Znovu vstal, aby varoval svet

„Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo. Riekol mi: Ty si môj Syn; ja som Ťa dnes splodil.“ (Ž 2:7)

Píp… Píp… Píp.

Časovač začne pípať pomaly, ale potom sa pípanie stále zrýchľuje. Píp. Píp. Píp.

Stúpa srdcová frekvencia. Čoraz ťažšie sa dýcha. Blíži sa koniec. Píp, píp, píp.

Zrýchľujúce sa hodiny majú v hre Catch Phrase (Hádajte príslovia) veľký význam. Každý hráč sa svojim spoluhráčom usiluje pomôcť uhádnuť slovo alebo slovné spojenie, ktoré sa objaví na prenosnom zariadení bez toho, aby ho vyslovil. Hneď ako ho uhádnu, podá zariadenie družstvu, ktoré s nimi súperí. Kým si ho družstvá vymieňajú, kráti sa čas na časovači — najprv pomaly, potom sa rýchlosť zvyšuje: píp, píp, píp. Družstvo, ktorému zariadenie prestane pípať, v danom kole prehráva.

Jedným z často prehliadaných aspektov Ježišovho vzkriesenia je, ako naznačuje, že je málo času. Veľká noc nám hovorí, že dejiny teraz vydávajú varovný signál čoraz rýchlejšie a vyzývajú nás k pokániu. Národy sa čoskoro stanú podnožkou pre nohy Syna (Ž 110:1). Mali by, oni a každý z nás, bozkávať Syna a utiekať sa k nemu predtým, než bude neskoro (Ž 2:11–12).

Ja som Ťa dnes splodil

Refrén vzkriesenia sa v Žalmoch opakuje veľakrát, ale prvý raz sa objavuje v 2. žalme. Počuješ ten refrén?

               „Vyrozprávam rozhodnutie Hospodinovo.

               Riekol mi: Ty si môj Syn;

               ja som Ťa dnes splodil.“ (Ž 2:7)

Slovo dnes zo Ž 2:7 predstavuje Veľkonočnú nedeľu. Akoby žalmista spieval: „Kristus Pán dnes vstal z mŕtvych.“ Podľa čoho vieme, že dnes z 2. žalmu a Veľkonočná nedeľa je ten istý deň? Počúvaj, ako káže apoštol Pavol a používa pritom 2. žalm.

Ako je napísané

V Skutkoch 13 sa nachádza ten najjasnejší text, ktorý potvrdzuje spojenie medzi vzkriesením Ježiša a slovom dnes z 2. žalmu. Pavol tam neveriacim Židom zvestuje dobrú správu evanjelia zo starozmluvných Písem. Vyhlasuje, že Boh vzkriesil Ježiša z mŕtvych ako naplnenie zasľúbenia daného otcom. Aký text si vyberie, aby to dokázal?

„Zvestujeme vám evanjelium, že zasľúbenie, dané otcom, splnil Boh nám, ich deťom, vzkriesiac Ježiša. Ako je napísané aj v druhom žalme: Ty si môj syn; ja som Ťa splodil dnes.“ (Sk 13:32–33)

Pavlova kázeň by v nás mala vyvolať zamyslenie. Ako mohol žalmista povedať, že existuje deň („dnes“), v ktorý bol Ježiš prehlásený za Syna Božieho („Ty si môj Syn“)? Večný Syn Boží nemal počiatok; nikdy nebol taký okamih, v ktorom začal náhle existovať a Boh Otec o ňom prehlásil, že je Jeho Synom. Zdá sa však, že tento text vraví, že bol taký okamih, keď Boh Otec urobil vyhlásenie o synovstve.

Ustanovený za Kráľa

Na začiatku Listu Rímskym Pavol rozoberá dobrú správu o Božom Synovi (R 1:1–3). Zdôrazňuje veľkosť Božieho Syna z dvoch odlišných uhlov pohľadu — jeho pozemského života (ako Dávidov potomok podľa tela) a jeho života po vzkriesení:

„[On] je podľa Ducha svätosti ustanovený od vzkriesenia z mŕtvych ako Boží Syn s mocou — o Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.“ (R 1:4)

Kedy bol večný Syn Boží ustanovený za Božieho Syna s mocou? Odpoveď: „od vzkriesenia z mŕtvych.“ Toto ustanovenie je okamihom slávnostného uvedenia na trón, pretože On je Božím Synom „s mocou“. Toto slovné spojenie s mocou súvisí s prvým spojením „potomstva Dávidovho“. On napĺňa zasľúbenie o kráľovskom Synovi Dávida, ktorý bude vládnuť na jeruzalemskom tróne s mocou. Tým okamihom naplnenia je vzkriesenie.

Príbeh o dvoch trónoch

Táto novozmluvná realita uvedenia Božieho Syna na trón uvoľňuje komplikovanú a napätú situáciu v Starej zmluve. Boh je Kráľ — jeho príbytok je v nebi. Ale povedal tiež, že jeho príbytok je v jeruzalemskom chráme. A nachádzal sa tam aj trón — na tento trón sa mal posadiť ľudský kráľ z Dávidovho potomstva. Králi Izraela sa často búrili proti Božej vláde. Preto musel Kráľ vesmíru často súdiť kráľa Izraela. Ako a kedy sa mali tieto dva tróny spojiť a vládnuť ako jeden?

Odpoveď: vzkriesenie a nanebovstúpenie Ježiša. Ježiš zaujal miesto na tróne zasľúbenom Dávidovmu Synovi. Kde je ten trón? Pozemský Dávid mal trón na pozemskom Sione (Jeruzalem), ale väčší Syn veľkého Dávida má trón na nebeskom Sione. Pretože Ježiš je vzkriesený a nemôže zomrieť, nebeský trón je obsadený naveky (Žid 1:1–5).

Vopred dané varovanie

Aké ponaučenie si máme vziať z 2. žalmu? Národy musia bezodkladne počuť rozhodnutie neba: Ježiš je vzkriesený. 2. žalm vyzýva všetky národy a všetkých vládcov, aby sa prestali búriť (Ž 2:1–3) a začali sa kajať (Ž 2:10–12). Prečo? Boh slávnostne uviedol svojho vzkrieseného kráľa na trón vesmíru.

Vzkriesenie je predbežným varovaním, že prichádza súd. Kráľ už ožil. Vzbura bola neúspešná. Vzkriesenie všetko mení. Keďže Syn vstal z mŕtvych, dejiny teraz bežia v ústrety súdu ako rozbehnutý nákladný vlak plnou parou vpred.

Pavol vyjadruje rovnakú myšlienku v Skutkoch 17. Vzkriesenie sa už odohralo. „Časy nevedomosti“ sa už skončili, a prišiel čas kajať sa:

„Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali; lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.“ (Sk 17:30–31)

Vzkriesenie je okrem iného uistením, že Boh to myslí naozaj vážne. Prichádza súd. Nech všetky národy prijmú varovanie. A nech tí, čo sa Synovi už poklonili, „jasajú s chvením“ (Ž 2:11, ekumen. preklad), lebo „blahoslavení sú všetci, čo sa k Nemu utiekajú!“ (Ž 2:12)