ostatných foriem sprostredkovania, ktoré na nás pôsobia zvonka, Boh nám svoje vlastné túžby sprostredkúva zvnútra, „žiadosti Ducha“ (G 5:17).

Tento proces však nie je automatický. Stávame sa podobnými Bohu, keď ho vidíme, a naplno vidíme Boha v tvári Ježiša Krista (2. K 3:18–4:6). Sme stvorení a pretvorení, aby sme ho napodobňovali (R 8:29). Jeho túžby po Bohu a dobre sú dokonalé, jasné, ohnivé — a nákazlivé. Ježiš je náš veľký mimetický vzor. Keď sa naučíme upierať na neho svoj zrak, jeho radosť roznieti tú našu (Žid 12:1–2) a zapáli divoký oheň svätej túžby.