Odváž sa dôverovať Bohu

https://www.pexels.com/photo/abstract-arrangement-art-background-457713/

  • 3. Jún '19
  • 5 minút
  • 3062
  • 9

Ako správne nariekať

Na svet prichádzame s plačom. No napriek tomu si na tento moment nikto z nás nepamätá. Prvý hlas, ktorý sme zo seba vydali hneď potom, ako sme opustili teplé a bezpečné lono našej matky, bol hlasným protestom. Vstúpili sme do sveta s plačom. Plakať je ľudské.

Avšak nie sme jediní, ktorí majú potrebu vyjadriť svoj žiaľ. Apoštol Pavol hovorí, že celé stvorenstvo vzdychá (R 8:22). Od pádu Adama bol celý svet infikovaný skazenými dôsledkami hriechu. A smrť je najväčšou pripomienkou toho, že niečo nie je s týmto svetom v poriadku. No príkladom je aj rakovina, závislosti, zničené manželstvá, konflikty vo vzťahoch, samota, zneužívanie atď.

Narodením náš plač nekončí. Pokračuje, pretože svet je narušený hriechom. Hoci sú slzy a smútok súčasťou našej ľudskej prirodzenosti, často úplne prehliadame v Biblii zapísané modlitby, ktoré nás prevádzajú cez tento rozbitý svet — Žalospevy.

Čo je to žalospev?

Žalospev, alebo inými slovami nárek, neznamená to isté ako plač. Je to rozdiel. A je jedinečne kresťanský.

Biblia je plná piesní spievaných zo žiaľu. Viac ako tretina Žalmov sú žalospevy. Autor knihy Žalospevov plače nad zničením Jeruzalema. Ježiš nariekal vo svojich posledných hodinách života.

„Nárek ťa privádza k Bohu, zatiaľ čo žiaľ má tendenciu pokúšať ťa, aby si od Boha ušiel.“

Žalospev je však niečo iné ako plač, pretože žalospev je formou modlitby. Je to viac ako len vyjadrenie smútku alebo ventilovanie svojich emócií. Žalospev hovorí Bohu o bolesti, a má jedinečný cieľ a zámer: dôveru. Je to nadprirodzené Božie pozvanie vyliať si svoj strach, frustráciu a smútok, aby nám to pomohlo obnoviť dôveru voči Bohu.

Štyri základné prvky žalospevu

Ako vidíme ilustráciu v Žalme 13, väčšina žalospevov má štyri základné prvky:

Obráť sa k Bohu

Žalospev často začína oslovením Boha: „Dokedy chceš, Hospodine, na mňa trvalo zabúdať? Dokedy budeš skrývať predo mnou svoju tvár?“ (Ž 13:2). Pointou je, že táto osoba prežívajúca bolesť, sa rozhodne prísť k Bohu a povedať mu o tom, čo sa deje.

Prines svoje sťažnosti

Každý žalospev obsahuje aj určitý druh sťažnosti: „Dokedy mám nosiť starosť v duši? Dokedy sa bude nepriateľ môj vypínať nado mnou?“ (Ž 13:3). Je to viac ako len hriešne ventilovanie svojho hnevu. Biblický žalospev úprimne a pokorne predkladá a opisuje svoje otázky, bolesť a frustráciu, ktorá zúri v našich dušiach.

S odvahou pros Boha o pomoc

Hľadanie Božej pomoci v čase bolesti je prejavom viery: „Pohliadni, vyslyš ma, Hospodine, Bože môj! Osvieť mi oči, aby som na smrť nezaspal, aby môj nepriateľ nepovedal: Premohol som ho! Nech moji protivníci neplesajú, že sa klátim“ (Ž 13:4–5). Pretrvávajúci smútok v nás môže vyvolať buď mŕtvolné ticho, keď sa oddáme zúfalstvu („je to beznádejné“), alebo popieranie („všetko je úplne v poriadku“). No žalospev nás pozýva do mať odvahu dôverovať Božím prisľúbeniam, keď Ho prosíme o pomoc.

Rozhodni sa dôverovať

Toto je konečnou destináciou pre naše žalospevy. Dôvera. Všetky cesty vedú k tomuto: „Ale ja dúfam v tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil“ (Ž 13:6). Ide však viac ako o vymenovanie štádií žiaľu. Táto forma modlitby nás vedie k tomu, aby sme obnovili naše rozhodnutie veriť Bohu, práve v časoch, keď prechádzame ťažkými skúškami. Keď prežívame zlomenosť.

Žalospev je modlitebným jazykom pre nás, Boží ľud, ktorý žije vo svete zničenom hriechom. Je to spôsob, ako hovoríme Bohu o našich žiaľoch, a tým sa obnovuje naša dôvera v Jeho zvrchovanú starostlivosť. Plakať je ľudské, ale nariekať a hovoriť žalospevy je čisto kresťanské.

Prečo je nárek kresťanský?

Nariekanie je jednou z teologicky najuvedomelejších vecí, ktoré môže človek urobiť. Pokým plač je jednou zo základných emócií charakteristických pre ľudstvo, kresťania nariekajú, pretože vedia, že Boh je zvrchovaný a dobrý. Kresťania poznajú Božie prisľúbenia napísané v Biblii. Veríme, že Boh má moc vyslobodiť. Vieme, že hrob je prázdny, a Ježiš je živý.

No napriek tomu stále zažívame bolesť a smútok. Nárek je jazyk, ktorý používame v našich životoch. V životoch, ktoré sa nachádzajú uprostred dvoch pólov — náročný a ťažký život verzus dôvera v Božiu zvrchovanosť. Je to forma modlitby pre ľudí, ktorí čakajú na deň, keď sa Ježiš vráti a všetko urovná. Kresťania neplačú beznádejne; my očakávame Boha, ktorý zastaví našu bolesť.

„Nariekanie je jednou z teologicky najuvedomelejších vecí, ktoré môže človek urobiť.“

Nariekať v modlitbe pred Bohom vyžaduje určitú dávku viery. Prísť k Bohu a rozprávať sa s Ním, namiesto toho, aby sme sa len hriešne rozčúlili a zahorkli, vyžaduje hlboké biblické presvedčenie. Predložiť svoje chaotické boje, ktoré máme v duši a prosiť, aby nám Boh pomohol, často stále znovu a znovu, vyžaduje pevné teologické zakotvenie. Nárek ťa privádza k Bohu, zatiaľ čo žiaľ má tendenciu pokúšať ťa, aby si od Boha ušiel.

Nárek sa pozerá na svet z biblickej perspektívy. Ako kresťania nariekame, pretože poznáme priebeh Božieho plánu: stvorenie, pád, vykúpenie a obnovenie. Vieme, čo je príčinou každého nášho náreku: hriech. No taktiež vieme, aký bude záver nášho náreku:

„Zotrie im každú slzu z očí a smrť už viac nebude, ani smútok, ani plač, ani bolesť už viac nebude, lebo prvotné sa pominulo“ (Zjav 21:4).

Preto kresťania nielen plačú nad zlomenosťou sveta, ale taktiež sa tešíme a túžime vidieť ten deň, kedy všetok náš plač skončí. Pýtame sa: „Dokedy ešte, Hospodin?“ (Ž 13:2). Hocikto plače. Ale len kresťania môžu skutočne verne nariekať v modlitbe.

Naučiť sa nariekať

Keďže život je plný bolesti a keďže Biblia nám jasne hovorí o Božom pláne, kresťania by mali byť plne kompetentní „nariekači“. Mali by sme Bohu pravidelne hovoriť o našich bolestiach a bojoch. Kresťania by sa mali naučiť nariekať.

Jedným zo spôsobov, ako začať, môže byť pravidelné čítanie žalmov, v ktorých žalmista narieka. Začni so Žalmami 10, 13, 22 a 77. A potom môžeš pokračovať s ďalšími viac ako štyridsiatimi žalospevmi, ktoré sú zapísané v knihe Žalmov. Nájdeš žalmy, ktoré hovoria o osobnom náreku a taktiež žalmy o náreku spoločenstva. V Žalmoch sú žalospevy na chvíle, keď potrebuješ urobiť pokánie a tiež, keď horlivo túžiš po spravodlivosti. Keď budeš čítať žalmy, niektoré verše sa stanú tvojimi vlastnými modlitbami. Zrejme budeš prekvapený, ako veľmi budú slová žalmistu korešpondovať s tvojimi vlastnými. Žalmy majú silnú tendenciu stať sa celkom rýchlo osobnými.

„Plakať je ľudské, ale nariekať je kresťanské.“

Ďalším postojom, ktorý by sme mohli zaujať, je študovanie žalmov, v ktorých žalmista narieka — vyhľadávaním každého zo štyroch prvkov, ktoré som spomenul na začiatku: obrátiť sa k Bohu, priniesť svoje sťažnosti, prosiť s odvahou a rozhodnúť sa dôverovať. Keď objavíš príklad na každý prvok, porozmýšľaj nad tým, že by si napísal svoj vlastný nárek. Sleduj tok svojich slov, keď hovoríš Bohu o svojom boji. Pamätaj, že každý žalm bol napísaný skutočnou osobou so skutočnými problémami. Napísanie svojho vlastného náreku nádherne spája našu bohatú teológiu so skutočnými pocitmi, ktoré prežívame.

Pokým sa Ježiš nevráti, svet bude poznačený slzami. Deti sa stále budú rodiť a ich prvý plač oznámi ich príchod do zlomeného sveta. Plakať je ľudské, ale nariekať je kresťanské.

Mark Vroegop © DESIRING GOD. WEBSITE: DESIRINGGOD.ORG
PÔVODNÝ ČLÁNOK NÁJDETE NA: WWW.DESIRINGGOD.ORG

5/5 (17 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.