Zložte ťarchu podráždenosti

Sobota, krátko popoludní. Sobotňajší zoznam domácich prác je ešte stále dlhý a moja úzkosť rastie, keď si pomyslím, že nestihneme všetko urobiť. Prejdem do režimu policajta a začnem štekať strohé rozkazy. Veci sa urobia, ale v rodine zavládne nevľúdna atmosféra.   

Pracovný deň, asi 9 hodín večer. Vstúpim do detskej izby, aby som jej obyvateľom zaželal dobrú noc a nachádzam oblečenie a hračky, ktoré sú ešte stále na podlahe. Tlesknem rukami a úsečne poviem: „Vstaňte a odložte tieto veci — ihneď! Mali ste to urobiť už skôr!“ Pokojnému želaniu dobrej noci sa to veru nepodobá. 

Podráždenosť. Príliš často sa jej poddávam. Je načase postaviť sa ráznejšie tomuto hriechu a zložiť ho (Žid 12:1). Zakaždým, keď som podráždený, uvalím na seba ťarchu pyšného sebectva, ktorá je na škodu a vyvolám vo vzťahu konflikt. A keď moje podráždenie pretečie a zachytí druhých, uvalí ťarchu aj na nich, pretože moje urážlivé slová v nich vzbudia hnev (Prís 15:1).

Zvykne sa Boh rozčúliť?

Vinu za svoju podráždenosť radi zvaľujeme na niekoho iného alebo niečo iné. Snažíme samých seba (a tých druhých) presvedčiť, že oni sú príčinou našej podráždenosti. Ak by oni boli iní, my by sme neboli podráždení. Alebo ju zvaľujeme na to, že sme unavení, chorí alebo v strese. Ale Pavol diagnostikuje podráždenosť ako chorobu srdca; zlyhanie v otázke lásky: „Láska… sa nerozčuľuje“ (1. Kor 13:4–5). 

Ale potrebujeme sa na to pozrieť trochu bližšie. Grécke slovo paroxynō, ktoré tu Pavol používa a ktoré sa u nás prekladá slovom „rozčuľovať sa“, sa dá preložiť aj slovom „vyprovokovať“ či „vzplanúť“, alebo „podnietiť“. To isté grécke slovo (paroxynō) je použité v gréckom preklade Starej zmluvy u proroka Izaiáša 5:25, kde prorok hovorí, že Izrael vyprovokoval Boha k hnevu, alebo Boh vzplanul hnevom. Ak sa teda láska (agape) nedá vyprovokovať (1. Kor 13:5) a Boh je láska (agape) (1. Jn 4:8), je v poriadku, keď sa Boh dá vyprovokovať k hnevu?

Odpoveď na túto otázku znie, že Pavol sa tu nezaoberá bežnou provokáciou k hnevu. On (a my s ním) vie, že existujú opodstatnené, spravodlivé, láskyplné, a preto nevyhnutné príčiny vyvolávajúce hnev. Pavol v 1. liste Korintským 13:5 hovorí o prchkosti, akou sa my príliš rýchlo či príliš ľahko necháme k hnevu vyprovokovať. Z toho dôvodu si náš preklad vybral slovo „rozčúliť sa“, v inom preklade je „rozhorčiť sa“. 

Kým sa Boh začne hnevať, trvá mu to pozoruhodne dlho (Ex 34:6). Boh je provokovaný k hnevu, ale nikdy nie je podráždený. Nahnevá sa len z veľmi dobrých dôvodov, keď zneucťujú a opovrhujú slávou jeho svätej spravodlivosti a práva. Keď sa jeho hnev rozpúta, stane sa tou najpustošivejšou a najdesivejšou vecou, akú môže živá bytosť zažiť. Ale je vždy dôkladne premyslený, neomylne primeraný a dokonale vymeraný. A tak ako Boh, aj my máme byť „pomalý k hnevu“ (Jk 1:19). Máme sa hnevať, ale nehrešiť (Ef 4:26).

Sebectvo podráždenia

Naša podráždenosť nemá nikdy svoje korene zapustené v pôde spravodlivosti. Klíči v pôde sebectva a vyvíja sa rýchlo, ako to už o burine hriechu platí. Rozčúlime sa, alebo sa dáme ľahko vyprovokovať nie vtedy, keď sa pohŕda Božou spravodlivosťou či právom, ale keď nám niečo, čo chceme, odoprú, odložia na neskôr, alebo to narušia. Funguje to nasledovne:

• Keď som unavený, chcem odpočinok, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.
• Keď som chorý, alebo mám bolesti, chcem úľavu, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.
• Keď som do niečoho zahĺbený, chcem sa na to nerušene sústrediť, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.
• Keď niekam meškám, chcem zabrániť tomu, aby som vyzeral ako neporiadny človek, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.
• Keď som z niečoho sklamaný, chcem splnenie svojej túžby, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený. 
• Keď mám strach, chcem únik pred tým, čo mi hrozí, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.
• Keď prežívam neistotu, chcem uistenie, pokiaľ možno upokojujúce, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.  
• Keď mi niečo práve pôsobí potešenie, chcem v tom pokračovať dovtedy, kým ja budem chcieť, aby to skončilo, ale ak sa mi to odoprie/odloží na neskôr/naruší, som podráždený.

Preto je podráždenosť neláskavým, nespravodlivým hnevom, lebo je sebeckou reakciou na prekážku, ktorá stojí v ceste našej túžbe. Túžba, ktorú máme, možno nie je hriešna, ale sebecká reakcia na jej odopretie, odloženie na neskôr či narušenie je neschopnosťou dúfať v Boha v každom čase (Ž 62:9) — a často neschopnosťou vážiť si, milovať a slúžiť inej ľudskej duši.

Ježiš nezomrel za našu dochvíľnosť, pozemskú reputáciu, pohodlie či náš voľný čas. Zomrel za ľudské duše. Je vysoko pravdepodobné, že hodnota duše (duší), voči ktorej (ktorým) sme podráždení, je pre Boha nekonečne vyššia než vec, po ktorej túžime. Nesmieme zneucťovať Boha, ktorého obraz onen človek nesie tým, že sa k nemu správame podráždene. Existujú situácie, v ktorých je hnevať sa na drahocenné, ale hriešne duše, nevyhnutné — hnevom uváženým, láskavým, rozvážnym, spravodlivým, milujúcim. Ale nikdy nie je ten správny čas na podráždenosť. Láska sa nerozčuľuje.

STOP podráždenému správaniu

Ak ste ako ja a počas svojho života sa u vás rozvinulo notorické holdovanie sebeckej podráždenosti, bude potrebné trochu popracovať a pocvičiť sa v spravodlivosti (2. Tim 3:16). Potrebujeme niečo jednoduché, na čo si spomenieme, keď sa stisne tak často stláčaná spúšť podráždenia. Možno pomôže toto:

• S. (angl. Stop) — Zastavte sa, ľutujte a položte si otázku. Musíme sa okamžite nepríjemne zastaviť — hoc uprostred vety –, aby sme svoj hriech oľutovali, a pýtali sa: „Čo je to za túžbu, ktorá sa mi práve odopiera, odkladá na neskôr, či narúša?“
• T. (angl. Trust) — Verte sľubu. Sústreďte sa na sľuby zapísané napríklad v 2. liste Korintským 9:8, Filipským 4:19 a Filipským 4:11–13 a verte, že vám pomôžu predísť situácii, v ktorej sa pokušenie mení na podráždenie. 
• O. (angl. Obey) — Poslúchnite. Nezabudnite, že vaše city sú ukazovateľom, a nie vodcom. Nedovoľte, aby vo vás podráždenie kraľovalo (Rim 6:12). Keď vo viere poslúchnete slová 1. listu Korintským 13:5, zistíte, že pocity sa dostavia, nech sú sprvoti akokoľvek nepoddajné. Láska poslúcha (Jn 14:15).
• P. (angl. Plan) — Plánujte. Áno, plánovať. Viac prezieravosti a odhodlania sa môže stať duchovným cvikom, činom lásky a zbraňou proti hriechu tým, že sa budeme vyhýbať pokušeniam vedúcim k podráždenosti. Položte si otázku: „Kedy som najčastejšie podráždený?“ Aby ste otestovali vnímanie seba samého, položte túto otázku tým, ktorí vás poznajú najlepšie (a často sú príjemcami vášho podráždenia). Na základe získaných odpovedí sa usilujte zapojiť nejaké systémy a návyky, ktoré z vašej cesty odstránia kamene podráždenia vedúce k úrazu. Hľadajte pred pokušením únik, ktorý ponúka Pán (1. Kor 10:13) tak, že sa chopíte výhod daru plánovania.

Nedajte sa znechutiť skutočnosťou, že to na začiatku pôjde ťažko. Zmeniť zakorenené návyky je ťažká práca. Ale je to možné skrze Krista, ktorý nás posilňuje (Fil 4:13). Neustále na tom pracujte. Poctivá snaha zložiť túto ťarchu vyústi vo vieru, ktorá bude veselšia a bude prinášať viac lásky a radosti na ceste života.