Aká je vôľa Božia, a ako ju máme poznať?

malik ml williams @ Flickr.com, http://www.flickr.com/photos/brothaloveimages/1806689895/

  • 21. Máj '12
  • 12 minút
  • 14469
  • 78

Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.

Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. Rímskym 12:1–2

Zmyslom tohto verša je, aby sa celý náš život stal „duchovným uctievaním“. Verš 1: „vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu“ (pozn. prekl.: v anglickom origináli doslova stojí namiesto „vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu“ spojenie „vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť; to nech je vaším duchovným uctievaním“). V Božích očiach je zmyslom každého ľudského života to, aby sme v ňom Krista spravili takým vzácnym, akým aj skutočne je. Uctievanie znamená používať svoje srdce, myseľ aj telo na vyjadrenie toho, aký je Boh vzácny a čo všetko pre nás znamená v Kristu. Dá sa to, žiť a milovať tak, aby náš život toto vyjadroval. Dá sa žiť tak, že v práci bude náš život svedčiť o tom, aký je pre nás Boh dôležitý. Ak sa to nedeje, môže to znamenať, že potrebujete zmeniť prácu. Alebo to tiež môže znamenať, že verš 2 sa vo vašom živote nedeje tak, ako by mal.

Druhý verš je Pavlovou odpoveďou na to, ako by sme mali premeniť celý náš život na oslavu. Musíme byť premenení. My, nielen naše vonkajšie správanie, ale spôsob, akým myslíme a cítime — naše mysle. Verš 2: „ale premeňte sa obnovením mysle… “

Staň sa tým, kým si

Tí, ktorí veria v Ježiša Krista, už sú krvou kúpené nové stvorenia v Ňom. „Ak je niekto v Kristu, je nové stvorenie.“ (2. Korintským 5:17) Ale teraz sa musíme stať tým, kým sme. „Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení.“ (1. Korintským 5:7)

„… keď ste si už vyzliekli starého človeka s jeho skutkami, a obliekli nového, ktorý sa obnovuje ku pravému poznaniu podľa obrazu svoju Stvoriteľa.“ (Kolosenským 3:10) Boli sme obnovení v Kristovi, ale teraz sa musíme deň čo deň obnovovať. Na to sme sa zamerali minulý týždeň.

Teraz sa pozrime na druhú časť verša 2, teda na to, čo je cieľom obnovenej mysle. „A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ Predmetom nášho záujmu dnes bude zmysel slov „vôľa Božia“, a ako ju rozoznať.

Dva druhy Božej vôle

V Biblii sa spomína vôľa Božia v dvoch veľmi odlišných významoch. Musíme ich najprv poznať, aby sme potom mohli posúdiť, na ktorý z nich odkazuje Rímskym 12:2. V skutočnosti je poznanie týchto dvoch odlišných významov „Božej vôle“ nevyhnutné pre porozumenie jednému z najväčších a najmätúcejších faktov v celej Biblii, teda že Boh vládne suverénne nad všetkým, všetko riadi, a napriek tomu neschvaľuje mnoho vecí, ktoré sa dejú. Z čoho vlastne vyplýva, že Boh nesúhlasí s vecami, ktoré On dovoľuje a určuje, aby sa stali. Boh teda zakazuje niektoré veci, ktoré sám dopúšťa. A prikazuje, aby sa stali také veci, ktoré sú v protiklade s Ním a Jeho vôľou. Alebo, aby sme to vyjadrili úplne paradoxne: v jednom zmysle je Božou vôľou, aby sa nejaká vec stala, pričom tá istá vec je zároveň v inom zmysle v rozpore s Jeho vôľou.

Vôľa Božích prikázaní alebo Suverénna vôľa Božia

Pozrime sa teda na tie odseky Písma, ktoré nás nútia takto premýšľať. Pozorujme najprv tie verše, ktoré opisujú „Božiu vôľu“ ako Jeho bezpečnú kontrolu nad všetkým, čo sa deje. Jeden z najjasnejších príkladov nachádzame v Biblii, keď Ježiš hovoril o Božej vôli vo svojej modlitbe. V Matúšovi 26:39: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ Na čo sa tu vzťahuje vôľa Božia? Na múdry Boží plán, ktorý sa mal naplniť v najbližších hodinách. Pripomeňme si, čo sa píše v Skutkoch 4:27–28: „Naozaj, proti tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom, aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.“ Takže, „vôľa Božia“ bola, aby Ježiš zomrel. Toto bol Boží plán, Jeho rozkaz. Nič ho nezmenilo, a Ježišova modlitba znamenala: Tu je moja prosba, ale Ty urob, čo je najlepšie. Toto je suverénna Božia vôľa.

A všimnite si nesmierne dôležitú vec: že táto vôľa v sebe zahŕňala aj hriechy človeka. Herodes, Pilát, vojaci, židovskí vodcovia — títo všetci hrešili v napĺňaní Božej vôle o ukrižovaní Božieho Syna (Izaiáš 53:10). Takže, nech je jasné: niekedy je Božou vôľou, aby sa stali aj veci, ktoré On nenávidí.

Tu je príklad z 1. Petra 3:17, kde Peter píše: „Lepšie je totiž, aby ste trpeli, ak je to vôľa Božia, konajúc dobro, a nie zlo.“ Inými slovami, vôľou Božou môže byť to, že kresťania trpia aj za dobro, ktoré konajú. Peter tu má na mysli prenasledovanie. Ale prenasledovanie kresťanov, ktorí si to nezaslúžia, je predsa hriech. Teda znovu, niekedy je Božou vôľou, aby sa stali veci, ktoré v sebe zahŕňajú hriech. „Lepšie je totiž, aby ste trpeli, ak je to vôľa Božia, konajúc dobro… “

Pavol to dôsledne zhŕňa v Efezským 1:11: „… v Ňom, v ktorom sme sa stali dedičmi, predurčenými podľa predsavzatia Toho, ktorý koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle… “ Táto Božia vôľa znamená neohrozené vládnutie nad všetkým, čo sa má stať. V Biblii nájdeme mnohé ďalšie pasáže, ktoré hovoria o Božej prozreteľnosti, riadiacej aj tie nejmenšie detaily v prírode a ľudskom rozhodovaní. Ani jeden vrabec nepadne na zem, ak to nie je vôľou nášho Otca v nebesiach (Matúš 10:29). „Lós sa hádže do podolka, ale každé rozhodnutie závisí od Hospodina.“ (Príslovia 16:33) „Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina.“ (Príslovia 16:1) „Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej, ako vodné toky vedie ho, kam chce.“ (Príslovia 21:1)

Toto je teda prvý význam vôle Božej, je to absolútna kontrola nad všetkými vecami. Odteraz ju preto budeme nazývať suverénna vôľa Božia. Nedá sa jej vyhnúť, nedá sa zlomiť. Deje sa nepretržite. „Podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš?“ (Daniel 4:32)

Vôľa Božích prikázaní

Tým druhým významom Božej vôle v Biblii je to, čo nazývame vôľou Božích prikázaní. Jeho vôľou je to, čo nám prikazuje. Toto je tá vôľa, ktorú môžeme neposlúchnuť a nevykonať. Suverénnu Božiu vôľu, ktorú sme opísali vyššie, konáme bez ohľadu na to, či tomu veríme alebo nie. Avšak vôľu Božích prikázaní nemusíme splniť. Ježiš napíklad hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.“ (Matúš 7:21) Nie všetci konajú vôľu jeho Otca. Tak hovorí Ježiš. Nie každý vojde do kráľovstva nebeského. Prečo? Pretože nekonajú vôľu Božiu.

Pavol v 1. Tesalonickým 4:3 hovorí: „Lebo to je vôľa Božia, vaše posvätenie. Zdržiavajte sa smilstva.“ Tu máme veľmi konkrétnu ukážku toho, čo nám Boh prikazuje — svätosť, posvätenie, sexuálnu čistotu. Toto je Božia vôľa obsiahnutá v danom prikázaní. Ale, och, toľkí ju nepočúvajú.

Neskôr v tom istom liste v 5:18 Pavol hovorí: „Za všetko ďakujte, lebo taká je vôľa Božia pri vás v Kristovi Ježišovi.“ Opäť veľmi konkrétny prejav Božej vôle: za všetko ďakujte. No mnohí tak nerobia.

A ešte jeden príklad: „Svet však hynie, aj jeho žiadosť hynie, ale kto koná Božiu vôľu, zostáva naveky.“ (1. Jána 2:17) Nie všetci vytrvajú. Niektorí áno. Iní nie. Rozdiel? Niektorí konajú Božiu vôľu. Tí ďalší nie. Vôľa Božia v tomto zmysle sa nedeje vždy.

Takže, z týchto ukážok (a mnohých ďalších) vyplýva, že existujú dva spôsoby, akými Biblia hovorí o vôli Božej. Obe sú pravé, obom je dôležité rozumieť a veriť. Tú prvú voláme suverénnou Božou vôľou, tú druhú vôľou Božích prikázaní. Absolútna vôľa Božia sa deje či tomu veríme, alebo nie. Vôľa obsiahnutá v Božích prikázaniach môže byť, a aj je, denne porušovaná.

Vzácnosť týchto právd

Predtým, než sa vrátime späť k Rímskym 12:2, dovoľte mi najprv poznamenať, aké vzácne tieto dve pravdy sú. Obe korešpondujú s hlbokou potrebou, ktorú cíti každý z nás, keď je hlboko ranený alebo zakúsi obrovskú stratu: na jednej strane, potrebujeme uistenie, že Boh je nad všetkým, a teda dokáže zmeniť akúkoľvek bolesť a stratu na moje dobro a dobro tých, ktorí Ho milujú. Na druhej strane tiež potrebujeme vedieť, že Boh s nami cíti a nemá zaľúbenie v hriechu a bolesti len kvôli nim samotným. Obe tieto potreby korešpondujú so suverénnou vôľou Božou a vôľou Jeho prikázaní.

Ak ste napríklad boli v detstve zneužívaní a niekto sa vás dnes opýta: bola to vôľa Božia? máte tu možnosť vyvodiť z toho biblický zmysel a odpovedať tak, že to nebude protirečiť Biblii. Môžete odpovedať: Nie určite to nebola Božia vôľa, pretože tá zakazuje ľuďom, aby iného zneužívali, a namiesto toho im prikazuje, aby sa navzájom milovali. Znásilnenie porušuje jeho prikázanie, a napĺňa jeho srdce zármutkom a hnevom (Matúš 3:5). Ale na druhej strane, v istom zmysle áno, bola to Jeho vôľa (suverénna vôľa), pretože existujú stovky spôsobov, ako tomu mohol zabrániť. Ešte plne nerozumiem, prečo to neurobil.

V súvislosti s týmito dvomi vôľami sú dve veci, ktoré potrebujeme v takej situácii: jednou je Boh, ktorý je dostatočne silný a suverénny na to, aby celé utrpenie obrátil na dobré; tou druhou je Boh, ktorý s nami dokáže cítiť. Na jednej strane je Kristus mocný Najvyšší Kráľ, a nedeje sa nič, čo by nebolo Jeho vôľou (Matúš 28:18). Na strane druhej je Kristus milostivý Najvyšší Kňaz, ktorý súcití s našou slabosťou a bolesťou (Židom 4:15). Duch Svätý dokáže poraziť nás a náš hriech keď sa mu chce (Ján 1:13, Rímskym 9:15–16), ale ten istý Duch tiež môže dovoliť, aby bol uhášaný, zarmútený a nahnevaný, keď chce (Efezským 4:30, 1. Tesalonickým 5:19). Jeho suverénna vôľa je nepremožiteľná, ale vôľa Jeho prikázaní môže byť zarmucujúco porušovaná.

Potrebujeme obe tieto pravdy — obe tieto chápania vôle Božej — nielen na to, aby nám Biblia dávala zmysel, ale aj na to, aby sme dokázali vytrvať a zostať verní Bohu aj v utrpení.

O ktorej vôli Božej hovorí Rímskym 12:2?

Takže, na ktorú vôľu Božiu referuje Rímskym 12:2: „Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.“ Pavol tu jednoznačne hovorí o vôli Božích prikázaní. Tvrdím to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že nie je Božím zámerom vopred nám odhaľovať väčšinu svojej suverénnej vôle. „Tajomné veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, a zjavené veci nám i našim synom až naveky… “ (Deuteronomium 29:28) Ak niekto chce poznať detaily Božej vôle pre budúcnosť, tak nechce obnovenú myseľ, ale krištáľovú guľu. A tento proces sa nebude nazývať premenením, ale praobyčajným predpovedaním budúcnosti.

Ten druhý dôvod, pre ktorý hovorím, že v Rímskym 12:2 sa jedná o vôľu Božích prikázaní, je fráza „aby ste vedeli rozpoznať“. Tá totiž implikuje, že vôľu Božiu by sme mali najprv prijať za správnu a potom ju aj poslušne konať. Na druhej strane by sme nemali schvaľovať alebo robiť hriech, aj keby bol súčasťou Božej absolútnej vôle. To, čo Pavol mieni v Rímskym 12:2 je parafrázované v Židom 5:14, kde sa píše: „Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.“ (ďalšiu parafrázu pozri vo Filipským 1:9–11) To je cieľom toho verša z Rímskym 12:2: nie vysnoriť tajnú vôľu Božiu, ktorú plánuje urobiť, ale rozlíšiť tú vôľu Božiu, ktorá nám už je zjavená a ktorú by sme mali robiť.

Tri štádiá poznania a konania zjavenej vôle Božej

Existujú tri štádiá poznania a konania Božej vôle, ktorú zjavil, teda vôle Božích prikázaní; a všetky si vyžadujú Duchom Svätým obnovenú myseľ a od neho dané rozlišovanie, o ktorom sme už hovorili.

Stupeň 1

Po prvé, vôľa Božích prikázaní je zjavená v absolútne rozhodnej autorite — v Biblii. Potrebujeme obnovenú myseľ, aby sme pochopili a prijali to, čo nám Boh prikazuje v Písme. Bez takejto mysle odvrkneme Písmu, aby ubralo zo svojich radikálnych prikázaní o sebazapieraní, láske, čistote a najvyššom potešení v Kristovi samotnom. Božia autoritatívna vôľa prikázaní sa dá nájsť len v Biblii. Pavol vraví, že Písmo je inšpirované Bohom a že pretvára kresťana na: „Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.“ (2. Timotejovi 3:16–17) Nielen niečo dobré. „… na všetko dobré.“ Ó, koľko energie, času a myšlienok by mali kresťania oddeľovať na rozjímanie o Písme.

Stupeň 2

Druhým štádiom poznania a konania Božej vôle obsiahnutej v prikázaniach je naša vlastná aplikácia biblickej pravdy do nových situácií, ktoré sa môžu, ale rovnako nemusia spomínať v Biblii. Biblia nám nehovorí, koho si vziať, ktoré auto si vybrať, či vlastniť dom, kde ísť na dovolenku, ktorý mobil si kúpiť alebo ktorú značku pomarančového džúsu uprednostniť. Alebo tisíc ďalších rozhodnutí, ktoré musíme denne robiť.

Nevyhnutnosťou tu opäť je, že máme obnovenú myseľ, ktorá je tak veľmi formovaná a sprevádzaná vôľou Božích prikázaní, opísaných v Biblii, že vidíme a hodnotíme podstatné faktory mysľou Kristovou. Takto vieme rozlíšiť, k čomu nás Boh povoláva. Toto sa podstatne líši od neustálej snahy počuť Boží hlas, ktorý nám jasne prikáže, čo a ako. Ľudia, ktorí budujú svoj život na základe neustálych snáh počuť Boží hlas, nežijú v súlade s Rímskym 12:2.

Existuje obrovský rozdiel medzi tým, že obnovená myseľ sa modlí a tvrdo pracuje na rozoznávaní, ako aplikovať Božie Slovo, a že niekto neustále prosí Boha, aby mu dal nové zjavenie, čo robiť. Takéto vyjavenie budúcnosti totiž nevyžaduje premenenie človeka. Božím zámerom pre nás je však nová myseľ, nový spôsob myslenia a posudzovania, nielen prísun nových informácií. Jeho cieľom je naše premenenie, posvätenie, oslobodenie pravdou, zjavenou v Jeho Slove (Ján 8:32, 17:7). Takže, druhé štádium poznania Božej vôle znamená správne rozlišovanie, ako aplikovať prikázania v Písme do nových životných situácií, a to pomocou obnovenej mysle.

Stupeň 3

A napokon, tým posledným štádiom, v ktorom treba Božiu vôľu poznať a podľa nej konať, je ten obrovský zvyšok nášho života, kedy pred tým, než konáme, nemáme čas a ani príčinu zamýšľať sa nad tým, čo ideme práve vykonať. Odvážim sa dokonca tvrdiť, že 95 % životných situácií je práve takto vopred premyslených. A teda, väčšina našich myšlienok, názorov a skutkov je spontánnych. Sú jednoduchým premostením z nášho vnútra. Ježiš povedal: „Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu a zlý vynáša zlé zo zlého pokladu. Ale hovorím vám, že z každého prázdneho slova, ktoré ľudia vyslovia, budú vydávať počet v súdny deň.“ (Matúš 12:34–36)

Prečo teda považujem tento prípad za súčasť „vôle Božích prikázaní“? Z jedného konkrétneho dôvodu: Pretože Boh prikazuje aj veci typu: nehnevajte sa, nebuďte pyšní, nebuďte žiadostiví, nestrachujte sa, nebuďte ustráchaní, nežiarlite, nezáviďte. Ani jedno z týchto konaní si vopred nemôžeme premyslieť. Hnev, pýcha, žiadostivosť, strach, žiarlivosť a závisť —  všetky vyšľahnú z nášho srdca bez akéhokoľvek vedomého premyslenia či zámeru. A vďaka nim sme vinní. Porušujú zákon Boží.

Je teda jasné, že kresťan má v živote jednu nesmierne dôležitú úlohu: byť premenený obnovením mysle. Potrebujeme nové srdcia a nové mysle. Ak je strom dobrý, aj ovocie, ktoré bude niesť, bude dobré (Matúš 12:33). Je to obrovská výzva. K tomuto ťa Boh povoláva. Sám to nedokážeš. Potrebuješ Krista, ktorý zomrel za tvoje hriechy. A potrebuješ Ducha Svätého, ktorý ťa bude viesť do Krista-oslavujúcej pravdy a budovať v tebe pravdu-milujúcu pokoru.

Daj sa do toho. Ponor sa do Božieho Slova, naplň ním svoju myseľ. A modli sa, aby ťa Duch Kristov premenil do takej novej podoby, že to, čo bude vychádzať z tvojho vnútra bude dobré, milé a dokonalé — vôľa Božia.

By John Piper. © Desiring God. Website: desiringGod.org

Pôvodný článok nájdete na: www.desiringgod.org

4,7/5 (28 hlasov)

Stránka chcemviac.com je zadarmo. Ak sa Vám náš obsah páči, podporte nás. Pribudne viac dobrého obsahu. Ďakujeme.

Chcem podporiť

Ak máte záujem o pravidelné novinky z nášho webu, dajte nám svoju e-mailovú adresu, a my vám ich s radosťou každý týždeň pošleme.

Kliknutím na tlačidlo „Odoberať novinky“ vyjadrujete svoj súhlas so spracovaním osobných údajov.