Žijete v konzumnom manželstve?

Väčšina vzťahov, ktoré máme, sú konzumného typu. Otázka, ktorú v podstate kladieme, znie: „Čo je pre mňa najlepšie?“ Pokiaľ daný vzťah napĺňa naše potreby, zostávame v ňom, ale keď sa pritrafí niečo lepšie, od jedného vzťahu upustíme a nadviažeme iný. Môj (Michellin) vzťah s predavačkou v módnom butiku s odevmi je takýto: Ak mi vie predať nádherné šaty za dobrú cenu, pravdepodobne sa vrátim a kúpim si od nej ďalšie oblečenie… pokiaľ v inom obchode nezbadám reklamu s lákavejšou ponukou. To, kde nakupujeme oblečenie, potraviny, rýchle občerstvenie, internetové služby a to, ako si vyberáme prakticky každý kamenný či internetový obchod, je podmienené možnosťami, ktoré najlepšie spĺňajú naše potreby. V týchto prípadoch sú naše potreby dôležitejšie než vzťah.

Je to úplne v poriadku a rozumné, keď rozmýšľame o tom, že si kúpime šálku kávy, ale v našich najdôležitejších vzťahoch to nefunguje. Je zrejmé, že naše deti nie sú výrobky, ale ľudia. Ak si nedáme pozor, do vzťahu s našimi deťmi môžeme prepašovať spotrebiteľský prístup. Keď vynikajú v športe alebo majú v škole výborné známky, sme pyšní, lebo ich úspech odráža našu skvelú rodičovskú výchovu — či aspoň chceme, aby si to ľudia mysleli. Ale keď nemajú príliš veľké nadanie na atletiku, teoretické predmety, výber priateľov, či nie sú obdarené fyzickým vzhľadom, sme v rozpakoch. A my neradi zažívame rozpaky! Aby sme daný problém vyriešili, tlačíme na naše deti, aby podávali väčší výkon. Hovoríme, že je to pre ich dobro, aby neskôr v živote vynikali — a sme presvedčení, že nás to do istej miery aj motivuje, ale hlavným dôvodom, prečo tlačíme na naše deti, je, že ich výkon a vzhľad nespĺňa naše potreby a očakávania. Nie, nemáme v pláne sa ich zbaviť a priviesť si domov iné deti, ale určite si želáme, aby sa naučili lepšie odzrkadľovať naše vysoké normy excelentnosti!

Ako rodičia nemôžeme nikdy dovoliť, aby naša láska a prijatie boli podmienené výkonom našich detí. Som vďačná za to, že Božia láska k nám sa nezakladá na našom výkone. Ak by to tak bolo, nemali by sme žiadnu nádej, pretože by nebolo možné páčiť sa Mu. Som však vďačná, že Boh nás miluje bezpodmienečne a prijíma nás nie na základe toho, čo robíme, ale kým sme — Jeho stvorením.

Láska je rozhodnutie. Je to aj záväzok, v ktorom je vzťah dôležitejší ako naše potreby. Namiesto toho, aby sa ľudia pýtali: „Čo je pre mňa najlepšie?“ sa usilujú o to, čo je najlepšie pre toho druhého. Obetujeme sa jeden pre druhého nie preto, že musíme, ale preto, že si toho druhého vážime. Iba zopár vzťahov vychádza z tohto druhu záväzku: manželstvo, výchova našich detí, náš vzťah s Bohom a naša duchovná rodina.

Tieto silné, striktne vymedzené vzťahy sa dajú inak opísať aj slovom „zmluva“. V celej Biblii vidíme, že Boh s ľuďmi uzatvára zmluvy — od Adama cez Noacha, Abraháma, Mojžiša až po novú zmluvu v Ježišovi. Niektoré z nich sú podmienené. Boh hovorí: „Urobím toto, ale ty musíš urobiť tamto.“ Ale niektoré sú bezpodmienečné: „[Ja] ťa nenechám a neopustím!“ (5. M 31:6) Tie podmienené sú pre nás výzvou, pútajú našu pozornosť a vyžadujú dodržiavanie, ale tie bezpodmienečné nám zohrievajú srdce a inšpirujú nás, aby sme nasledovali Toho, kto nám dal najavo svoju lásku. V našom manželstve a pri výchove detí je pochopenie týchto zmluvných vzťahov pevným základom toho, aby sme milovali bez podmienok. Okúsili sme už Božiu lásku, odpustenie a jeho prijatie, a preto láskou, odpustením a prijatím štedro zahŕňame tých, ktorých milujeme — aj vtedy, keď nám to nevyhovuje, aj keď oni nenapĺňajú naše potreby a aj vtedy, keď si nevážia, čo pre nich robíme.

Rozdiel

Zdá sa, že muži a ženy rozprávajú iným jazykom, a niektorí ľudia tvrdia, že pochádzajú z iných planét! V Liste Efezským Pavol opísal hlboký záväzok, ktorý majú voči sebe manželia. Tento vzťah nie je o tom, čo komu vyhovuje, či dokonca ani o vzrušujúcich pocitoch. Je to skôr obraz nášho vzťahu s Bohom. Mužom povedal, aby milovali svoje ženy „ako aj Kristus miloval cirkev“ a „seba samého vydal“ z obetavej lásky. Ale ženám dal odlišný pokyn: aby mali k svojim mužom úctu (Ef 5:21–33).

Sme presvedčení, že ženu najlepšie motivuje láska a muža najsilnejšie motivuje úcta. Prieskum odhaľuje, že počas manželskej hádky muž najčastejšie reaguje neláskavo vtedy, keď sa cíti byť znevažovaný, a žena reaguje znevažujúco vtedy, keď sa cíti byť nemilovaná. Oslovili sme 7 000 ľudí s otázkou: „Keď so svojím manželom či drahou polovičkou prežívate hádku, máte pocit, že ste nemilovaný alebo znevažovaný?“ 83 % mužov odpovedalo „znevažovaný“ a 72 % žien odpovedalo „nemilovaná“. Hoci všetci potrebujeme rovnako lásku a úctu, pociťovaná potreba počas hádky je odlišná, a táto odlišnosť je zreteľná tak, ako sa ružová farba líši od modrej!

Je múdre, keď manžel rozumie tomu, že identita jeho manželky je spojená s jej profesionálnou prácou, rovnako ako jej prácou v domácnosti v úlohe ženy a matky. Muži môžu svojim ženám pomáhať, aby sa cítili byť milované, podporované a docenené tak, že im počas dňa zatelefonujú, ponúknu sa vybaviť veci, dobrovoľne vymenia plienky či umyjú riad, zariadia rezerváciu stola v reštaurácii a urobia iné veci, ktoré sú pre ich vzťah špecifické. Keď muži pre svoje ženy nerobia takéto veci, potom majú ženy pocit, že sú využívané a nedocenené. A každá žena si musí uvedomiť, že identita jej muža je tiež do veľkej miery prepojená s jeho prácou, jeho inteligenciou, zručnosťami a úspechmi. Keď mu neprejavuje dôveru, nepovzbudzuje ho a nechváli ho, zdrvuje ho to… a je možné, že bude reagovať sarkasticky, nahnevane alebo bude mlčať.

Keď majú ženy pocit, že sú vrúcne milované a muži cítia, že sa im prejavuje úcta, deti majú bezpečné miesto, kde môžu rásť a prekvitať. Vo vzťahu svojich rodičov vidia lásku v praxi a osvoja si jedinečnú silu oddaného vzťahu. Možno nebudú vedieť presne vyjadriť rozdiel medzi konzumným a oddaným vzťahom, ale ten rozdiel inštinktívne poznajú.

Nejde tu o teoretické cvičenie pre deti. Typ vzťahu, ktorý vidia doma, ich dramaticky ovplyvňuje. Budú si hľadať priateľov, ktorí sa k nim správajú úctivo a hovoria pravdu a budú si hľadať manželského partnera, ktorý má tieto hodnoty. Potom budú svojim deťom vštepovať hodnoty oddaného vzťahu, a toto dedičstvo sa bude predávať z generácie na generáciu.