Zmysel mužnosti

Jednou z mojich najobľúbenejších činností pri upratovaní kuchyne alebo domácich prácach je telefonovať so svojou mamou. Stalo sa to až takým pravidlom, že keď spolu voláme, zvykne sa mi posmievať: „Musíš práve upratovať kuchyňu… “

Naposledy som sa jej priznal, s čím som ako manžel bojoval. Vysvetlil som, ako som zlyhal pri snahe plne pochopiť ozajstnú mužnosť. Väčšinu svojho života som si myslel, že ak sa o seba starám — pracujem, platím účty, kupujem si jedlo a mám adekvátnu strechu nad hlavou — napĺňam Božie povolanie k mužnosti.

Rastúc v chápaní biblickej mužnosti, objavil som, že pravá mužnosť si odo mňa vyžaduje viac. Ako slobodný som však nedokázal do praxe dostať veci, o ktorých som vedel, že sú pre manželstvo dôležité. Tajne som dúfal, že ma manželstvo zázračne zmení a spraví zo mňa lepšieho človeka. Nepil som z fontány pravej mužnosti ako slobodný, preto teraz, keď som už manželom, musím piť z požiarnickej hadice. Teraz sa musím ťažko učím veľkému a namáhavému poslaniu mužnosti.

Ježišova nesebeckosť a obetavosť

Ježišov život stelesňoval pravú mužnosť. Akoby aj nie? Niet pochýb, že môžeme zostaviť celý zoznam vlastností, ktoré Ježiša urobili naozajstným mužom, no pozoruhodné sú najmä dva — jeho nesebeckosť a obetavosť.

Ježišov život stelesňoval pravú mužnosť.

Ježišovo učenie v evanjeliách je týmito témami priam nasiaknuté. Keď Ho opýtali: „Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone?“ Ježiš odpovedal:

„Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci.“ (Mt 22:36–40)

Ba čo viac, Ježiš nás učil milovať nielen svojich blížnych, ale modliť sa aj za nepriateľov (Mt 5:44). Je ľahké obetovať a správať sa nesebecky k ľuďom, o ktorých si myslíme, že našu náklonnosť, lásku a prostriedky si zaslúžia. Avšak, pravá mužnosť sa ukáže, keď zadarmo a nesebecky obetujeme tým, ktorí si našu pozornosť nezaslúžia.

Popri učení, Ježiš vydal neprekonateľný odkaz svojou nesebeckosťou a obetavosťou — ostával pokorný, dokonca do smrti. Vo svojej službe sa nesebecky vzdal vlastného času, energie a majetku pre blaho iných. Pavol píše, že Kristus „sa vzdal hodnosti“ a vzal na seba „podobu služobníka“. Pavol nás napomína, aby sme prevzali túto mentalitu: „Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus,“ (F 2:5–8). Kristov životný štýl nie je modelom len pre ženatých, ale žiť by tak mali aj slobodní (muži aj ženy).

Najlepšie ukázal Ježiš svoju nesebeckosť a obetavosť, keď slobodne šiel na kríž pre dobro svojej nevesty, z poslušnosti Otcovi a Jemu na radosť. Náš dokonalý Spasiteľ zomrel za nevestu, ktorá plne dokázala nehodnosť takejto obete. Tá predstavuje nádherný obraz toho, ako hriešni manželia majú milovať a ctiť svoje manželky.

Skutočný muž dáva zadarmo

Pre mnohých existuje obrovská priepasť medzi tým, čo povieme a čo urobíme. Ale ako vidíme, Ježišov život dokonale stelesňoval jeho učenie. Na rozdiel od nás, Ježiš rozumel dôsledkom svojho učenia lepšie ako ktokoľvek iný a nikdy si nezľahčoval cestu za účelom vlastného pohodlia či prospechu.

Učíme sa od Neho, že pravá mužnosť nie je o tom, udržať si čistý nos a vyžehlené košele. Pravá mužnosť znamená prekonať samého seba a milovať blížneho — a náš blížny je každý, koho stretneme a je v núdzi. Skutočný muž zadarmo dáva svoj čas, zdroje, pozornosť, energiu a emocionálnu podporu každému, kto to potrebuje a nečaká nič späť.

Mužné vodcovstvo je povolaním obetavo slúžiť a nie príležitosťou byť obsluhovaný.

Pre nezosobášených kresťanov to znamená zadarmo venovať svoj čas a prostriedky priateľstvu, dobrovoľníctvu v cirkevnom zbore, praktickej pomoci ľuďom v núdzi, navštevovaniu chorých, pomoci straším. A má to dosah na to, ako budete nakladať s peniazmi. Môžete viac prispievať na Božie veci, keď sú vaše súčasné výdavky nižšie? Ako si môžete v tomto životnom období ctiť svojich rodičov? Napríklad, mohli by ste sa ich častejšie pýtať, či im smiete s niečím pomôcť.

Pre ženatého: tvojimi najbližšími blížnymi sú tvoja manželka a deti. Byť mužom znamená — byť vodcom manželke aj rodine. Vyžaduje si to starostlivosť o ich fyzické, finančné, emočné a aj duchovné potreby. Tiež vrúcne milovať svoju manželku, a to aj vo chvíľach, keď cítite, že toho vôbec nie je hodná a milovať svoje deti, aj keby sa zdalo, že si to nezaslúžia. Skutoční muži si ctia otca aj matku a dychtia: „… ctiť si príbuzných a odplácať sa rodičom, lebo to je milé Bohu.“ (1. Tim 5:4, Ekumenický preklad)

Veľké poslanie mužnosti

Keď som mame pri umývaní riadu volal po prvýkrát, ostala šokovaná, lebo vedela, že to pre mňa nebolo prirodzené. Vždy som bol náchylný myslieť najprv na seba a už menej na druhých. No jej zábavná reakcia na mňa, upratujúceho kuchyňu, ma povzbudzuje dodnes. Pripomína mi, že ťažká cesta k mužnosti bola pomalá a náročná. Posunul som sa — aj keď posun bol len nepatrný. Jej šok mi pripomína, že Boh koná.

Skutočná mužnosť je ťažké a nepohodlné poslanie, či už ste ženatí alebo nie. Úloha vodcu, ktorú Boh mužom zveril, nie je príležitosťou na to, nechať sa obsluhovať, ale poslaním obetavo slúžiť. Vo svete, ktorý ponúka bezprostredné uspokojenie — finančne, emočne aj sexuálne — sa kresťanská mužnosť môže zdať neatraktívna, dokonca nezmyselná. Prečo žiť nesebecky a obetavo, keď môžem robiť opačne a užívať si okamžité potešenie? Keď nám spoločnosť hovorí, že vodcovstvo je privilégium, prečo zotrvať pri biblickej predstave vodcovstva ako obety?

Ak neslúžiš iným tak ako Ježiš, nekráčaš úplne v stopách biblickej mužnosti.

Praví muži si odopierajú telesné pôžitky pre skutočné potešenie v Ježišovi. Či už si ženatý alebo slobodný, ak neslúžiš svojim blížnym nesebecky a obetavo, nekráčaš úplne v stopách biblickej mužnosti. Chlapci hovoria: „Zodpovedám len sám za seba.“ Muži povedia: „Zodpovedám za svojich blížnych.“ Chlapcov nútia, aby dávali. Muži dávajú zadarmo, pretože im bolo zadarmo dané. Chlapci očakávajú, že riady umyje ich manželka alebo mama, no muži neváhajú vziať do rúk špongiu a mydlo. Napokon, mužnosť znamená slúžiť iným tak ako samému sebe, ba aj viac.

Ako dočasné odmeny nie sú vždy okamžité, tak na večnú odmenu sa oplatí čakať. Boh Otec dokazuje, že skutočne odmení poslušných a verných presne tak, ako to urobil aj s Jeho nesebeckým a obetavým Synom.

„Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.“ (F 2:9–11)